 |
 |
Jarné stretnutie slovenských sci-fi klubov na Vartovke, ktoré sa tohto roku konalo v dňoch 19. – 21.5. priaznivcom žánra ako novinku predstavovať netreba. Koná sa už pekných pár rôčkov v príjemnom prostredí hvezdárne na Vartovke kúsok za Banskou Bystricou.
O histórii Vartovky ako miesta neviem nič – ale ako verný nasledovník etymologických úvah Jána Kollára si dovoľujem vysloviť predpoklad, že na kopci pravdepodobne stávala strážna vežička, osadenstvo ktorej „vartovalo“ /t.j. strážilo/ mesto a vystríhalo pred nebezpečenstvom, pravdepodobne ohňovými signálmi.
Vežička stojí doposiaľ, namiesto vartášov s puškami a kušami sú tu hvezdári…aj keď ich existenciu by som odkázal do oblasti legiend a mýtov, pretože som žiadneho nevidel.
A tiež ani ďalekohľad. Ani oblohu. A už vôbec nie hviezdy.
Bolo zamračené.
Samozrejme.
Stretnutie na Vartovke sa totiž konalo o celý týždeň neskôr, než sa konať malo. Bolo to dohodnuté s popredným slovanským bohom počasia Pohodom…
13.5. za nádherného slnečného dňa však ostala hvezdáreň opustená. Vraj…nešťastný dátum…
Pohoda sa urazil. Videl som ho na vlastné oči. Na hlave venček nevädzí, vekmi vyblednutá sivomodrá košieľka decentne ukrytá tričkom Orange. V ruke držal striebristý, novučičký kufrík, do ktorého zasunul slnko a objednávkový úsmev číslo 62. Márne som sa ho snažil prehovoriť aby… moje slová prerušil kufrík, ktorý vyceril zuby a zavrčal smerom k ošúchaným rifliam. Pohoda pokrčil plecami, uprel na mňa nezabudnuteľný pohľad nevädzových očí a riekol: „Ste nanajvýš neseriózny a naša firma s vami spolupracovať nebude.“ Potom, nenáhlivo rozprestrúc krídla s nápisom: slnečné počasie a úsmev sú motorom pre váš výkon i úspech!, odletel – a akcia tak ostala vystavená oblakom, ktoré boli našťastie príliš ospalé na to, aby chceli pršať.
A tak…bolo dobre.
Bola súťaž v lúštení fantastickej osemsmerovky a tradičný guláš. Jedenie műsli tyčiniek na rýchlosť poskytlo nádherný pohľad na vypúlené oči a naduté líca. Zúčastnení podchvíľou pripomínali hobitov, potom zasa trolov či groteskné postavičky z gotických portálov.
Jednoducho, fantastika. Vyhral napokon miestny borec, lebo najsilnejšie kýval ušami a čeľusťami zároveň.
Boli knižky. Ale málo. Iba jedna. Vopred dohodnutý chrumkavý Suchanský s vôňou diamantov Južnej Ameriky.
Boli ľudia. Banskobystričania, členovia klubu z Handlovej, Peter Zvalo z Nitry, Alexandra, Freya a Rasťo Weberovci a dokonca i zahraničná účasť v podobe Pagiho a Jiřiny Vorlovej.
Vďaka nenápadnému, no neúprosne neodbytnému organizátorskému talentu Lulu, hlavnej organizátorky conu, sa konala aj samotná porada. Predseda slovenského fandomu Martin Šimon Schuster na nej prítomných informoval o zmenách v CKČ, ktoré sa skôr nechystajú než chystajú /informácie mal priamo zo zdroja z porady československých sci-fi klubov/, v každom prípade, pre súťaženiachtivých momentálne platí, že príspevky teba zasielať v štyroch čitateľných na papieri vytlačených kópiách povinne, elektronická podoba je možná, ale nevyžaduje sa. Čo bude ďalej, o tom do značnej miery bude rozhodovať nový administrátor súťaže, ktorým bude už nie Martin Koutný, ale Roman Paulík /len som nepochopil, či je zmena platná už aj pre tento rok, takže veru neviem, ako to bude s adresou, kam treba príspevky zaslať/.
Na internete vznikla elektronická podoba brožúrky kdo je kdo /adresa kdo.kdo.apro.cz/, kam by si vraj mali fani nastrkať informácie o sebe, aby vyzerali významnejšie. Miesta je tam ešte dosť…stránka vyzerala pomerne prázdno až pusto…
Predseda slovenského fandomu v ďalšom oboznámil prítomných s výsledkami hlasovania na porade československého fandomu. Cena Mlok bude udelená Pagimu za Sarden a organizačnú prácu vo fandome, cena Ludvík Nalimovi Lidochazovi za výskumy v oblasti mladej vedeckej disciplíny conanológie; cenu Drak za prácu v prospech slovenského fandomu po hlasovaní získal Michal Jedinák za rubriku Ohnivé pero.
Všetky tri ceny budú odovzdané na tohtoročnom Parcone, ktorý sa bude konať 1.9. – 3.9. v Neratoviciach.
Následne sa hovorilo o Parcone budúcom, ktorý bude po desiatich rokoch zasa na Slovensku. Konkrétne v Nitre, v priestoroch Agrokomplexu. Okrem tradičného programu Parconu by mala byť osobitná programová línia venovaná Slovanom a hrám – priaznivci Warcraftu sa vraj môžu možno tešiť na Knaaka.
Katarína Crankia Jurdáková zo Spoločenstva Tolkiena potom krátko informovala o nečakanom výskyte conu uprostred bratislavského októbra. Akcia sa bude okrem vecí venovaných svetu pána Tolkiena zaoberať i Slovanmi a ich mýtmi a kultúrou. Akcie by sa mal zúčastniť poľský autor Andrzej Pilipiuk, známy príbehmi Jakuba Vandrovca.
Po zvolení rady slovenského fandomu v zložení – Martin Šimon Schuster – predseda; Ivan Aľakša, Lucia Bocková, Dagmar Mehešová, Peter Zvalo bolo rokovaniu učinené dosť a Vartacon sa po vyše hodine opäť zmenil na uvoľnené, nezáväzné posedenie na verande pred drevenou prístavbou hvezdárne /fakt škoda, že nám to slnko ušlo zmluvne zavreté v Pohodovom kufríku/ s atmosférou, kvôli ktorej sa oplatí prísť aj nabudúce… prípadne i viackrát za rok – aby si človek vyvolal spomienky…alebo predstavy conov nasledujúcich.
Teraz už veru viem, prečo Pohodovi z vrecka nohavíc trčalo ohnivé pero…