Niečo veľkého

Markus Heitz, Trpaslíci, orig: Die Zwerge, preklad Zdeněk Sladovník, , Ostrava Fantom Print 2005, 571s

Nuž hviezda nemeckej fantasy nám stúpa na nebo a tiež i na päty, pretože nesporne svojim rozsahom si vynucuje pozornosť i priestor. Prvá časť trilógie nás zavedie do sveta Skrytej země…ktorá mohla ostať skrytou aj naďalej – a o nič by ste neprišli.

Áno, zhadzujem autora hneď na začiatku. A neprestanem s tým – lebo žiaľ, argumentov je toľko, že by naplnili knižku hrubšiu než je tá, ktorou som sa prehrýzol len vďaka tomu, že, čo sa týka čítania, mám čeľuste mocnejšie než väčšina trpaslíkov.

Ale poďme ku konkrétnostiam. Centrom knižky je príbeh trpaslíka Thungila, ktorý bojuje s alfmi, bytosťami šíriacimi temnotu. Thungil vyrastá ako nájdené dieťa medzi ľuďmi, kde sa stane – čuduj sa svete! – šikovným kováčom. Potom bojuje, zatiaľ čo iní čarujú. Je udatný a priamy, zatiaľ čo iní sú zbabelí a zákerní. Nuž, ako v klasickej fantasy ságe.

Kameňom úrazu – a či presnejšie ich hŕbou – Heitzovho románu je presila slov. Hotová písmenková prietrž sa na vás valí, aby na vás zhodila hŕbu trivialít a jalovostí, útržkov všeobecne známych právd, ošúchaných kulís, pohybov, výskokov, fínt a slovných obratov. Jedinou novinkou je pohľad na trpaslíkov. Vôbec nie sú a nechcú byť smiešni. Napokon prečo nie. Vážne poňatí trpaslíci ma napokon zaujali v debute mladého českého autora Martina Antonína. Lenže Heitz tomuto “začiatočníkovi” nielenže nesiaha ani po päty, ale nebol by mu hoden pobozkať špičky topánok. Jeho text je prehustený patetickými súvestiami a vznešenosťou, bodrú zemitosť trpaslíkov nahradilo…čosi akobezkrvné pseudoelfstvo plné vzdychov a výdychov bez mne zjavnej príčiny. Po niekoľkých stovkách strán hlušiny textu som bol nútený skonštatovať, že Heitzovi sa v románe podarilo stvoriť typ neprekonateľne odporných kreatúr – sentimentálnych trpaslíkov. Bojujúc blúdia a blúdiac bojujú s hlavou v opare potenciálne prítomného vzlykotu a pekných slov o hrdinstve. Na ceste za nimi si lámete hlavu nad tým, o čom chcel byť príbeh. Zbytočne, pretože doslov vám objasní, že autorovi ľudia z vydavateľstva navrhli, aby napísal knižku o niektorej z rás. Skúsený harcovník Shadowrunu neváhal. S typicky germánskou usilovnosťou stvoril najväčšieho záhradného trpaslíka, akého som kedy videl.

Chcem veriť, že tento rekord v tvorbe supergýča zostane dlho neprekonaný.


17. januára 2006
Miloš Ferko