 |
Červený drak. Zasa.
Po celosvetovom úspechu rozporuplného Hannibala stál Dino De Laurentiis pred dilemou. Zjavne v spoločnosti panoval hlad (ehm) po novom Lecterovi. Ale, do rozbitej fľaše toskánskeho vína! Čo zadaptovať, keď už všetko (z toho mála čo Harris napísal) bolo sfilmované?
A v tom to prišlo. Nápad. Rovnako geniálny ako jednoduchý… A vo všeobecnosti proste taký… nuž, všelijaký.
Čo tak nanovo natočiť Červeného draka?
Na film z osemdesiateho šiesteho sa beztak dávno zabudlo, nie? pomyslel si De Laurentiis. Úspešný nebol ani v čase svojho vzniku a pravdupovediac nedá sa povedať, že by sa v nasledujúcich rokoch „dodatočne“ stal kultovým filmom, ako sa to občas vo svete kinematografie stáva (napríklad v prípade Vykúpenia z väznice Shawshank).
Môžeme sa síce pýtať, či je nový Červený drak (názov vychádza z posadnutosti ústredného vraha slávnym obrazom Williama Blakea) remakom alebo druhou adaptáciou jednej knihy, ale je to v podstate jedno. De Laurentiis sa očividne cítil byť na vrchole a tak film bez CGI a akcie vybavil masívnym rozpočtom temer 80 miliónov dolárov. Len na porovnanie, druhá epizóda Star Wars (z toho istého roka, jeden z najtrikovejších filmov roka 2002) stála 115 miliónov.
Skrátka, nešetrilo sa. Na ničom. Ani na kastingu. V tom čase bol už Lecter žijúca legenda, takže slávni herci na palubu skákali bez vyzvania a dúfali, že sa im tam podarí udržať. Harvey Keitel sa predstavuje ako Jack Crawford, ale zvykne bývať hodnotený len o čosi lepší ako neviditeľný Farina, no na Scotta Glenna (Mlčanie jahniat) a Laurencea Fishburnea (seriál) sa nechytá. Edward Norton v nemalej časti svojej filmografie pôsobí znudene. Inak to nie je ani tentoraz. To je „trochu“ problém, keďže máme dočinenia s hlavným hrdinom, s ktorým by sme mali súcitiť a držať mu palce. Dominantou filmu sa napokon neprekvapivo stáva Ralph Fiennes ako surový „Zubatý králiček“, ktorý sa nezastaví pred ničím.
A Hopkins? Ten za návrat do kultovej úlohy zinkasoval 20 miliónov, čo je dokonca ešte o päť viac, než mu vyplatili za Hannibala. Keďže film vznikol len kvôli Lecterovi, tvorcovia sa vystatovali, že mu rozšíria priestor, aby si diváci v kine užili obľúbeného antagonistu. Napokon ho ale pravdupovediac nijako závratne nezväčšili. Určite to nie je hlavná postava, hoci v úvodných titulkoch sa zavádzajúco zjavuje na prvom mieste, pred Nortonom. Oproti Lovcovi ľudí však predsa len Lecter získal o čosi významnejší priestor. Je pravda, že minimálne úvodné Lecterovo polapenie by sme v románovej predlohe hľadali zbytočne. A v Lovcovi ľudí tiež.
Celosvetová tržba dosiahla výšku cca 210 miliónov. Fajn, ale predsa len bolo z čísel vidno postupne klesajúcu tendenciu. Napríklad Hannibalovi sa celosvetovo podarilo zarobiť viac ako 351 miliónov dolárov. Ťažko povedať, čo sa stalo. Teoreticky to vôbec nie je zlý film. Len skrátka napriek mnohým krutým scénam, výjavom a na prvý pohľad podmanivému hereckému obsadeniu pôsobí rutinne, monotónne, unavene. Ako Norton. Akoby nevedel, kadiaľ má ísť. A tak ide raz tou chodbou, potom druhou chodbou, občas sa zarazí a povie „hmmm“ a vráti sa, aby o pár minút vošiel zase do tej istej chodby. Otrocky, znudene adaptuje jednu stranu knihy za druhou, jeden odsek za druhým, jednu kapitolu za druhou. Takto sa to ale nerobí, teda nemalo by sa. Režisér by mal používať vlastnú hlavu a mal by disponovať dostatočnou mocou, aby mu to bolo štúdiom umožnené.
Akiste nepomohol ani scenár, ku ktorému sa po Mlčaní jahniat vrátil oscarový Ted Tally. Starého dobrého Teda ale zrejme z nejakých dôvodov limitovala románová predloha. Snímka preto po dejovej stránke miestami pôsobí paradoxne nie ani tak ako remake Lovca ľudí, ale skôr ako remake Mlčania jahniat. Na slobode sa opäť raz potuluje odporný sériový vrah vyžívajúci sa v úchylnostiach, polícia a FBI sú bezmocné, a tak Crawford do akcie povolá osobu, ktorá je buď bývalým zamestnancom (Graham), alebo budúcim (Starlingová) a pošle daného jedinca ľubovoľného pohlavia do ústavu, aby požiadal Lectera o pomoc pri pátraní. Dokonca nechýba moment, v ktorom Crawfordova predĺžená ruka Lecterovi výmenou za cenné informácie ponúkne výhody.
De Laurentiis sa s tým po prequelovej stránke vyhral. Podarilo sa mu na návrat prehovoriť nielen Hopkinsa (čo vzhľadom na honorár asi nebolo náročné), ale dokonca i Frankieho Faisona ako ošetrovateľa Barneyho a Anthonyho Healda ako Dr. Chiltona. Na konci dokonca nechýba „neviditeľné“ cameo Starlingovej. Aby nebolo comebackov málo, návrat na krvavú palubu okrem Tallyho hlási aj Talian Dante Spinotti, kameraman Lovca ľudí.
Hoci sa mohlo zdať, že anglický herec Fiennes bez problémov zatieni Teda Levinea ako Buffala Billa a možno dokonca i samotného Hopkinsa (Ralph mal v tom čase na konte dve oscarové nominácie, za Schindlerov zoznam a samozrejme za Anglického pacienta), napokon jeho výkon nie je až taký omamne strhujúci, ako sa možno čakalo. V tomto mu podkopáva nohy scenár. Tally jednak nevyužil potenciál knižnej predlohy a detailnejšie nám tohto vraha nepredstavil (nemalú časť románovej predlohy zaberá flashback do strašného detstva, ktorý by sme však vo filmovom spracovaní hľadali márne) a jednak postavu uchopil celkovo tak nejako divne. Chvíľu je to čudák nešťastne hľadajúci lásku, potom beštiálny vrah užívajúci si najdrastickejšie popravy rodín vrátane detí. Raz sa chce nechať chytiť (scéna s pojedaním maľby, po ktorej nechá žiť dve ženy, aby ho mohli identifikovať) a hneď nato utečie zo svojho pracoviska, na ktoré sa skutočne dostavilo FBI, aby ho vypočulo. Ku koncu dokonca vymyslí rafinovaný plán, ako ujsť spravodlivosti, čo skutočne neurobí niekto, kto sa chce nechať chytiť.
Na mnohých kontroverzne akiste zapôsobí zvláštna vedľajšia linka o jeho vzťahu k slepej žene v podaní Emily Watsonovej, ale toto bolo už u Harrisa, to nevymyslel Tally. Faktom je, že to na jednej strane pôsobí absurdne, ale na druhej: kto povedal, že beštiálny a chorý sériový vrah netúži po láske? Tomuto zvláštnemu fenoménu sa raz za čas umenie venuje, viď. napríklad poviedka Stephena Kinga Dobré manželstvo pitvajúca otázku, či sériový vrah môže byť šťastne ženatým otcom rodiny bez toho, aby o tom jeho rodina desaťročia vedela. Realita pozná viacero prípadov slávnych sériových vrahov, ktorí boli normálne ženatí a ich ženy sa zaprisahávali, že o ničom ani netušili.
Súvisiace linky
Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj hororu Prasa, na ktorý tu máme tiež recenziu a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.
Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.