Nie je horor ako horor – Sága Hannibala Lectera, 4. časť

Hannibal

Veľkolepý a kontroverzný návrat. Hannibal je vskutku vďačný stravník.


Thomas Harris rozhodne nepatrí k najplodnejším spisovateľom sveta. Viac toho nenapísal, než napísal. Nikto nejako extra reálne nerátal s možnosťou, že raz vznikne pokračovanie Mlčania jahniat.

Ostatne, prečo by malo? Áno, krvavé zadné vrátka boli v samotnom Mlčaní jahniat nie ostýchavo pootvorené, ale hrubou silou rozkopnuté a rozrazené dokorán, až sa naštiepili. Lecter sa dostal na slobodu a „šiel si dať na večeru doktora Chiltona“, Starlingovú čakala nádherná kariéra u FBI…

Alebo nie?

Nie. Ako to už chodí, naše predstavy o živote sa nie vždy podarí zhmotniť. V drsnej praxi a neúprosnej každodennej realite sa zo Starlingovej pár rokov po Buffalo Billovi stala otrlá agentka zbavená akýchkoľvek ilúzií nielen o ľuďoch, ale i o inštitúcii, v ktorej pracuje. Crawford už nie je a Hannibala Lectera sa síce do dnešných dní nepodarilo chytiť, ale pravdupovediac je možné, že sa nenachádza medzi živými.

A vtom sa na scéne zjaví nový sériový vrah.

Žartujeme. Nikto taký sa na scéne nezjaví. A možno i to, že Harris tentokrát neopakuje opotrebovaný motív pátrania po sériovom vrahovi, je na románe Hannibal vítané. Ide si svojou vlastnou cestou, nespolieha sa na ľahké riešenia, ktoré v minulosti už raz (dva) fungovali, a reálne ukazuje známe (ale zostarnuté) postavy v nových situáciách. Desivé a obludné je, že Harris si nič dobré o ľudstve nemyslí, takže román Hannibal je strašidelnejší než Mlčanie jahniat a Červený drak dokopy. Pritom v ňom najzvrátenejšie veci nepáchajú sérioví vrahovia, ale milionár, ktorý neváha najať si v rámci pomsty drastický tím sardínskych zabijakov na čele s charizmatickým Carlom (Ivano Marescotti), aby našli Lectera, ktorý pána milionára pred desaťročiami fyzicky znetvoril.

„Vtip“ je v tom, že dotyčný pán si to istým spôsobom zaslúžil. Lecter na ňom – dá sa povedať –, len vykonal spravodlivosť. Je ale spravodlivé brať zákon do vlastných rúk a trestať iné osoby tak, ako si zaumienime? Ocitáme sa v začarovanom kruhu bez jednoduchého riešenia. V podstate jediné riešenie, ktoré sa javí ako praktické, je, že niektorá strana vyvraždí druhú stranu skôr, než to stihne strana protichodná. Alebo všetkých zožerú obrovské prasatá, uvidíme.

Milionára Vergera stvárnil uznávaný Gary Oldman, avšak na nepoznanie zamaskovaný (s výnimkou krátkeho flashbacku). Okrem gangu zo Sardínie v deji figurujú dvaja muži na scestí. Skorumpovaný, ale v jadre možno predsa len statočný florentský policajt Pazzi (Giancarlo Giannini alias obuvník z Mimicu). Jeho predkovia kedysi patrili k uznávanej talianskej rodine, ale napokon v istých bodoch zlyhali a „prekliatie“ sa do dnešných moderných čias ťahá s každým s priezviskom Pazzi. Dokáže „najnovší“ Pazzi, ktorý má doma prekrásnu (a finančne náročnú) manželku, zvrátiť osud svojho nešťastného klanu a zapísať sa do dejín v dobrom svetle? Alebo zlyhá ako jeho predkovia? Prípadne ešte hnusnejšie?

Mužom na scestí č. 2 je Paul Krendler. Vo filmovom Mlčaní jahniat mal cameo. V knižnej predlohe mu Harris poskytol o štipku štedrejší priestor, ale stále nič veľké. No bol tam. V knihe Hannibal má už zásadný priestor. A je to riadna sviňa, aby sme ostali v kontexte tohto príbehu. Pasie po Starlingovej. Je to čosi medzi opovrhovaním, nenávisťou a sexuálnou posadnutosťou. Z toho nič dobré vzísť nemôže. Následne sa táto osoba stáva účastníkom jednej z najlegendár­nejších najnechutnejších filmových mainstreamových scén desaťročia.

Okrem toho v deji románu figuruje jedinečná Florencia a stádo ľudožravých prasiat. Napchať toto všetko do filmu (hoc dvojhodinového) nemohla byť žiadna sranda, a tak nečudo, že nie všetko sa do filmovej adaptácie vošlo. Napríklad by ste v nej márne hľadali Vergerovu brutálnu sestru Margot. Napokon sa zmeny dočkala aj koncovka. Bizarný kvázi happyend sa filmárom nepozdával a nahradili ho kuriózne zvrátenou bodkou v lietadle.

Film od začiatku vyvolával protichodné reakcie. Fanúšikovia Mlčania jahniat sa ukrutne tešili. Zároveň sa našli medzi nimi i takí, ktorí sa pýtali, či je práve toto smer, ktorým sa sága mala vybrať. Faktom je, že aj keď ako Červený drak, tak Mlčanie jahniat (v podstate nielen knihy, ale i filmy) rozprávajú o odporných veciach, nie sú v nich fyzicky explicitné. Vlastne je až pôvabné, aké málo sú „otvorene“ nechutné.

To Hannibal kope inú ligu. Prasatá si pochutnávajú na neželaných svedkoch, Mason Verger už viac znetvorený vari byť ani nemohol a kultová scéna na tému „mozog sám osebe necíti bolesť“ sa komentuje sama. Do toho psy žerúce tvár svojho majiteľa. Zábrany padli, hranice ako keby neexistovali, brána pekelná sa rozrazila dokorán a vypustila do sveta všetko zlo, ktoré sa tam za veky naakumulovalo.

Okrem toho v deji významnú mieru zohráva chlap vyvrhnutý zaživa, pričom svojimi vnútornosťami kropí dlážku jedinečnej talianskej architektonickej pamiatky. Harris tieto explicitné scény opisuje naliehavo, presvedčivo, naturalisticky. Nie je to show pre show. Je to príbeh temných ľudí, ktorí prekročili rôzne druhy hraníc. Cesta späť pre nich nejestvuje a oni už len musia do poslednej bodky naplniť svoj vopred predurčený a značne tragický osud.

A Ridley Scott? Ten sa sakramentsky dobre baví. Veru tak, Jonathan Demme sa odmietol vrátiť. Jodie Fosterovej knižná predloha pripadala natoľko úchylná, že sa taktiež odmietla vrátiť. Pre Scotta Glenna ako Crawforda tak nejako nezostal priestor. Zo starých známych sa vrátil len Frankie Faison ako ošetrovateľ Barney, na symbolicky malom priestore.

Herecké preobsadenie Starlingovej vo forme herečky Julianne Mooreovej nebolo prijaté s nadšením napriek tomu, že v tom období bola Mooreová na vrchole popularity vďaka snímkam Stratený svet: Jurský park či Magnólia a mala na konte dve oscarové nominácie. Nikdy sa nedozvieme, ako by to dopadlo, keby postave zostala verná Fosterová. Táto Starlingová je iná ako tá z Mlčania jahniat. Rutina, práca, život, to všetko ju dobehlo a zmenilo. Z optimistickej idealisticky sa stala „robotníčka“ snažiaca sa kľučkovať medzi zošnurovanými konzervatívnymi pravidlami. Nie vždy sa jej to darí.

Hopkins si rolu naplno užíva. Treba povedať, že ak niekto ako knihe, tak filmu vyčítal prehnanú krvavosť, k tejto noblesnej, galantnej a pritom príšernej postave sa krv proste hodí. Je to predsa kanibal, čo sa čakalo od jeho pobytu na slobode? Nikým nekontrolovaný, rafinovaný, naučený dokonale po sebe zahládzať zločin. Vrcholný predátor, ktorý je vždy viac krokov pred nepriateľmi. Na scénu síce nastúpi až po polhodine, ale potom sa v deji vyskytuje oveľa častejšie než v Mlčaní jahniat. Nečudo, veď okrem priestoru narástol i jeho honorár: na úctyhodných 15 miliónov. Napriek tomu je čudné, že sa nemaskuje. Presídlil síce z USA do Európy, ale aj tam musia poznať slávnych sériových vrahov na úteku. Celá situácia mu nestojí ani len za to, aby si nechal narásť dlhé vlasy alebo používal parochňu, prípadne falošné dioptrické okuliare. Dokonca neváha kandidovať na post významnej mestskej inštitúcie, aby bol všetkým na očiach. Jasné, v tých časoch na tom internet nebol zďaleka tak dobre ako dnes, ale z práce viacerých postáv vidno, že dostať sa k jeho fotke práve vďaka práci s počítačom nie je nič komplikované.

Film (2001) stál temer 90 miliónov dolárov a na celom svete zarobil viac ako 350. Dobové reakcie boli rozporuplné. Mnohí si krásne odpornú a zvrhlú jazdu v kine užili, iných pobúrila, pohoršila alebo skrátka vyhlásili, že na Mlčanie jahniat sa to nechytá a bodka. Scott samozrejme sfilmoval úplne iný typ príbehu, než kedysi Demme. Utrhol sa z reťaze, pracoval s oveľa výraznejšími postavami a v neposlednom rade s vizuálne stokrát atraktívnejším prostredím. Vrchol snímka pochopiteľne zaznamená v znamenitej, dlhej pasáži z jedinečnej Florencie.

Veľmi zaujímavý je Ray Liotta, ktorý si Paula Krendlera vychutnáva do takej miery, až je v konečnom efekte stokrát nechutnejší než Lecter. Aby sme situáciu trochu zamotali, dajme jeho Paula do súvisu so seriálom Clarice z roku 2021, o ktorom si povieme viac v ďalšej časti tejto série článkov. Jeho dej sa odohráva len rok po udalostiach z Mlčania jahniat a Starlingovej šéfuje práve Krendler. V podaní Michaela Cudlitza je to skôr pozitívna rola, ktorá Starlingovú mentoruje, síce drsne, ale spravodlivo. Panuje teda istý nesúlad medzi postavou, ako ju spodobnil Liotta v Scottovej réžii, a tým, ako ju poňal Cudlitz v seriáli. Alebo sa na to môžeme pozrieť inak: Krendler po seriáli Clarice na Starlingovú zatrpkol a v Hannibalovi sa z neho stalo také monštrum, aké sa stalo.

Zaujímavé je, že tretia séria vynikajúceho seriálu Hannibal s Madsom Mikkelsenom je nielen adaptáciou Červeného draka, ale paradoxne popri tom zároveň tiež adaptáciou práve románu Hannibal.


Súvisiace linky

Všetky dosiaľ publikované diely seriálu Ivana Kučeru Nie je horor ako horor – Sága Hannibala Lectera nájdete pod týmto linkom.


Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj hororu Prasa, na ktorý tu máme tiež recenziu a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.

Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.


18. decembra 2024
Ivan Kučera
Zdroj informácií