Nový zborník ponúka desať najlepších poviedok súťaže ,,O železnou rukavici lorda Trollslayera\" plus dva nesúťažné bonusy – tentoraz od Vladimíra Šlechtu a Ivany Kuglerovej. Spoločným menovateľom všetkých textov je ponurý, tragický ráz – do zborníka sa tentoraz nedostal ani náznak humoristickej fantasy.
Šlechta je vo svete opäť mrazivo drsný, Kuglerovej próza sa odohráva na pozadí krížových výprav, doba je vystihnutá skvele, fantastické ozvláštnenie pomerne striedme – ide skôr o historickú poviedku. Ale takých je v zborníku viac – napokon, dobrej literatúre sa medze nekladú a ak s trochou vo fantastike nevyhnutnej fantázie zaradíte do fantasy Miku Waltariho, potom sa priaznivci textov o dobách dávno minulých majú naozaj na čo tešiť. V tomto zborníku napríklad na „Noc šibalú“ od Mílu Linca. Spomenutý text možno vedome, možno nie, nadväzuje na najlepšie tradície českej historickej novelistiky, dejiny sú podané zdola, z pohľadu neznámych, videné drsne, no zároveň plasticky, ľudsky, nesmierne živo aj napriek – a možno práve kvôli – množstvu mŕtvych, ktorí však neumierajú v elegantnom oblúku výkopov či počas bitiek ale kale a špine krčiem. Život a smrť sa tu točia v bláznivom a nikdy nekončiacom tanci, a východiska niet – o čom svedčí tiež príbeh „Život je propast“ od Jitky Svobodovej. Nemý elf, trpaslíčka, šašo a tyran rozohrávajú hru bez víťazov, v ktorej sa podrezávajú žily len tak, pretože svet je zlý, takže vám zimomriavky behajú po chrbte…
A nezbavíte sa ich len tak ľahko! Josef Štefan v poviedke „Tři stránky“ mieša ponurú atmosféru tridsaťročnej vojny s hororom ožívajúcich práve čerstvo vymyslených Perraultových rozprávok. Podľa mojej mienky ide o jeden najsilnejších textov knižky – silný morálny podtón v ňom úplne prirodzene vyrastá zo žánrového podhubia rozprávky, na pozadí tohto tradičného žánra autor citlivo pracuje s modernými rozprávačskými postupmi (technika vnútorného monológu – mimochodom, jeho použitie v kontexte historickofantastickej témy mi pripomenulo jedného z majstrov historického románu Jiřího Šotolu), výsledná atmosféra je temná a jemná zároveň, možno ešte temnejšia svojou jemnosťou, v podobe detskej riekanky zasahujúcou veľmi, veľmi, hlboko.
Príbeh po názvom „V mlze život v mlze smrt“ od Lady Candar nie je o nič optimistickejší, autorke sa na ploche poviedky podarilo načrtnúť a zvládnuť konflikt a epický motív hodný rozsiahlejšieho prozaického útvaru. „Kapesník pro princeznu“ Martiny Šrámkovej je dejovo zovretejšia poviedka, sila tohto textu spočíva v predovšetkým v stvárnení postáv, ktoré už naozaj nie sú figúrkami, ale plnohodnotnými živými alebo mŕtvymi bytosťami.
No a napokon „Šumení deště“ od Ivany Blahutovej – jednoznačne najkvalitnejší text súťaže o víťazstvo pripravila nízka miera fantastického ozvláštnenia – prienik do myslenia a cítenia dnešnej ženy je motívom dračice len voľne zarámovaný. Víťazný „Čarodejúv dúm“ od Pavla Renčína zďaleka nedosahuje naliehavosť výpovede predchádzajúcej prózy – jeho žánrové zaradenie je však nespochybniteľné. Renčínov príbeh má podmanivú atmosféru, podobne ako editor však cítim priveľa deja vu, ktoré sa na klišé nemenia vďaka štylistickému majstrovstvu autora.
V tohtoročnej súťaži sa zúčastnilo 86 poviedok od 69 autorov, porota mala 16 členov zostavujúcich pyramídky ako v CKČ, bodové hodnotenia si spolu s doslovom – rekapituláciou Michala Bronca môžete prečítať v závere knižky. Bronec už tradične okrem spisovateľov dáva príležitosť aj ilustrátorom – takže pri každej poviedke si môžete vychutnať iný typ maliarskeho videnia.
Editor v doslove k zborníku vyslovil nespokojnosť s úrovňou súťaže, čím dal jasne najavo, ž nemieni chovať rybky v zatuchnutom rybníku. Kriticky ponímaná reflexia môže zmienenému podujatiu len pomôcť, tým viac, že je adresovaná autorom a poviedkam, ktorí si kritiku dokážu nielen prijať a zniesť, ale i využiť, to, čo dnes môžeme označiť prívlastkami slušné, zaujímavé, čitateľné, môže byť zajtra vynikajúcim.
Drakobijci 5 (povídky o dracích, doupatech, démonech a dalších, To nejlepší ze soutěže ,,O železnou rukavici lorda Trollslayera\"), editor Michal Bronec, Praha Straky na vrbě 2003, 375s., 225 sk