Osudy lady dame Honor Harringtonovej sú vždy veľmi vzrušujúce a pútavé a inak to nebude ani tentoraz. Piate pokračovanie vojnovej SF série od Davida Webera nám okrem vesmírnych súbojov vykreslí aj nebezpečenstvo náboženského fanatizmu a terorizmu.
Aj keď je to v dnešnej dobe veľmi aktuálna téma, pred skoro desiatimi rokmi, keď Weber dopisoval knihu, nemal ešte ani tušenie, čo všetko bude v nasledujúcich rokoch nasledovať: vyvraždenie skoro celej triedy šialeným Američanom, útoky teroristov 11.9. a pod. Práve v kontexte týchto neskorších udalostí evokuje fanatický rozmer knihy znepokojivé úvahy. Stále to však zostáva inteligentná vojnová SF s prekvapivo životaschopným svetom, na ktorom sa Weber vyhral aj s tými najmenšími detailmi.
Honor Harringtonová odchádza na konci štvrtého dielu s názvom „Pole potupy\" z politických ale aj osobných dôvodov do exilu na planétu Grayson, kde si v dávnejších dobách vybojovala malé panstvo Harrington, podľa ktorého dostala aj meno. Vo funkcii miestodržiacej sa snaží usilovnou prácou a novými priateľstvami vyliečiť hlboké rany svoje duše, no hlavne tú najvačšiu, ktorá ostala po smrti milovaného muža. Grayson však vôbec nie je také kľudné miesto, ako by si niekto mohol myslieť. Veľa členov tamojšej spoločnosti nenávidí zmeny a nedokáže prijať novoty, ktorých symbolom je práve Honor. Neváhajú svoj boj proti nej vystupňovať až do krajnosti…
Na druhej strane ani Ľudová republika Haven si dlho nelízala rany, ktoré utrpela od Mantichory. Zázračne rýchlo sa pozviechala, prezbrojila, preorganizovala a vytiahla do konečnej ofenzívy. Každému je jasné, že tentoraz pôjde o všetko. Buď padne Mantichora alebo Haven. Jedna z prvých akcií Haveňanov však smeruje práve na Grayson. Vymyslia prešpekulovaný plán, ktorým by mali dokonale naštrbiť zväzky s Mantichorskými spojencami. Nepočítajú ale s jedinou vecou, že na Graysone je práve Honor, ktorá predtým veľkoryso prijala ponuku Graysonského námorníctva, aby vstúpila do jeho radov a trochu ho zaučila…
Celou knihou sa prepletajú jednak intrigy medzi graysonskou vládnou elitou a jednak zložité a nebezpečné diplomatické ťahy medzi jednotlivými kráľovstvami. Aj keď sú tieto diplomatické vsuvky vcelku zaujímavé a nenudia, miestami som mal pocit, že ich je už priveľa a namiesto nich sa mohol dať priestor vnútornému svetu a úvaham ďalších postáv. Medzi popisom vnútorného sveta Honor a ďalších postav je, aspoň čo sa týka rozsahu, niekedy značný rozdiel. Ani dejová línia sa mi nezdala veľmi vyvážená, pretože v prvých troch štvrtinách knihy nie je, až na pár výnimiek, takmer žiadna akcia, ale posledná štvrtina sa číta s napumpovaným adrenalínom v žilách. Aj keď tie prvé tri štvrtiny, ako som už spomínal, nie sú nudné a mňa osobne to diplomatické majstrovstvo niektorých politikov celkom zaujalo, okoreniť to pár akčnejšími scénami by nebolo určite na škodu.
Technické a vedecké pozadie románu je prepracované a na vysokej úrovni, nenarazil som na žiadny prehmat či kopanec, ale ako som už niekoľkokrát poukázal aj v recenziách na predchádzajúce diely tejto série, je prehnané až na hranicu určitej pomyselnej SF realistickosti. Také zbrane, s takými možnosťami a takými výkonmi, by museli stavať mimozemšťania a nie obyčajní ľudia. Nestačili by im na to zdroje a technické možnosti. Iným čitateľom to možno ani tak vadiť nebude, ja som však orientovaný vedecko-technicky a všetko vnímam cez tento filter.
Séria o Honor Harringtonovej je našťastie jedna z tých vydarenejších bojových SF a aj tento piaty diel si drží rovnako vysokú úroveň, ak nie vyššiu, ako tie štyri predchádzajúce. Až taká oddychovka to však nieje, treba veľa krát ponamáhať lalok a za to patria knihe ďalšie plusové bodíky.
Anton Stiffel, 8/10
David M. Weber: V exilu, Polaris 2002, brož., prekl. Jiří Engliš, obál. Marek Fišer, 445,– Sk, 345 s.