Mučitelův stín

Wolfe, Gene

V kapucni takej čiernej, že ho činí takmer neviditeľným, s mečom Terminus est ukrytým pod plášťom z rovnakej látky, s dokonalou pamäťou, ktorá uchováva každú podrobnosť i toho najzanedbateľnej­šieho zážitku jeho života, kráča mestom Severian, tovariš cechu Mučiteľov. Vyhnali ho z Citadely, hoci bol jedným z najlepších. Nestratil česť, a predsa zradil. V rozpore medzi povinnosťou a svedomím zvolil ťažšiu cestu a svojej prvej láske a učiteľke Chatelaine Thecle uľahčil odchod zo sveta.

Hoci sa v Urzemi takmer každý prečin trestá dlhším či kratším umieraním, Severianovi ponechali život, aby v provincii očistil svoje meno svedomitou prácou kata. Lenže prísť o podporu cechu, jedinej rodiny, ktorú kedy Severian mal, je možno ešte horším trestom ako smrť. A tak tovariš – mučiteľ putuje mestom a hľadá najkratšiu cestu do miesta svojho nástupu. Lenže jeho cesta sa mení na dlhé putovanie, plné čudných zážitkov.

Severian je netradičný hrdina. Od malička je vychovávaný pre povolanie mučiteľa, a hoci Dorkas hovorí, že každý muž je tak či onak mučiteľ, ohľaduplnejšieho človeka ťažko stretnete. Napriek tomu, že do poslednej kvapky svojej krvi ctí autority a zákony, jeho vlastné názory akoby ovplyvňovali beh sveta. Je dobrodruhom proti svojej vôli. Čím viac sa chce danej udalosti vyhnúť, tým je pravdepodobnejšie, že sa stane jej najpriamejším účastníkom. Od prvého stretnutia s obdivovaným i zatracovaným rebelom Vodalom je poznačený na celý život. Cestou sa k nemu pridávajú pozoruhodní spolupútnici iba preto, aby sa stratili a vzápätí znova objavili v zdanlivo náhodou. Lenže v Severianovom živote nič nie je náhoda, jeho zložitá púť je jediný spôsob, ako zasadnúť na stolec autarchu.

Mučitelův stín je prvou časťou pentalógie Knihy Nového Slunce, pochádzajúcej z geniálnej pamäte autarcha Severiana. Gene Wolfe vytvoril sýto farebnú plastiku prísne kastovnej spoločnosti, kde mužské veci sú mužskými a ženské ženskými, kde je pre každého člena najdôležitejším a jediným správnym jeho vlastný cech, ale kde sú si predsa len všetci rovní – a najrovnejší sú si práve v postavení klienta Cechu mučiteľov. Psychologicky prekreslené charaktery, ich filozofia a ich následné činy sú porovnateľné s postavami Feuchtwangerových príbehov. Hoci všetci protagonisti knihy sú zdanlivo obyčajnými ľuďmi, ich minulosť, prítomnosť i budúcnosť je tajomná, každý z nich pristupuje k životu veľmi svojsky, podľa toho, ako sa nechal či nenechal ovplyvniť spoločnosťou. Jedine akési osvetlenie príbehu v príbehu pôsobí v závere trochu násilne a zbytočne. Ale nič nie je dokonalé, ako hovorí doktor Talos: „Člověk si dokáže představit ideálního sluhu, který slouží z čisté lásky ke svému pánovi, právě tak… ideálního venkovana, jenž zůstává kopáčem příkopů z lásky k přírodě, nebo ideální frikatrix, která roztahuje nohy tucetkrát za noc z lásky ku kopulaci. Avšak ve skutečnosti se člověk s těmito vybájenými stvořeními nikdy nesetká.


8. decembra 2000
Alexandra Pavelková