Optimistickí historici sa nevedia dohodnúť, do ktorej doby zaradiť panovanie kráľa Artuša. Pesimistickí popierajú, že by takýto človek vôbec niekedy žil. Avšak literatúra, film i ústne povesti mu venujú viac pozornosti, než ktorejkoľvek inej osobnosti. Artuš totiž predstavuje večnú túžbu človeka po pravde a spravodlivosti, zjednocuje silu a rozvážnosť vládcu s ľudskými slabosťami obyčajného muža, ktorý nedokáže zvíťaziť nad svojím predurčením…
Marion Zimmer-Bradleyová uchopila Artušovskú legendu z inej strany. Odjakživa platí tichý zákon, že za úspešným mužom stojí žena – matka, manželka alebo milenka. V Hmlách Avalonu je to Morgaine le Fay – nie tá zlá a zvrátená, ako ju poznáme z iných verzií legendy, ale nadaná a malého brata milujúca veľká sestra. Lenže obetavá Morgaine zďaleka nie je jediná, ktorej záleží na tom, ktorým smerom sa bude uberať Artušov život. Artuš sa zrodil preto, aby zachoval svet starých ideálov, a aby ho možno spravil lepším. Pretože nie králi sú tými, ktorí v skutočnosti rozhodujú o našich osudoch… Viviane, Pani jazera, vidí, že kresťanstvo ohrozuje starých bohov a vláda Bohyne pochoduje ku svojmu koncu. Vivianine presvedčovacie prostriedky sú nenapadnuteľné. A tak lady Igraine, jej rodná sestra, neotehotnie so svojím kresťanským manželom, ale mužom, ktorý si ctí staré zákony. A tretia sestra, nie menej ambiciózna a talentovaná Morgause čaká, kým v tejto veľkej hre príde rad aj na ňu…
Kňažky z Avalonu, medzi ktoré sa neskôr nie celkom dobrovoľne zaradí aj jasnovidná Morgaine, sú silné, príťažlivé a múdre ženy. Milujú svojich manželov, milencov i synov, no nie sú to muži, ktorí majú najväčšie právo na ich srdce a sny. Podobne ako pre ženy z Bene Gesseritu je ich súkromný život iba vedľajším efektom, či dokonca prostriedkom pri službe Bohyni. Mágia, ktorá im pomáha, je primitívna, živočíšna, ale sakramentsky funkčná. Ale táto moc ani jednej z nich neprináša šťastie. Vojny, kráľovské tróny a takzvané ideály mocných mužov sú len malichernosťami na pozadí osobnej ľudskej tragédie. Morgaine s prekliatím „naveky“ opúšťa Avalon a tým sa vzdáva aj svojich schopností.
Lenže nemožno sa vzdať toho, čo nám určil osud, hlavne keď sa svoje omyly neustále snažíme naprávať inými. Pre veľké veci sa páchajú veľké hriechy. Artuš pre blaho krajiny a v túžbe byť spravodlivým najviac hazarduje s tými, ktorých najviac miluje – tak ako to robíme i my. Sám ponárajúci sa do bahna povinností sa neožení s mýtickou ženou svojho srdca, ale s kresťanskou Gwenwyfar. V snahe zabezpečiť kráľovského potomka obetuje svoju česť, česť svojej ženy i najlepšieho priateľa. Pritom ani netuší, že zásluhou intríg Panej jazera dieťa najčistejšej krvi už rastie, vychovávané v láske k starej viere, a v nenávisti voči tým, ktorí napomáhajú pri jej potláčaní… Ostrov uprostred jazera sa stále viac ponára do svojej hmly, zvon z kláštora znie každý deň presvedčivejšie a Sasi sú čoraz bližšie…
Ulimu Edelovi (poznáme ho podľa filmov Rasputin, Telo ako dôkaz, alebo seriálu Mestečko Twin Peaks) sa podarilo natočiť nádherný film s veľkolepou výpravou, ktorý si Emmy Award zaslúžil plným právom. Gavin Scott (Malí vojaci, Mladý Indiana Jones) vytvoril psychologicky prepracovaný a uveriteľný príbeh, ktorý spolu s vynikajúcimi hereckými výkonmi prinášajú sugestívnu výpoveď o boji starého s novým, sebaobetovaní a ľudskej malichernosti. Jednotlivé charaktery sú prepracované precízne a plasticky. Nik nie je dobrý ani zlý, a každý – Artuš, Lancelot, Viviane, aj Morgaine má pre to, čo robí, pohnútky, ktoré sa dajú pokladať za správne. Dokonca ani zákerný Mordred tu nevychádza ako odsúdenia, ale skôr poľutovaniahodná postava, a divák je nútený zamyslieť sa, ako by sa pod tlakom rovnakých okolností zachoval sám. Julianna Marguliesová v úlohe Morgaine vyslovene zahviezdila, Anjelica Hustonová ako Viviane dokázala, že so svojím uhrančivým prejavom dokáže zájsť ešte ďalej ako v Addamsovcoch a i Joan Allenová stvárnila svoju Morgause naozaj diabolsky.
Film oplýva silnou, ale nenásilnou symbolikou. Čarodejníka Vilmosa Zsigmonda (Blízke stretnutie tretieho druhu, Lovec jeleňov) by za kamerou nenahradil ani samotný Merlin. Z úcty, s ktorou tvorcovia pristupovali k pohanskej minulosti, by sme si mali brať príklad, veď ani my, so svojimi slovanskými legendami, sa nemáme za čo hanbiť. Vášnivá scéna lovu na jeleňa i komorný part panenskej lovkyne sa silou výpovede vyrovná záverečnej bitke so Sasmi, či poslednej Artušovej plavbe na Avalon.
Príbeh končí tragicky, avšak dáva nám novú nádej. Excalibur sa mení na kresťanský kríž, a ľahký úsmev na Morgaininej tvári naznačuje, že Mária je iba novou podobou Matky Bohyne. A ukrytý v hmle za kláštorom Glastonbury, ktorého zvon zvoláva na večernú pobožnosť, sa možno dodnes vypína silný, neporaziteľný Avalon.
Mlhy Avalonu. Réžia: Uli Edel. Scenár: Gavin Scott. TV miniséria, spolu 176 min, USA, Nemecko, Česká republika, 2001