Miešanci 3.a - Bremeno

Pavelková Alexandra

V závere druhej časti prvej slovenskej fantasy ságy sme sa dozvedeli, že členovia autorskej dvojice napíšu tretiu časť každý po svojom. Pavelkovej verzia bude sústredená na osudy Verbasky, kým Konkol bude určovať Orysove osudy.

Tak sa i stalo. Hlavnou nositeľkou bremena deja v Bremene je Verbaska. Útla dievčina je skvelou liečiteľkou i bojovníčkou. Jej odvaha, samostatnosť a životaschopnosť sú protikladom v populárnej literatúre obľúbeného sterotypu lkajúcich diev. Fyzické schopnosti ctiteľov-gentlemanov popri nej blednú, lebo sú zbytočné. Dievčina, v žilách ktorej prúdi krv troch rás, je však vnútorne neistá. Bojuje s temnotou, zdedenou po otcovi Šajdánovi, v rozrušení poraní Elleriga, potom uteká pred sebou, ním, i pred otcovými služobníkmi…

Popri ústrednej protagonistke čitateľa zaujmú postavy Uštara a temnej elfky. Táto dvojica slúži Šajdánovi a zlu. Riadi sa však svojským kódexom a postupne nám začína byť sympatická. Charaktery týchto postáv odhaľujeme postupne, kúsok po kúsku; s napätí sledujeme nielen ich vonkajšie činy, ale aj vnútro.

Podobne ako v druhom dieli čitateľa zaujmú opisy zvierat. Časti sledujeme očami líšky, s ktorou sa Verbaska delí o jedlo na svojej púti, čajky či túlavého psa.

Vo vedľajšej druhej dejovej línii autorka zručne načrtáva osudy elfa Noleho, ktorý sa vydá do boja proti Šajdánovi. Na ceste za dobrodružstvom a spravodlivosťou stretáva osudom bitého, roztrpčeného trpaslíka Bridla, ktorému sa nedarí pri hľadaní vzácnych kovov a ktorý pri hľadaní manželky nájde v posteli okrem nej i suseda. Vznikajúcu družinu dopĺňa talentovaný rezbár Gealach, posadnutý svojou schopnosťou natoľko, že aj v temnici pilníkom tvorí sošku namiesto toho, aby pílil mreže. Gealach je komická postavička z rodu Mayových Hobble Frankov či Vernových profesorov Benediktov. Smejeme sa z nej kvôli strnulému, stereotypnému opakovaniu určitých giest a posadnutosti špecifickou činnosťou.

Ani zvieratá, ani komické postavy vedľajšej dejovej línie však nedokázali prekryť dojem zo vzťahov hlavných postáv. Nepríjemný dojem z presily sentimentu. Som romantik a veľmi rád snívam, ponúkané cukríky však páchnu umelinou. S ochotou prijmem hru na naivný príbeh o láske, pokiaľ sa bude odvíjať ľahučko, spontánne a pôvabne. Láska je cit, vo víre ktorého miznú logické otázky. Avšak len v prípade, že sa spisovateľovi podarí na papier podarí dostať aspoň ozvenu vášne či zápalu. Inak začneme analyzovať, skúmať. Nuž a… Ťažko existuje niečo hlúpejšie než dialóg zamilovaných.

Pavelkovej dialógy postáv zmietaných citovým poryvmi, žiaľ, nie sú inšpirované majstrami ľúbostných príbehov. Jej imaginácie sa zjavne nedotkla nielen Prevostova Manon či Lagerlofovej Charlotta Lowenskoldová, ale ani Mitchellovej Scarlett (prinajmenšom tie dotyky nie sú badateľné). Postavy podľa vzoru rodinných seriálov a telenoviel do naivnej osnovy namiesto poryvov citu vplietajú \„zreálňujúce\“ momenty. Namiesto opojnej hry vášne vysvetľujú, prečo urobili to či ono. Autorka si zreteľne uvedomuje, že bez objasnenia by sme jemnôstkam psychiky jej nie príliš vnútorne bohatých protagonistov neporozumeli. Scarlett či Manon konajú vo vzťahu vždy bezprostredne, pretože ich povaha je podaná tak presvedčivo, že vedia, čo majú robiť. Starostlivo pripravenou charakterokresbou získali schopnosť autonómneho vnútorného života, ktorý ich ženie ďalej, často i navzdory autorovým zámerom. Pavelkovej Verbaska je však plochou figúrkou, vyzdobenou, no umelou bábikou, ktorá pri kontakte s inými bezradne gúľa očami a – čo je dokonale absurdné – usiluje sa vysvetliť. Vysvetlenie a poúčanie cit zabíja, prípadne ho mení na sieť nepresvedčivých chladne manieristických giest. Úprimne povedané, Pavelkovou zručne podaný pes ma dokázal väčšmi zainteresovať na chytaní blchy než Verbaska na riešení svojich hrozitánskych komplexov. Asi preto, že pár giest a stereotypných citových polôh stačí na vykreslene psa či komickej figúrky Gealacha, avšak nie postavy, ktorá chcela byť presvedčivo tragická a dojímavá, zlyháva. Samozrejme, nepochybujem, že tisícky obdivovateliek telenoviel si nad osudmi Verbasky poplačú a možno autorku v listoch poprosia, aby napísala scenár k minimálne päťdesiatim pokračovaniam o Neskrotnej jednoducho Verbaske.

Našťastie pre nás ostatných, tretí diel Miešancov okrem dialógov Verbasky a Elerriga ponúka aj mnoho iných, príjemnejších momentov. A príbeh ostáva otvorený. Nole a jeho druhovia si ešte nestihli zabojovať. Tieto postavy sa priam núkajú na využitie v napínavom príbehu boja so Šajdánom. V ktorom by som uvítal viac pasáží s Gealachom než s Verbaskou.


Miešanci 3a: Bremeno
Žáner: fantasy
Autorka: Alexandra Pavelková
Vydavateľ: Epos, Bratislava
Rok vydania: 2002
Obálka: Martina Pilcerová
Počet strán: 268
Rozmery: 110×175
Väzba: brožovaná
ISBN 808897755×


25. septembra 2002
Miloš Ferko