Miešanci

Pavelková, A. - Konkol, Š.

Udalosť. Ďalšia slovenská fantastická kniha sa objavila na pultoch kníhkupectiev. Napísala ju dvojica známych autorov; kniha je v slovenčine a neskrýva sa pod pseudonymom (ahoj Thorleif). Je útla, nestojí veľa a… je to čistá fantasy – inšpirovaná Tolkienom. Je to príbeh ľudí, elfov, ghúlov, škratov a… tajomného kryštálu. Tieto slová nezvonia originalitou, ale to nerobia ani Miešanci. Je to však napísané pekne – niektoré pasáže dokonca krásne…

Kniha sleduje dve dejové línie; dvoch hlavných hrdinov.

Jedným z nich je Orys – mladík z legendárneho rodu: pekný, silný a odvážny – so zmyslom pre povolanie Kladného Hrdinu. Zo začiatku trošku neskúsený, ale príbeh mu dá zabrať dosť a on sa ostrieľa. Ku koncu knihy si už vie sám zaviazať šnúrky od topánok, jesť príborom, ba aj na Temného pána si trúfne. Noo, je hrdina – tak to musel zvládnuť. Je sympatický a čitateľ mu drží palce. Príbehom ho sprevádza kopa vedľajších kladných postáv – to aby náhodou nezablúdil. Vedľajšie postavy (prevažne elfovia) sú napísané pekne, občas dokonca nechajú Orysa, aby si s nepriateľmi poradil sám. Skrátka, tútori ako bič. Príjemná časť príbehu.

Druhý hrdina je ešte lepší; krásna Verbaska totiž nie je bezhlavo kladná. Jej genetické dedičstvo nie je spoločensky akceptovateľné (!!!) a svoju dilemu si vybíja na okolí. Škrati padajú ako komparz v bojovom filme. Jej cesta za Temným pánom nie je manipulovaná tak ako Orysova, napriek tomu sa od škrata ku ghúlovi potáca tým istým smerom. Vytrénovaná tatkom (???) horalom láme hnáty, rozbíja lebky a vypichuje oči. Občas si spomenie aj na výcvik „mladej zdravotníčky“ a keď ju premôže súcit, lieči. Občas aj varí a rozpráva sa, oproti jej bojovým scénam je to však maličkosť. Aj keď sa tvári, že nezabíja rada, cestu jej lemujú hnijúce mršiny. Z jej chovania občas vykukne Vimka (viď poviedky Alexandry Pavelkovej vo Fantázii).

Príbeh miešancov Orysa a Verbasky začína ďaleko na severe – v Knautii (viď mapka). Tam sa ich kroky (a osudy) rozchádzajú – hlavným dôvodom je fakt, že Verbaska v turnajovom súboji porazí Orysa. Mladík je ešte ucho, prehru nezvládne – a uteká na juh. Verbaska sa pohne tiež tým istým smerom; jej dôvody však nie sú natoľko priamočiare. Skrátka, rozchádzajú sa – aby sa mohli na konci knihy zase zísť (o to predsa ide). Ich dejové línie sa však nestretávajú v posteli (akoby sa dalo očakávať) ale v čajovni Temného pána. Hups, a sme vo finále…

Je to napísané pekne. Originalitu príbeh nezazrel ani omylom – ale hrdinovia sú sympatickí, nepriatelia nesympatickí a obludy obludné. Sem tam sa objaví nejaký ten nápad, a niektoré scény sú úžasné. Páčili sa mi občasné strihy – pohľad na svet očami zvierat. Komentáre škrata, koňa, potkana či slizkého bahniaka ma pobavili.

Len koniec v Taverne u Absolútneho zla je trošku prirýchly. Román by nemal končiť skratom ako poviedka – normálne som sa preľakol. Kniha je inak uzavretá, ale príbeh hrdinov môže pokračovať… Celkom sa teším.


Miešanci
Žáner: fantasy
Autori: Alexandra Paveková a Štefan Konkol
Vydavateľ: Epos, Bratislava
Rok vydania: 2000
Obálka: Martina Pilcerová
Počet strán: 237
Rozmer: 107×175
Väzba: brožovaná
ISBN 80–88977–25–8


8. júla 2000
Rastislav Weber