Áááááleluja! Áááááleluja! Ááááá… Nie, nebojte sa, nedal som sa na vieru a nezačnem tu teraz s penou na ústach a s fanaticky vytreštenými očami bľabotať bullshity o nemorálnosti antikoncepcie a nutnosti postaviť interupciu mimo zákon. Onen úvodný chválospev bol adresovaný televíznej spoločnosti Hallmark. Tá totiž stála v pozadí veľkoprojektu „Odysea“ (Fantázia č.8), a rovnako má „na svedomí“ i dvojdielny epos MERLIN. Pozoruhodné kvality spracovania príbehu o starogréckom moreplavcovi by sa ešte dali považovať za šťastnú náhodu, ale keď som cez hlavu (tú vo videu) prehnal „Merlina“, káblovka Hallmark sa pre mňa stala spasiteľom filmovej fantasy 90-tych rokov. Oba tieto filmy sú totiž nepochybne to najlepšie, čo sa v tomto žánri v uplynulom desaťročí objavilo. Je to zarážajúce, pretože ide o televízne projekty – na plátnach kín im však v poslednej dobe môže dôstojne konkurovať iba „Dračie srdce“. Veru, už je najvyšší čas, aby sa objavil Jacksonov „Pán prsteňov“ a odštartoval nejaký poriadny fantasy-boom.
Pôvod slávneho keltského čarodejníka bol vždy zahalený rúškom tajomstva. Scenáristi DAVID STEVENS a PETER BARNES (podľa námetu EDWARDA KHMARU) sa však rozhodli tento závoj odhrnúť a pozrieť sa prastarému príbehu na holú… kožu.
Keď sa nad Britskými ostrovmi začal rozťahovať tieň kresťanstva, ako obyčajne sa to nezaobišlo bez brutálneho násilia a bezohľadného potierania starých bohov a tradícií. Čarodejnícka kráľovná Mab (sestra známej Jazernej panej, majiteľky Excaliburu) sa preto rozhodla dať ľuďom vodcu, mocného mága, čo ich vylieči z kresťanskej nákazy a privedie ich späť k starým obyčajom. A tak teda stvorila Merlina, presnejšie povedané jeho dušu. Tú vdýchla do dieťaťa, porodeného chudobnou mladou ženou v úbohej lesnej chatrči. Lenže čo čert nechcel, z Merlina vyrástol rozumný a značne svojhlavý chlapík, ktorému sa ani prinajmenšom nepozdávali praktiky „tety“ Mab. Najviac ho rozladilo, keď sa dozvedel, že ho chce čarodejnica len využiť pre svoje ciele, a že kvôli tomu odstránila jeho matku i pestúnku. Z Merlina a Mab sa stávajú nepriatelia na život a na smrť…
Treba povedať, že tvorcovia narábali s pôvodnou legendou veľmi voľne. V konečnom dôsledku to však vyznieva ako pozitívum, pretože tým odlíšili film od iných spracovaní artušovského mýtu a zaujmú diváka celkom novými prvkami. V centre príbehu stojí zápas intrigánskej Mab so šľachetným a idealisticky zmýšľajúcim Merlinom. Všetky ďalšie dejové línie sa vlastne odvíjajú práve od tejto zápletky – či už je to vojna Uthera Pendragona so zákerným Vortigernom v prvej časti, alebo Artušova konfrontácia s Lancelotom či Mordredom v časti druhej. Ďalším novým prvkom je Merlinova láska ku krásnej Nimue. Trochu mi vadilo, že kvôli Mab ako ústrednej záporáčke bola potlačená postava Artušovej sestry Morgany. Jej osud tvorcovia prakticky zredukovali na porodenie Mordreda. Zaslúžila si väčší priestor najmä preto, že ju hrá HELENA BONHAM CARTEROVÁ, vynikajúca britská herečka, známa hlavne z filmov Jamesa Ivoryho a Kennetha Branagha a nominovaná na Oscara za drámu „Krídla vášne“.
„Merlin“ je určený všetkým vekovým kategóriám, ale nie je to žiadny dotieravý rodinný film hollywoodskeho typu – má síce rozprávkový nádych (elfovia, gryfovia, víly, draci), no nájde sa tu aj zatínanie sekeriek do chrbtov, prebodávanie mečmi skrz-naskrz a nechýbajú bojiská plné krvi a mŕtvych. Scenár je spracovaný veľmi inteligentne a s vkusom, dokonca ani (pomerne nečakaný) happy-end nevyznieva falošne sladko, lež úprimne vás dojme a má pre príbeh zásadný význam (ide v ňom o posledné Merlinovo kúzlo, ktorým sa vlastne končí doba mágie). Navyše má „Merlin“ pôsobivú a nepochybne aj pekne drahú výpravu. Kostýmy a zbrane pomerne verne zodpovedajú dobe, v ktorej sa „artušovské“ príbehy odohrali – najmä meč Excalibur má lepší „dizajn“ než ten v rovnomennom Boormanovom filme a svoje opodstatnenie má i očividný rímsky vplyv na brneniach Utherových vojakov. Triky síce nedosahujú úroveň áčkových hitov, ale sú použité s mierou a nepôsobia rušivým dojmom – napríklad drak, ktorý akoby Chrisovi Achilleosovi zo štetca vypadol, vyzerá omnoho živšie než napríklad vládca pekla v Spawnovi. Čím však „Merlin“ jednoznačne prevyše mnoho kinofilmov, sú herecké výkony. SAM NEILL hrá hlavného hrdinu ako človeka s chybami i slabosťami, ktorý však napriek mnohým omylom nakoniec predsa len víťazí nad zlými silami a nachádza vytúžený pokoj a šťastie. Neodolateľná je i MIRANDA RICHARDSONOVÁ v dvojúlohe Mab a Jazernej panej, RUTGER HAUER si zjavne vychutnal postavu Vortigerna, ISABELLA ROSSELLINIOVÁ sa stará o to, aby bola Nimue naozaj krásna a hodná Merlinovej lásky. Skúsený režisér STEVE BARRON (napríklad Ninja korytnačky) mal teda k dispozícii po každej stránke špičkový materiál. Treba povedať, že z neho vyťažil maximum a v prekrááásnych waleských exteriéroch natočil čistokrvnú fantasy, ktorá poteší srdce snáď každého milovníka svištiacich mečov a iskriacej mágie. Pokiaľ ide o mňa, „Merlin“ rozhodne patrí k tomu najlepšiemu, čo som mal možnosť tento rok vidieť.