Legenda o troch chodoch

HRDINA

„Ak hľadáte pravdu, choďte oproti na Katedru filozofie. My tu hľadáme fakty,“ hovorí doktor Indiana Jones svojim študentom. Aj v učebniciach dejepisu by mali byť len fakty, ale všetci vieme, ako to je: Jedným raz vyhovuje to, druhým inokedy ono… A tak jediné, čo nám, potomkom a dedičom, zostáva, je obliecť fakty do pestrých šiat legendy. Tam, v popolavosti dažďa, v ohnivých tieňoch paravanov, v oranžových odbleskoch padajúceho lístia si každý nájde svoju pravdu.

Pred viac než dvetisíc rokmi prichádza za kráľom Čchinu Bezmenný. Nesie panovníkovi meč a príbeh, čo mu umožní priblížiť sa k dobre stráženému trónu o desiatky krokov. Lenže vladár je múdry a nedôverčivý, a podľa neho sa udalosti, o ktorých rozpráva Bezmenný, odohrali inak. Odvtedy, ako sa ho pred troma rokmi pokúsili zabiť dvaja neporaziteľní vrahovia, podozrieva každého, i Bezmenného. A tak sa popri príbehoch o rozhádanej mileneckej dvojici bojovníkov a ich spoločnom priateľovi či nepriateľovi splieta príbeh posledný, najdôležitejší. Ten, ktorý sa odohráva v prázdnej trónnej sieni iba medzi dvoma mužmi – kráľom a poslom – a skončí sa… kapitolou v učebnici dejepisu.

Ak Slovák pozná devätnásť spôsobov a hľadá dvadsiaty, iste to nie je o kovanom železe, ale o nejakej tekutej forme rozptýlenia. Ale tak, ako Zlomený meč (Tony Leung) vpisuje do piesku svoju filozofiu meča, tak sa i Yimou Zhang hrá s našimi mysľami a citmi. Robí to skúsene, jemnými prstami majstra, ktorý vie, čím divákovi zalepiť oči, zapchať uši a naplniť srdce. V tomto takmer poviedkovom filme nám bravúrne brnká na nervy Christopher Doyle majstrovskými ťahmi línií a farieb, Dun Tan okoreňuje bojové scény sugestívnou hudbou s prvkami opery a naše vnútornosti sa zatiaľ otriasajú nádhernou kompozíciou zápasu, emócií a ideí. Všetci aktéri vydali zo seba to najlepšie – počnúc Nebeským Donnie Yenom (Shanghai Knights) cez Mesačnú Zhang Ziyi (Tiger a Drak) až po Jeta Li, ktorého kamenná tvár je akoby stvorená pre Bezmenného, potláčajúceho vlastné city, aby odstránil zlo a tak naplnil svoj osud. Poetika zabíjania uteká ruka v ruke s krásou boja i obnaženými ľudskými vášňami a túžbami, kde dobro pre krajinu a vlastné presvedčenie stojí vysoko nad osobnými potrebami. Yimou Zhang zjavne používa čarodejnú paličku, a tak okrem ľudí donútil vo svojej legende hrať aj kvapky vody, vietor, mračná šípov i tisícky ďalších drobností, ktoré spolu s ostatnými kúskami legendy vytvárajú úžasnú, pohyblivú skladačku.

Keď film skončí a divák konečne polapí dych, zamyslí sa: Ktorý z týchto ľudí bol vlastne tým hrdinom? Ale ono je to v skutočnosti jedno. Veď každej legende sa pravda týči tam celkom hore, krehká ale večná.

Pretože biela farba vždy vysadá na povrch.


21. októbra 2003
Alexandra Pavelková