Toto je prvá z poviedok Miroslava Šusteka, autora hororového cyklu o pánovi Rafinovi. Vzhľadom na to, že nás všetkých táto osobnosť zaujala (mňa určite), poviedka nám pekne rozšíri obzory. A v prípade záujmu budú nasledovať ďalšie. Nuž teda, hor sa do lacného domu…
Ten dom sme s bratom kúpili, aspoň podľa mojej mienky, veľmi lacno. Chceli sme ho zrenovovať a zriadiť v ňom byty a obchod.
Aby sme znížili náklady, rozhodol som sa, že ho vymaľujem sám. Nechcelo sa mi každý deň merať dlhú cestu domov, často som teda prespával na druhom poschodí, kde som si čiastočne upravil spálňu.
Asi o jednej hodine v noci som sa prebudil na zvuk rozbíjajúceho sa skla. V prvom okamihu ma napadlo, že niekde blízko niekto rozbil výklad. Vyzrel som z obloka.
Pouličné lampy svietili, ale nezazrel som nič podozrivé, ulica bola ako vymretá. Bol som však natoľko znepokojený, že som sa rozhodol zísť dolu, do tej časti domu, kde mali bývalí majitelia malý obchod s cukrovinkami.
Cítil som akési vnútorné chvenie. V mesačnom svetle som videl, že dolu v obchodíku, pred rozbitým zrkadlom zasadeným v stene, sedela v kresle schúlená postava. Všade sa váľali črepy a v miestnosti to páchlo po rozliatej kolínskej.
Zamieril som k vypínaču a prudko rozsvietil.
V okamihu sa miestnosť úplne zmenila; nikde nebola ani stopa po rozbitom skle. Kreslo bolo prázdne.
Celý rozochvetý som sa vrátil hore a do rána som už nezažmúril oka.
Na druhý deň som sa vybral nakupovať do železiarstva. Bol to tradičný obchod, už po mnoho generácií ho vlastnila jedna rodina. Porozprával som starému majiteľovi o svojom nočnom zážitku.
Starý pán mi prezradil, čo mu raz rozprával jeho otec. Na začiatku storočia, tvrdil, bolo vraj v našom dome holičstvo. Majiteľ, ktorý sa vrátil z prvej svetovej vojny, zistil, že mu bola žena neverná.
Zišiel dolu, do miestnosti, kde holil zákazníkov, postavil sa pred zrkadlo a prerezal si hrdlo britvou. Jeho telo narazilo hlavou na zrkadlo a zrútilo sa do kresla. Podľa lekára sa to mohlo stať okolo jednej hodiny v noci.
Striaslo ma od hlavy až k pätám. Rozhodol, som sa, že v ten deň v dome na noc nezostanem.
Keď som to rozpovedal bratovi, rozhodli sme sa dom predať.
Podotýkam, že rovnako lacno, ako sme ho kúpili.
Poviedka pochádza zo slovenského hororového časopisu Hlboký hrob.