Kraacon 2001

Minuloročný Kraacon bol prvý. Snažil sa nadviazať na prerušenú líniu východniarskych conov, na západ od Bystrice sa toho už dlhé roky veľa neudialo (až na dovolenkové Tatracony a povahou skôr lokálny Pegascon). Takže prišiel Kraacon. Bol prvý, milý a v podstate splnil očakávania. A stal sa štartovacou čiarou. Tohtoročný „vraňarský“ con bol ohlasovaný ako akcia v triede Avalconu, Parconu či Draconu. Nuž ale… Reči sa vravia a chlieb sa je.

Ako zhodnotili organizáciu conu Ivan Aľakša a Ďuro ČervenákVšetko sa začalo v chaose. Nuž, tak to býva. Z chaosu sa zrodil Vesmír, a z chaosu vstávajú aj podobné akcie. Pravda, keď je začiatok akcie ohlasovaný na 12:00 a návštevník o piatej je vítaný prázdnymi priestormi… Čo je veľa, je trochu dosť. A – aj keď prižmúrime oči nad nedostatkami (každý con ich má, spomeňte si na päťhodinovú registráciu na Dracone) – Kraacon nedodržal základné pravidlo. Totiž, aj keď sa čosi nedarí, na recepcii (mieste, kde sa registrujú účastníci) musí byť niekto, kto vám vysvetlí, prečo sa to nedarí (napr. že na chýbajúceho autora prednášky spadlo lietadlo – citujem Egona Čierneho). V tomto košický con zlyhal. V piatok neexistovala recepcia vôbec a v sobotu doobeda detto. Ak na con došiel nejaký nováčik, musel byť z toho poriadne vyplašený. Program, ktorý neplatí, vyvesený na jednej nástenke – to nie je organizácia (aspoň nie organizácia conu triedy, na ktorú Kraacon ašpiroval).

Nuž, tak to bolo chaotické. A inak? V programe (kým sa neprišlo na to, že platí len z veľmi malej časti), v programe boli celkom zaujímavé veci. Svoje prednášky prisľúbili esá ako Leonard Medek, Františka Vrbenská, Ondrej Herec alebo Ďuro Červenák (už sme vedeli, že Saša Pavelková na náš veľký smútok nedôjde – vírusy sú odporné). Nuž, a tieto stálice nesklamali. Ak návštevník zaťal zuby a preniesol sa cez to, že prednáška je o pár hodín neskôr a úplne inde, ako sa predpokladalo – potom sa bolo na čo pozerať (a čo počúvať). Škoda len, že sa tie najlepšie veci spravidla prekrývali – pri celkovej riedkosti programu (ostalo asi 10 prednášok na tri dni) to nebolo nutné – z môjho pohľadu. Ale, pár vecí som si predsa len vychutnal, aj keď iné som si musel odoprieť…

Leonard Medek, odborník (nielen) na upírovVýborný bol hneď v piatok Leonard Medek, s témou mne veľmi blízkou – s témou, ktorá je bledá, ma ostré zuby a neznáša dubové kolíky. Upíri sú medzi nami a nikto sa pred nimi (nami :) neschová. Pán Medek sa do problematiky ponoril s nadšením a výsledok jeho bádaní stál za to. Dozvedeli sme sa, čo je na dnešnom obraze upíra pravdy, čo je nezmysel (čo si Stoker vymyslel) a čo do dnešných čias presiaklo zo strachu našich predkov. Legendy, povesti, literárne diela dávne aj súčasné, filmy a básne, kroniky a lekárske záznamy – toto všetko použil pán Medek na to, aby publikum presvedčil, že… Nie je všetko upír, čo nám pije krv :) Bolo to fascinujúce rozprávanie plné inšpirácie. Ďakujem.

Zvyšok prvého dňa conu zbehol v klasickom poprednáškovom programe – a do filozofie sa vkradol chmeľ. A tiahol sa do hlbokej noci – priateľstvá predsa stoja za to, aby sa obnovovali. Fantastika síce koluje v krvi nepatrnej časti ľudstva, no občas sa jej koncentrácia na jednom mieste zvýši a to treba osláviť, nie?

Zarytý nepriateľ inťošov Ďuro Červenák vie čítať!Sobotné rána sú ťažké :) Kraacon v tomto nebol výnimkou, akurát to ešte priostril organizačným zmätok. Nakoniec však okolo desiatej con predsa len pokračoval – napriek obavám mnohých zúčastnených. A začiatok spustil paľbu pekne zostra – aj keď som sa nemohol dostaviť na ďalšiu (určite skvelú) prednášku Leonarda Medka – na scénu (a biele plátno) prišla „naj desiatka“ filmových príšer, v réžii diváka par excellence – Ďura Červenáka. Jeho prezentácia bola síce na hovorené slovo chudobnejšia, no o to bola bohatšia na výborne zostrihané ukážky toho najlepšieho – od Medúzy (Súboj titanov), cez zombie (Evil Dead, Tad Raimi bol zamaskovaný skutočne na nepoznanie) až po gigantického MechaTučniaka od Monty Python. A vrchol Ďurovej „top ten“ bol úplne logický, táto „príšera“ je určite nočnou morou každého rodiča školopovinných dietok. A ak sa pýtate, kto to bol, odpoviem vám protiotázkou: Aký je to pokémon? Ešte vždy neviete? Pi-ka? ;-)

Krst troch slovenských sf kníh!Udalosťou conu bol bez debát krst knihy. Novej slovenskej fantastickej knihy! A dokonca nie jednej, ale hneď troch!!! Ondrej Herec zo Slovenského syndikátu autorov fantastiky priniesol ešte novotou voňajúce výtlačky Krutohlava 2000 (antológia poviedok z Ceny Gustáva Reussa (CGR)), Víťazného Krutohlava (výber najlepších poviedok za 10 rokov súťaže) a knižne vydanú prácu Ondreja Herca a Miloša Ferka, ktorá zmapovala (takmer) všetku fantastiku na Slovensku do konca roka 2000. Krstným otcom sa stal Šimon Schuster, ktorý zdatne oblieval krstniatka, napriek tomu, že mu okolo krku visela „alienská“ chobotnička a snažila sa o orálny sex ;-) Nuž, pokrstilo sa – nech sa slovenskej fantastike darí! Nech nie je každá nová kniha raritou…

Zdesení účastníci workshopu (na strane lynčovaných :)Vyššie uvedené slová sa snažil priblížiť realite literárny workshop, ktorý sme viedli nakoniec iba dvaja – Jožo Girovský a moja maličkosť. Saša Pavelková prísť nemohla, a my sme sa museli veľmi snažiť, aby sme aspoň trochu vykryli zníženie kreditu našej literárnej dielne ;-) To viete, keď čosi povie autorka troch kníh a množstva publikovaných poviedok, čerstvá víťazka CGR… to už má svoju váhu. Nuž, robili sme čo sa dalo a kritizovali a radili, až sa zo zúčastnených autorov parilo :) Svojou troškou do mlyna prispel aj Egon Čierny – ako predstaviteľ vydavateľstva Klub Julese Vernea pre autorov nesporne najpovolanejší kritik. Utešil zúčastnených, že používanie klišé nie je až takou strašnou chybou, ale s pravidlami písania dynamickej akčnej poviedky súhlasil. Pre mňa osobne bola čerešničkou na torte hlavne prítomnosť Ondreja Herca (predseda poroty CGR) – ktorý sa usmieval s drobným nádychom škodoradosti (že sme aj my – účastníci CGR konečne poznali, čo je to byť v porote a hodnotiť autorov „face to face“). Fakt, sranda to nie je, aj keď sme sa na workshope nasmiali dosť…

My sme sa bavili tiež - workshop na strane sudcovVrcholom conu (aspoň pre mňa) bola prednáška Ďura Kundríka – rozprávanie o globalizácii, zmenách v spoločnosti homo sapiens, o tom, čo nám hrozí, čo nás (asi) neminie a čo na nás číha v čiernej pandorinej skrinke budúcnosti. Bol to veľmi podnetný príspevok (spolu s výbornou diskusiou publika), mal som pocit, ako by mi niekto zadarmo dával desiatky námetov na poviedku. Bez ohľadu na poučenie a vtip som dostal dar, za ktorý by emerickí chŕlitelia stokrát prežutých myšlienok platili zlatom. Hmm, len dúfam, že Durin nebude chcieť tantiémy, keď čosi napíšem :)

Heňa Galgóciová sa očividne bavila :)Zvyšok conu bol klasický, od nepretržitého pásma filmov pre „šedivákov“, cez burzu kníh až po výstavu fotiek a obrazov. Výnimočné boli hádam len divadelné predstavenia (tri, pôvodne avízované ako divadelná súťaž) – a mimoriadne jedno z nich – s názvom Votrelec. Nebol to síce Hamlet a nemalo to pointu ani „pocit úžasu“, no bola to určite jedna z najhlučnejších vecí, aké som v živote počul (pre priblíženie, skúste sa na koncerte rockovej kapely postaviť tesne k reproduktoru). A keď si to spojíte so stroboskopickým osvetlením, dostanete nezabudnuteľný zážitok (Heňa z Brlohu tvrdila, že oslepla na jedno oko :). Nuž… Aj to je spôsob, ako sa dostať do dejín. ;-)

Juro Molčák tiež otváral očiA po symptómoch diagnóza. Nebol by to zlý con, keby sa neohlasoval s takými fanfárami. A keby sa program zhustil do jedného dňa a dostal poriadne opraty. Autori príspevkov boli skutočne skvelí, no nedostali možnosť osloviť širšie publikum. Mimoriadne mi bolo ľúto Durinovej prednášky, ktorú chceli „organizátori“ zrušiť, pretože tzv. barbarská párty (rozumej žranica) začne o čosi skôr. A i keď sa prednáška napokon nezrušila, videlo ju oveľa menej ľudí, ako mohlo – pretože prevažná časť hostí musela odísť, ak sa chceli na párty vôbec dostať – bola totiž takmer na opačnej strane mesta ako bol con. Organizáciu ste nezvládli priatelia… Reči sa vravia a chlieb sa je. Nebolo to najhoršie, no po fanfárach vopred som čakal oveľa, oveľa viac.

Kliknite na mini obrázky a uvidíte ich v plnej veľkosti.


30. apríla 2001
Rastislav Weber