Kockatý Matrix, príslovia a sex

Jiří Bílek, Komplex, Praha Václav Soukup – Wales, 2005, 283s

Šesť ľudí v uzavretom priestore bez spomienok. Milujú sa a nenávidia, plnia výskumné úlohy. Všetko má svoje miesto, čas i príchuť – až do chvíle, keď sa v stene zjaví trhlina…A začína boj proti zrúteniu systému, boj s tajomnými anomáliami.

V románe, ktorý motívmi i atmosférou kotví kdesi uprostred kocky a Matrixu nájdete za hrsť dobre prepracovaných postáv. Vojenský priamu Drusus so sklonom jednoznačne veriť a poslúchať, ironický tučko Zen, nevrlý a ctižiadostivý Grol, radodajka a naivka Brooke, bystrá a chápavá Maya, neistý, no o to inteligentnejší Sami – a napokon Správca, ktorý… vie omnoho viac – čo však, to si už prečítajte sami…Sú tu vierohodne podané vzťahy; v porovnaní s väčšinou hard sf tu nájdete intímne prostredie; namiesto odmeranosti bezprostrednosť /miestami až príliš frapantnú, hlavný hrdina je priam posadnutý sexom/ namiesto intríg otvorenosť. Napokon, ako inak by mali jednať ľudia s obmedzenými spomienkami?

Bílek rafinovane odhaľuje maličkosti, aby napokon odkryl karty veľkolepým spôsobom. Občas však padá do vlastných pascí a pomáha si lacnými trikmi /hrdinovia si vždy spomenú na to, čo ich ústami chcel povedať/; Na druhej strane.. práve tieto „barličky“ dodávajú knižke šťavu. Vymazanie časti spomienok u hrdinov nesmierne oživuje jazyk hard sf – namiesto suchých termínov je tu živá obecná čeština, v ktorej sú ako hrozienka umiestnené frayémy – údajne preto, že hrdinovia si práve tieto svoje obľúbené úslovia nechceli nechať vyňať z pamäte..

V súvislosti s vyššie uvedeným však nemôžem v logike textu nenájsť rozpor. Postavy majú umelo obmedzenú slovnú zásobu… zároveň však ostávajú špičkovými odborníkmi, schopnými…ana­lyzovať… ako to, preboha, dokážu bez pojmového aparátu?

Autor podľa mňa poplietol dva pojmy – vymazanie spomienok /ktoré na intelekt ľudí nemá vplyv/ a zníženie slovnej zásoby, ktoré by jednoznačne viedlo k zníženiu intelektuálnej úrovne.

Bílkov Komplex sa nečíta zle. Dej plynie síce skôr pozvoľna, už spomenutý posun v jazyku však umožnil autorovi odstrániť škrobenú atmosféru príkazov tímov v ohrození. Bílkove postavy sú nám blízke, miestami možno až príliš; familiarizácia pásma postáv zatláča dej do úzadia… Takže čuduj sa svete v tomto akčnom takmertrilleri nezomrie nik… S obecnou češtinou akoby do Komplexu vlúdila sa nechuť k extrémom a gestám len tak. Takže príbeh plynie aj napriek zauzľovaniu zápletky skôr pozvoľna a milovníkov či znalcov žánra z dejového hľadiska sotvačím prekvapí.

Prednosťou Komplexu je však spôsob podania. Po prvýkrát pri čítaní textu takéhoto typu som mal nielen dojem, že by to tak mohlo byť, ale aj … áno takto a tu by mohli prežiť viac než štyriapol sekundy aj ľudia bez svalov vystužených z ocele a bez reflexov čiernej kobry.

Bílkov Komplex ukazuje hrdinov premenených na ľudí a príbeh, ktorý ich živosti obetoval sa k takmerpriemeru.


25. januára 2006
Miloš Ferko