Jozef: Mali sme tu uz niekoľko poviedok, toto je prvá divadelná hra. Posúďte sami. Autor: Kaučukového žraloka som napísal ako súčasť akcie sci-fi klubov Vartacon 2000. Tam sme ho jeden podvečer aj odohrali a aj keď nám to úplne nevyšlo (pre okolnosti, ktoré radšej nechcem komentovať), myslím že je to celkom vydarený kúsok pre ochotníkov alebo tých, ktorí chcú svoje okolie pobaviť.
Kaučukový žralok
Hra v jednom dejstve
Postavy:
Predskokan Kaučukový žralok Archeológ 1 Archeológ 2 Archeológ 3 Náčelník indiánov
Exteriér – noc
Scéna napodobujúca polorozpadnutý chrám v bolívijskej džungli. Ľubovoľné dekorácie, uprostred vyvýšené miesto, predstavujúce žralokov piedestál, okolo štyri fakle zabodnuté v zemi, osvetľujúce scénu pochmúrnym svetlom.
Predskokan: Kde bolo, tam bolo, ocitli sa v bolívijskej džungli odvážni muži, ktorí nedbajúc domorodcov, piraní a všadeprítomného syfilisu, odvážne vykročili na cestu strádania, aby boli na jej konci odmenení nájdením pokladu v zaprášenej hrobke. Bol ním Kaučukový žralok, legendárna bytosť bolívijských indiánov, ukrytá vo vlhkej džungli. Koľkí muži túžili odhaliť jeho tajomstvo? Koľkí muži kvôli nemu opustili rozpálené lono svojej milenky? Koľkí zanechali svoje matky v smútku a koľkí zanechali svoj majetok chamtivým príbuzným, aby mohli v trópoch pátrať po tajomstvách? Dnes už nik nespočíta ich šíky a tobôž ich kosti, váľajúce sa v suchej tráve od El Dorada po El Paso. Ich pamiatka bude navždy zabudnutá, pretože história je krutá k porazeným a milosrdná k tým, čo ju sami píšu. Títo traja muži strávili dlhé mesiace v nepohodlných loďkách. Pohrdli smaragdami pri prameni Orinoca, pohrdli lákavou víziou ópiových brlohov Sao Paula a odmietli aj lákavý obsah najznámejšieho bordelu na južnej pologuli. To všetko len preto, aby mohli predstúpiť pred Kaučukového žraloka, jedinú bytosť na tejto planéte, ktorá dokáže plniť ľudské želania.
Vstúpi žralok a posadí sa do tureckého sedu doprostred scény. Má zatvorené oči, sedí vystretý, hlava mierne zaklonená a ruky má položené na kolenách dlaňami nahor. Chvíľku po ňom prichádzajú archeológovia, ktorí sa štverajú hore vŕškom a tak je počuť z diaľky aj ich dychčanie.
A1: To je ale kopec! Kebyže mám o dva roky viac, klepne ma pepka! A2: Osobne som mal dojem, že ťa klepne už v noci, keď si dychčal na tej indiánke. Ježiši, to bol zážitok. Myslel som, že tá chalúpka z lístia každú chvíľku odletí. Akoby sa tam párili opice alebo myši? A3: Opice. A2: Myslíš? A3: Hoď medzi ne banán a uvidíš čo budú robiť. Toto bolo úplne rovnaké. A1: Tak ste nemali tak špicovať uši. Každé plus má aj svoje mínus. Keď som s náčelníkom dohodol odnos našich vecí, presekanie cestičky v džungli a pár ďalších drobností, ktoré zo skromnosti radšej nespomeniem, nemal som dojem, že by ste boli proti. A2: My nie sme proti tomu, keď z indiánov robíš sluhov. Ale tá nočná scéna bola nechutná. Povedal by som, že bola dokonca nedôstojná. A3: Pst. Nie sme už tu? Pozrite, tam sedí! A2: Očividne spokojný. Dobrá náladička. To sa mu budú plniť želania. Čo sa ho spýtate? A1: Až na mieste. Vyčkajte.
Obstúpia žraloka. Chvíľku čakajú, ale nič sa nedeje a tak si A3 odkašle.
Žralok: Zatvorené oči neznamenajú, že o ľudských bytostiach neviem. Vy viete o mne a ja rovnako sledujem vašu cestu. Prišli ste ku mne s prosbami a tie budú vyslyšané. Na to nepotrebujete žiadne špeciálne prejavy. A1: No, neboli sme si istí, ako sa s bájnymi bytosťami hovorí. A2: Áno. Nechceli sme to hneď pokaziť. Si naša prvá bájna bytosť. Žralok: (polichotene) Dobre, dobre, nedramatizujme to. Úvod máme za sebou a tak už vyslovte tie želania. A1: Dobre tak najprv ja. Želám si, aby sa skončili všetky vojny na celom svete. Zvyšní archeológovia sa uškrnú. Žralok želanie nekomentuje. A2: Pekná somarina, ale čo už s tebou. Ja si želám takú kapsičku, v ktorej vždy nájdem zväzok šušťavých dolároviek. A3: A ja si želám aby už na svete viac nebolo syfilisu. Aby už raz a navždy zmizol zo sveta výsledok Kolumbovho omylu. Žralok: To sú vaše tri želania? Spoločne: Áno. A1: Čo na ne hovoríš? Žralok: Niečo podobného som čakal. Ľudia majú vždy tendenciu pýtať alebo nezmysly, alebo sa zase považujú za mučeníka, ktorý ľudstvo zbaví trápenia. Nuž ale sú to nakoniec vaše želania, preto nevidím dôvod vám ich nesplniť. Bohužiaľ to má jednu drobnú chybičku. A3: A tou je? Žralok: Môžem vám splniť len dve želania. To tretie budeme musieť škrtnúť. Alebo nehovorme my, pretože mne je jedno, ktoré želania budem plniť, a radšej si vyberte sami. A2: Čo je to za somarinu? Aké dve želania? Vždy sa predsa plnia tri želania. Žralok: Na základe čoho? A2: Akože čoho. Základné pravidlo. Bytosť obdarená neľudskými silami vždy splní tri želania. Nepoznám prípad, kedy to tak nebolo. Žralok: Môžeš byť konkrétnejší? A2: Zlatá rybka. A1: Tri oriešky pre Popolušku. A3: Tri žaby. A1: Čo sem pletieš tri žaby? To je úplne iný príbeh a okrem toho tu nejde o žaby. A3: A o čo tu potom ide? A1: Ide o to, že to mal byť príklad bytosti plniacej želania. A2: Tri želania a nie ako nám tu kolega Žralok naznačuje. (vyčítavo k Žralokovi) Žralok: Uznávam, zlatá rybka síce plnila tri želania, ale je tu jeden podstatný rozdiel. A2: Aký? Žralok: Zlatá rybka bola vďačná, pretože ju rybár zachránil. Mala dôvod byť štedrá. A3: A tri oriešky? Žralok: To bol zase v podstate polotovar, takže nemôžeme hovoriť o nejakom čarovaní v pravom slova zmysle. Hotové šaty, umiestnené pokrokovou technológiou do orieška. A to je veľký rozdiel. A1: Rozdiel v čom? Žralok: Napríklad v tom, že vy traja ste sem museli akurát prísť. Nemuseli ste mi zachraňovať život. Nie ste ani ženy, aby ma hypoteticky mohol potešiť pohľad na vaše poodhalené poprsie. A ako asi správne tuším, zrejme ste so sebou nepriniesli ani žiadne občerstvenie. Čo? Ani náhodou sa tu nenájde malý rumík? A2: My sme abstinenti. A3: A cestou sme dosť strádali. A1: Prišli sme skoro o život. Žralok: Ja nedegradujem vaše cestovateľské zásluhy. Chcem len povedať, že nie je dôvod, aby som bol k vám priveľmi štedrý. Inflácia dobrovoľných darov. Preto sa radšej dohodnite medzi sebou.
Archeológovi na seba chvíľku rozpačito pozerajú, spýtavo dvíhajú obočie.
A2: Tak my si teraz vyberieme oddychový čas. Poradíme sa. Žralok: Les je váš. A3: Ale nikam nechoď. Za chvíľku sme tu.
Žralok im pokynie rukou, aby si dali odchod, ale aby ani priveľmi nezdržovali. Archeológovia kúsok odstúpia.
A1: Čo s tým budeme robiť? A2: Toto nás stavia do zlej situácie. Sme traja a môžeme si vybrať dve želania. Musíme škrtať medzi sebou, čo rozhodne niekoho nepoteší. A3: A keby sme vyjednávali? A1: A o čom? Len si to pekne priznajme. Nemáme na neho. Nemáme peniaze, nie sme ženy a alkohol sme už dávno vypili. Z tvojej strany to bol dobrý pokus o záchranu situácie, ale momentálne nám to asi nepomôže. A2: Vďaka. A čo keby sme použili mierny nátlak? Ústie pištole pritlačené o mandle. To už mnohým pomohlo sa rozpamätať. A3: Zbytočne by som situáciu nevyhrocoval. Radšej sa dohodnime. A2: A kto bude ten dobrovoľník, čo sa zriekne želania. Ja otvorene prehlasujem, že dobrovoľníkom nebudem. A3: Ani ja. A1: Zadržte. Nebudeme sa predsa ničiť medzi sebou. Fakt je, že sme v nepríjemnej situácii a sami sa nedohodneme. Tak ako vy, ani ja sa nechcem vzdať svojho podielu. Poďme na to ale inak. Nechajme sa rozpočítať. Dajme Žralokovi, nech nás rozpočíta. A2: A prečo by to robil? A1: Pretože sa nás bude chcieť zbaviť. Čím rýchlejšie splní tie dve želania, tým rýchlejšie bude mať od nás pokoj. A o to mu podľa mňa ide. A3: Prečo nie? Poďme za ním. A2: Dobre.
Vrátia sa ku žralokovi.
Žralok: Takže? Ako ste sa rozhodli? A2: Rozpočítaj nás. Ten čo ostane príde o želanie. Ostatné splníš. Žralok: Dobre.
Začne pri A2 a postupne ich rozpočítava.
Žralok: Eniki, beniki, kliki, bé. Si to ty. A2: Čo to malo znamenať? Žralok: To že som vás rozpočítal. A2: (nahnevane) Takto si nás rozpočítal? Rozpočítal na štyri, aby si ma rovno vyradil? Vyzerám ako idiot? Myslíš že neviem, čo si urobil? A1: Ale no tak. Pokojne. Jeden musel byť vyradený. A3: Máš síce smolu, ale taký je život. Občas vyhráš a občas aj musíš skloniť hlavu. A2: Ale čo ste to nevideli? Vyradil ma schválne. Počítal len do štyroch. Každý blbec takto vyhodí koho si zmyslí. A tento blbec to zahral na mňa. To sa mi nepáči. Alebo sa budú eniki beniki opakovať, alebo mu odstrelím hlavu.
Vytiahne revolver a namieri ho na žraloka. Ten akoby to čakal, s úsmevom na neho namieri prst.
Žralok: Zomri.
Je to infarkt. A2 sa chytí za srdce, pustí revolver, potom sa druhou rukou chytí ešte za prirodzenie a skláti sa k zemi. Je počuť len jeho dychčanie.
A3: Čo to malo znamenať? Žralok: To že môžeme konečne pristúpiť k želaniam. Dvaja prosebníci a dve želania. Jednoduchá rovnica. A1: Ale veď ty si ho zabil. Žralok: Kvôli osobnej bezpečnosti. Takto to na svete chodí. Je to kto z koho. Buď ty alebo oni. Nutná obrana. Mimochodom, ešte pred splnením samotných želaní. Mám jednu otázku. A3: On ho zabil. (polohlasne) Žralok: Holia si ešte stále ženy nohy? A1: Čo? Žralok: Pýtal som sa, či si ženy ešte stále holia nohy. A1: Čo je to za divnú otázku? A3: On ho zabil. On ho zabil. (polohlasne a akoby pre publikum v lese) Žralok: Som tu dlhé storočia sám. Neviem či sa svet postupne nemení. A preto chcem vedieť, či si ženy ešte stále holia nohy? A3: On ho zabil. (už hlasnejšie) A1: Možno. Načo ti to je? A3: On ho zabil. (už kričí)
Žralok s A3 na neho hľadia a sledujú, ako A3 berie mŕtvemu revolver a mieri s ním na Žraloka.
A3: Ty si ho zabil. (strieľa) Žralok: Zomri. (ukazuje na A3)
A3 padá mŕtvy k zemi, aj od neho je počuť ťažké dychčanie. Žralok je postrelený a v agónii začína ukazovať na A1. Ten ho chytí za ruku a prudko mu ju zlomí úderom otvorenej dlane.
A1: Nik nebude na mňa ukazovať prstom. Žralok: (hlasom umierajúceho s dlhšími prestávkami) Nepotrebujem … ruku … aby som … zabil. (lapá dych) Zomri.
Obaja umierajú. Žralok na oltári, A1 padá k ostatným. Všetci spoločne strašne dychčia. Vydržia asi dvadsať sekúnd.
Náčelník indiánov: Držte už konečne huby!
Všetci postupne stíchnu.
Opona.
Vytvorené FilmGenerátorom © Róbert Ulbricht, 1999 Dňa: 11.6.2000