„Na koľko dní to bude?“ pýta sa mladý muž na recepcii. Nikto mu ešte nepomáha, trčí vo vestibule sám. Je priskoro. Mladíkovi kľucká hlava. Na prišelca ani poriadne nevidí, otázku položila miecha vytrénovaná piatkovým náporom návštevníkov conu.
„Jeden deň bude ÚPLNE stačiť,“ padnú do haly slová ako dážď za krk.
Organizátor sa strhne. Zdvihne hlavu a strach mu zovrie hrdlo. Snaží sa vyskočiť, ale včerajší večer bol ťažký, nohy sa mu zamotali, nasleduje pád. Cestou strháva stôl a vestibul je odrazu plný poletujúcich papierov, itinerárov conu, plagátov a časopisov.
Prišelec zovrie ústa, pery sa mu menia na bledú jazvu. Skloní sa, vezme jeden papier a zadíva sa na prehľadnú mapku akcie. Potom prekročí trasúceho sa šuhaja a zamieri po schodoch nahor. Biela košeľa, vyšúchané menčestrové nohavice, nohy v hrubých ponožkách obuté do sandálov. Kráča pomaly, jeho silueta sa stráca na mramorom vyložených stupňoch, v tvári je bledý rovnako ako ony.
Stúpa na posledný schod a vtedy ho zdola dostihne zúfalé varovanie.
„Zachráň sa, kto môžeš! INTELEKTUÁL!“
Každý con má pripravený únikový plán. Organizátori v oranžových tričkách bežia k šatni a vyťahujú spod pultov fúkačky nabité stranami zo Sartra. Vracajú sa parakotúľmi, aby sa vyhli votrelcovmu pohľadu. Kým sa agresor rozhodne, kam zamieriť, S.M.R.A.T (Special Manga Retaliation And Tactics) jednotky zaútočia.
Intelektuál spadne na kolená. Ruky mu kmitajú po papierových guľôčkach, snaží sa ich rozbaliť a vyhladiť. Z hrdla sa mu derie zúfalé jačanie. Bledne ešte viac, len košeľa mu tmavne potom.
„Konotovaná denotácia!“ reve komando a strieľa ďalej.
Intelektuál inkasuje zásah do čela a chrbtom dopredu padá späť na schody.
„PLESK!“
Zrazu namiesto vražednej guľôčky priletel stočený kus kriedového papiera, vo vzduchu sa rozbalil a orámoval votrelcovu tvár. Bojisko stíchne, obranné jednotky sa dívajú jeden na druhého, nikto nevie, odkiaľ záhadný projektil priletel.
„Popkultúra!“ zreve odrazu intelektuál a spolu s výkrikom sa rozbehne sa proti oranžovým tričkám. Ako štít drží pred sebou plagát, na ktorom hrdina s mečom väčším než on sedí na tróne a má všetkých v paži.
„Ktorý debil,“ ozve sa ešte medzi organizátormi, ale než stihnú odhaliť vinníka, čo po agresorovi hodil fúkačku zo stočeného plagáta Final Fantasy, musia ustúpiť. Sartre už nestačí, intelektuál upgrejdoval a úbohých obrancov ženie popri stolových hrách a pulte s manga suvenírmi až do galérie.
„Ukryme sa za Martinického!“ kričí jedno z oranžových tričiek. Vzápätí však padá na zem, keď ho zasiahne spŕška votrelcových slín.
Na jednom z obrazov sa týčil dinosaurus a intelektuála chytil amok. Oči má krvavé, na brade penu.
„Šouflová je lepšia!“
„Niééééé, je vedľa Ivana, pankhart prerazí!“
„Skús za tú abstrak…“
Neskoro. Predposledný S.M.R.A.T padá na zem. Ostáva už len jeden a dúfa, že sa ukryje za pultom v čajovni. Skáče rybičku ponad čajník a a jeho jedinou záchranou je parakotúľ na dvoch metroch.
Jedovatá votrelcova slina je rýchlejšia ako zvuk. Obranca sa rozpleští na stene a následne ho dostihne rev milovníka umenia s filozofickým presahom. Po druhom sonickom údere napoly mŕtvy organizátor už len naprázdno rozhadzuje rukami. Pult sa ozve plesnutím intelektuálových spotených dlaní a nad dokonávajúcim oranžovým tričkom sa rozškľabí papuľa plná ostro zastrúhaných ceruziek.
„Recepčná interaktivita!“ ozve sa oblude za chrbtom.
Zmutovaný votrelec sa bleskurýchle otáča. V kriedovej tvári pokrytej redakčnými poznámkami mu horia plamene cenzúry.
„Umelecký establishment!“
Mutant sa hýbe trhane ako C3PO, ale postupuje. Prihrbený v bojovom postoji cerí ceruzky a zo skrivených pazúrov mu kvapká atrament. „Za-du-pať,“ chrčí, „za-bud-núť, vy-MA-ZAŤ!“
„Zelený čaj a pu-erh!“ vykríkne čajový guru. Siahne do rukáva kimona a rozhodí pred seba oblak rozdrvených lístkov.
Intelektuál nevydrží. Zakvíli a vyrazí vpred ako novinár na recepcii k švédskym stolom. Prebehne galériu, potkne sa na náročných stolových hrách a ako klzák doletí k Hlavnej palube. Tam však operatívne premietajú Sedem samurajov, ktorých ukrývali medzi Resident Evil a Hancockom. Ceruzky v ústach votrelca sa tupia a atrament na pazúroch zasychá. Z posledných síl sa vrhá ku schodisku a pomedzi zvedavcov kostýmov zbavených beží na druhé poschodie.
Nikto nečakal, že sa votrelec dostane tak vysoko. Brlohári v panike zakrývajú knihy, hlavne najnovšie komiksy, plachtou. Hráči sa preberajú z otupenia a váhavo stláčajú vypínače konzol a počítačov. V stane Fantázie vydavateľovi zabehla kola.
Gotické predavačky v obchode TEMNOTA však situáciu nezvládajú.
„Roz-tr-hať!“ zachrčí intelektuál a vrhne sa na pavučinou sieťované pančuchy. Zubami sa snaží prehryznúť korzet a nedbá, že mu cvočky a reťaze trhajú pery do krvi. Skáče na vešiak s minisukničkami a s očami vytreštenými na rozparok po pupok padá. Atramentové pazúry sa mu menia na nožnice a tak atakuje tričká, čo dnes dostali špeciálnu zľavu!
„Čo robiť?“ vyletí rečnícka otázka z publika.
Zopár femme fatale omdlelo pri pohľade na rozstrihané podväzky, ale zvyšné stovky fanov stoja v kruhu okolo cenzora. V strede ostal len Ďuro Červenák, ktorý sa nevie rozhodnúť, ktorú figúrku Conana si kúpi. Priatelia by ho aj odtiahli, ale je príliš blízko nožníc…
„A keby sme použili Františku?“ napadne niekoho.
„Nemyslím, že by to stačilo, přátelé,“ ozve sa príjemný hlas kdesi obďaleč, „možná bych ho bývala zastavila o podlaží níž, ale po nákaze Temnotou již nesvedu nic. Znám hodně intelektuálských zaklínadel, ale proti koženému korzetu neobstojí. Je mi to líto.“
Monštrum je len pár strihov od Ďura Červenáka. Ťažká voľba medzi pomaľovaným a nepomaľovaným Cimmeranom však spisovateľa paralyzuje. Je ako hluchý hraboš na Dni sokoliarov.
„A čo takto…“
Anonymný navrhovateľ svoju myšlienku nahlas nedokončil. V tej osudnej chvíli však všetkých spojil a pri Temnote zviazal JEDEN nápad. Zrazu sa v kruhu roztvorila ulička a ňou preletela Playstation. Za ňou druhá, potom X-box, smetný kôš v tvare R2D2, plastová katana, booster pack WoW a plyšové mačacie uši na gumičke. Budujú priamu líniu od besniaceho intelektuála až k…
Strihoruký votrelec vypľuje cínový prívesok v tvare lebky, ktorý práve rozhryzol. Spozornie. Z očí sa mu už stratila dúhovka, sú biele ako nepoškvrnený papier, ale nos cíti pach braku. Z kútika úst vyrazí nová slina, sfarbená do čierna rozhryzeným kovom. Z hrude monštra sa ozýva zavytie a roztiahnuté zuby sa menia z ceruziek na skartovačku.
„De-men-to-vať!“
Plameň inkvizície vyráža po brakovej stope ako po zápalnej šnúre. Prská, syčí a rachotí.
Apokalypsa sa vyhla iba jedinému človeku.
Sedí pokojne v stane Fantázie, vedľa vydavateľa, ktorý v šoku sleduje blížiaceho sa škrata. Na stole leží prevrhnutá fľaša koly, z ktorej vyteká hnedý pramienok a motá sa pomedzi staršie čísla časopisu a zahrýza sa medzi strany kníh, čo si na con priniesol ON.
Juraj Malíček, šéfredaktor Fantázie, zodvihne pohľad od slovenského vydania Pyramíd Terryho Pratchetta. Nespokojne sa zadíva na vyrušujúceho votrelca, ale napokon si poznačí rozčítané Pyramídy záložkou z Nemedian news a nahne sa ku knihe medzi prameňmi koly.
Juraj Malíček: Vademecum popkultúry, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 2008. (náhľad)
Monštrum zastalo. V stánku Fantázie leží na stole PSP, ale mutant váha. Čosi mu vraví, že ďalej by ísť nemal.
Šéfredaktor sa mračí a očami zaletuje k Pratchettovi. Má rozčítanú kapitolu.
Osudný krok. Votrelcovi v hlave cvaklo rozhodnutie a postupuje ďalej. Už ani neartikuluje, len naťahuje ruky a chrčí.
„GRR-ARGH!“
Vyvolený s povzdychom položí Pyramídy nabok a siahne po Vademecu. Rozvážne nalistuje stranu a keď je skartovacia papuľa sotva na dlaň od neho, prečíta:
„Intelektuál je hlavný hrdina popkultúrneho mýtu o recipientovi odmietajúcom popkultúru. Héros zrodený prienikom metodológie exaktných disciplín do humanitných vied. Zosobnenie všetkých výhrad proti popkultúre reprezentuje niekoho, kto popkultúru úplne odmieta a upiera jej akékoľvek kvality. Je zástupcom elít odmietajúcich popkultúru ako to nízke, profánne, ľudové, samoúčelné, lacné, zábavné a hlúpe.“
Vo všetkých priestoroch Istropolisu umrel zvuk.
Všetci čakajú.
Päť úderov srdca. Desať. Pätnásť. Štyridsať dva.
Mutant sa odrazu chytí za srdce a vykríkne. Skartovačky sa mu zmenia naspäť na zuby, pazúry na obyčajné atramentom pofŕkané nechty. Oči ožijú, sú znova krátkozraké a plaché.
O ďalších dva a štyridsať úderov je con tam, kde bol pred nedávnom. Obrazovky blikajú, v kine beží Hitman, dievčatá z Temnoty spájajú ústrižky kože do fantastických celkov a predávajú ich po 666 Sk (22.11 €). Jiří Prochádzka rozpráva o Kenovi Woodovi a v LARP kútiku voľakto trieska palcátom po stole. Vzduch je príjemne vydýchaný a smrdí emóciami, pivo ešte napriek snahám účastníkov nedošlo. R2D2 v tvare smetného koša znova stojí v Brlohu a čaká na kupca.
Akurát z Istropolisu vyvádzajú smrteľne bledého muža v zvieracej kazajke a s knihou v zuboch.
A Ďuro Červenák si stále nevybral Conana.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň (minimálne) jedna.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.