Keď si pozriete najnovšie rebríčky bestsellerov science fiction, často nájdete na mieste autorov dvojice. Ak to nie sú ženské fantasy (väčšinou z dielne Marion Zimmer Bradleyovej a Mercedes Lackeyvej) či militaristické sci-fi (kedysi Larry Niven, teraz David Weber), ide pravdepodobne o ilustrovanú knižku. Pri autoroch ako Holly Black & Tony DiTerlizzi či Neil Gaiman & Dave McKean je ako prvý uvedený spisovateľ, druhý ilustrátor (nie len tieto dvojice nájdete v tohtoročných rebríčkoch New York Times) a ich dielo sa označuje ako grafický román. Čo je to za zviera? Kde sa to tu vzalo? Prečo sa tomu venujú Time, Piblisher‘s Weekly či Locus? Nebojte sa – čas, keď budeme ako v Bradburyho Fahrenheitovi už čítať iba obrázky, je ešte ďaleko. Grafické romány sa už však ani literátom ignorovať nedajú.
Definícia
Ako pri každej forme či žánri \„na hranici\“, aj tu je množstvo problémov. Je isté, že grafický román leží medzi románom a komixom. Čím sa však klasické stripy približujú literatúre? Rôzni teoretici vyťahujú rôzne spoločné prvky grafických románon. Jednoduchá definícia \„komix románovej dĺžky\“, ktorú v rozhovore pre Locus použil jeden z najdôležitejších autorov Alan Moore, kríva na obidve nohy. A to nie len pri jednom z posledných bestsellerov (Gaimanových „Endless Dreams“, dostať aj v Brlohu), ale dokonca pri prvej knihe, ktorá bola týmto názvom označená – Willov Eisnerov \„A Contract with God\“. Rovnako ako Gaimanova, aj Eisnerova knižka sa totiž skladá z poviedok. Ide o tvrdú väzbu, kvalitný papier, farebnú tlač? Niet sa čo diviť, že potom už takto označujú každú mangu (bez urážky). Je to teda iba honosnejší názov pre dlhý komixový príbeh či do obrázkov pretavený už napísaný román? Každá z týchto definícií má časť pravdy, no žiadna nie je komplexná.
Eisner pre TIME.comix vysvetlil, ako názov vznikol. Jeho knižka, čo vysvetlím ďalej, má skutočne ďaleko od bežného komixu. Keď odnášal knižku redaktorovi do veľkého vydavateľstva, vnútorný hlas mu našepkával, aby ju neprezentoval ako komix. Nazval ju preto grafickým románom. U redaktora nepochodil, ten knihu odmietol ako obyčajný komix, no šéf malého vydavateľstva sa myšlienky chytil a vytlačil slovíčka \„graphic novel\“ na obálku. A zaviedol ich do slovníka.
(Ešte pár slov k prekladu termínu: V Čechách sa vraj vo veľkom píše o grafickej novele. Je to rovnaká hlúposť, ako keď v úvodoch v prvom preklade Dozoisovych antológií pán prekladateľ označil Schimaterix, Difference Engine či Brunnerov slávny román \„Stand on Zanzibar\“ za novely. Anglické \„novel\“ nie je anglické \„novella\“ a s tým sa nič nenarobí).
História
Prvý oficiálny grafický román je teda spomínaná Eisnerova knižka z roku 1978, grafický román oslavuje štvrťstoročnicu. V čom je \„Kontrakt s Bohom\“ iný ako bežné komixy? V tej dobe prekvapil dvomi odlišnosťami od dovtedajších komixov. Prvou bola forma – kožená väzba, veľký formát, výborný papier. Dôležitejší však bol obsah. Žiadni superhrdinovia. Žiadny bláznivý vedec. Dokonca ani fantastika. Nie, Eisnerov román bol o obyčajných obyvateľoch New Yorku, o ich túžbach, snoch a morálke.
Po úspechu knihy sa samozrejme začalo spochybňovať jej prvenstvo. Niektorí kritici zašli až ku románom Lynda Warda \„God’s Man\“ a \„Madman’s Drum\“ z konca 30. rokov. Tieto čiernobiele komixy bez textu však boli iba experimenty, nemali vplyv na ďalších autorov. Ďalší sem zaraďujú Gilov Kaneov komix \„His Name Is Savage\“ z roku 1967. Tento noir komix, ako konštatuje Charkles Vess v júlovom Locuse, posunul žáner k dospelým príbehom.
Po Eisnerovi sa už \„dospelý\“ komix, čo je možno ďalšie dobré označenie pre grafický román, rozbehol míľovými krokmi. Vydavateľstvo NBM napr. prinieslo množstvo európskych diel pre amerických čitateľov, ďalej adaptácie Oscara Wildea, scifistom bližšej \„Večnej vojny\“ Joea Haldemana či naposledy Dr. Jackylla a Mr. Hidea. Biron Preis zase vydal knižky ako \" The Ilustrated Harlan Ellison\„, \“The Ilustratad Roger Zelazny\" a grafickú verziu Besterovho románu \„Hviezdy, môj osud\“. Prvým grafickým románom, ktorý sa dostal do rebríčka New York Times, bola adaptácia Votrelca od Archieho Goodwina a Walta Simonsona z toku 1979. Vyšiel Conan, Elric, Hobit, Stopárov sprievodca po galaxii. Hviezda science fiction Samuel R. Delany už v roku 1978 vydáva jeden z prvých \„neadaptovaných\“ grafických sci-fi románov \„Empire\“. Vychádza Star Trek (zošit \„Debt of Honor\“, ktorý napísal Chris Claremont, je nazývaný najlepším nesfilmovaným Star Trekom, zošit \„Who Killed Captain Kirk?\“ napísal jeden z tvorcov pôvodného seriálu Peter David), nechýbajú samozrejme Hviezdne vojny. Film však nielen dáva, on si aj berie. Mooreove hity \„Z pekla\“ a \„Liga výnimočných\“ či \„Road to Perdition\“ určite neostanú poslednými sfilmovanými grafickými románmi.
Súčasnosť
O situácii v rebríčkoch predajnosti píšem v úvode. Grafické romány v pohode predbiehajú knihy od najuznávanejších autorov fantastiky. A tí nechcú skončiť mimo. Preto vydáva Charles de Lint spolu s Charlessom Vessom knihu \„A Circle of Cats\“, ktorú Booklist označil za jednu z najoriginálnejších súčasných fantasy. Preto povoľuje Harlan Ellison, ktorý mal vždy komix rád, zilustrovať svoje slávne poviedky o Vicovi a jeho psovi, či Ray Bradbury vydať v rovnakom vydavateľstve ilustrované svoje najlepšie poviedky. Preto vydáva iba ako grafický román David Brin, spolu so Scottom Hamptonom, historickú fantasy z druhej svetovej \„The Life Eaters\“. A určite to je dôvod, prečo iba v obrázkoch môžeme čítať text prequelu najnovšej Ságy siedmych sĺnk Kevina J. Andersona \„Veiled Alliances\“, ktorý ilustroval Robert Teranishi. A medzi autormi nechýba ani tvorca seriálu Babylon 5 J. Michael Straczynski.
Budúcnosť
Podľa jedného z najvýznamnejších tvorcov grafických románov Arta Spiegelmana nebude mať samotný termín grafický román dlhú budúcnosť. Neodlišuje totiž Mangu či klasické marvelovské komixy, zviazané do knižky ako darčekové balenie, od serióznych príbehov pre dospelých. Sám Eisner už tento termín nemé rád, uprednostňuje označenie \„grafická literatúra\“ či \„grafický príbeh\“. Bez ohľadu na názov sa však všetci tvorcovia zhodujú na tom, že v komixe sa v posledných dvoch desaťročiach začalo diať niečo, čo už sa nedá zastaviť – jeho priblíženie k dospelým, intelektuálne založeným ľuďom. To mu dáva veľkú budúcnosť.
(pozn: článok vznikol na základe materiálov v Locuse, júl 2003, a článku z na stránke Timeu. Vyznám sa v literatúre, v komixe nie. Preto prosím všetkých jeho fanúšikov o toleranciu k prípadným chybám.)