Final Fantasy: Esencia života bez života

Tak sme sa už dočkali a konečne tu máme prvý film, ktorý vznikol bez kamery, len v útrobách počítača, a znervóznil herecké odbory Hollywoodu. Final Fantasy: Esencia života, film, pod ktorý sa ako režisér podpísal chlapík s hrôzostrašným menom Hironobu Sakaguchi.

Napriek japonskému režisérovi scenár zo seba potili Američania a je to vidno. Zem v roku 2060 aj niečo je ukážkovo spustošená a posledné zvyšky ľudstva ohrozujú Fantómy, čudné polohmotné bytosti, ktoré na Zem dopravil taxík v podobe meteoritu. Koho sa dotknú, príde o vlastnú dušu a zbohom, rodina. Krásna doktorka Aki strká nos na miesta, kam nemá, a kvôli akejsi blbej rastline riskuje svoj ladný labutí krk. Zachráni ju skupinka vojakov, ktorých kapitán Gray je Akin ex. Môžete si byť istí, že dlho im to ex nevydrží.

Tajomstvo sa postupne odhaľuje – Aki a jej nadriadený Dr. Sid majú unikátnu teóriu, ako si poradiť so škareďákmi. Jej podstatou je zostaviť energetickú vlnu opačnú k vlnám obludiek. Patričná energia pozostáva z ôsmich esencií a na všetko odhodlaný párik vedcov ich trpezlivo naháňa po celej zemeguli. Aby to nebolo také jednoduché, tak nám tu straší aj generál Hein (Heil!), ktorý chce nevítaných prišelcov odpáliť gigantickým delom a robí všetko pre to, aby sa Aki a Sid k presadeniu svojej teórie nedostali. V extrémne nehodnovernej scéne aj vysvetľuje dôvody svojej nenávisti voči potvorkám.

Myslím, že sa nedopustím žiadneho prehrešku voči dobrým mravom, ak rovno prezradím, že bubáci samozrejme dostanú na frak a Zem, síce už úplne vyhynutá, ale predsa sa za explozívneho finále zachráni. Aleluja, gloria!

Ako vidno, príbeh samotný je bohapusto neoriginálny, až na jednu výnimku, ktorú neprezradím, ale naozaj ma potešila (keď Aki odhalila, čo sú vlastne bubáci zač). Nie som celkom dementný, ale pár metafyzických kecov z filmu išlo celkom mimo mňa. Takže som celkom nepochopil, čo sa to tam na konci vlastne dialo – ale rozhodne to bolo spektakulárne. Tento film určite poteší všetkých fanúšikov votrelcov, keďže tu nájdu postavy i celé scény, no, keď už nie vykradnuté, tak určite aspoň citované – máme tu Christieho kríženého s Drakeom, vysokú a mohutnú Vasquez aj roztatáreného Hudsona, ktorý sa pokúša byť vtipný (nejde mu to). Sám kapitán Gray pripomína Hicksa aj s rozstrieľaním a následnou penetráciou skla.

Toľko o príbehu. Najpozoruhodnejšie na filme je samozrejme jeho technické spracovanie – animované postavičky nahrádzajúce hercov. Treba povedať, že väčšina z nich sa viacmenej podarila. To sa bohužiaľ netýka hlavnej predstaviteľky. Ani zväčšené póry na ksichte nepomohli. Najviac ruší jej doslova a do písmena scullyovský účes – napriek tomu, že občas pár prameňov vyletí, frizúra ostáva jednoliata ako v reklame na tužidlo. Ešte aj v bezváhovom stave jej vlasy nelietajú hore-dolu, ale mierne sa vlniac splývajú dolu. Ďalšia vec sú oči – zdá sa, že ani najdôkladnejší animátor nedokáže do očí vliať skutočný život…

Aby som však nebol nespravodlivý – animácia postáv je vskutku dokonalá, len miestami až príliš ladná, čo je typickým znakom počítačovej animácie. Tvorcovia nezabudli dokonca ani na mimovoľné prestupovanie na mieste či žmurkanie očí postáv v pozadí. Vo všeobecnosti sa im viac darili staršie postavy – Dr. Sid je najhodnovernejšie animovanou postavou v celom filme, zatiaľ čo mladšie ročníky by Oscara za herecký výkon určite nedostali. Absolútnu jednotku si však animátori zaslúžia za „výpravu“, interiéry a exteriéry sa im skvele vydarili. Vlastne všetko, čo sa netvárilo ako živé, môžeme hodnotiť sakra vysoko.

Ako však hodnotiť celý film? Za scenáristickú nevynaliezavosť, ošuchané klišé a nepodarené postavy – a na druhej strane za novátorstvo, výtvarnú dokonalosť – dávam 6/10.


20. augusta 2001
Marek Eliáš