Farby strachu

Antológia slovenského hororu, 2011

Farby strachu - obálka

Úvodník tejto antológie hlása, že jej vydanie predstavuje tak trochu historický okamih pre slovenskú literatúru, a má iste pravdu. Naša tvorba je totiž na literatúru strachu veľmi skúpa a nájsť nejaký kvalitný kus tohto žánru od autora slovenskej národnosti patrí k úlohám priam nadľudským. Vydavateľstvo Artis Omnis sa rozhodlo s touto situáciou niečo robiť a preto angažovali ostrieľaných autorských harcovníkov bok po boku s nádejnou mladšou krvou a dali vzniknúť „Farbám strachu“. Je však táto kniha dôstojným zástancom postu „prvá slovenská hororová antológia“? Dokáže nám jej čítanie rozpumpovať krv v žilách a operliť čelo kropajami potu? Použijem recenzentské klišé číslo jedna: v tejto recenzii sa to spolu pokúsime zistiť! Každá z dvadsiatich poviedok vám bude predstavená samostatne a každá bude ohodnotená na špeciálnej stupnici s názvom „Faktor mrazenia“, ktorú som pre tento účel vytvoril.

František Švantner – Stretnutie: Poviedka pochádza zo 40. rokov minulého storočia, pre súčasných čitateľov doslova mýtickej to doby. Rozpráva o starom nočnom strážnikovi, ku ktorému si počas dlhej noci na šichte prisadne tajomný cudzinec – bývalý väzeň – a rozpovie mu svoj nešťastný a mysteriózny príbeh.

Jazyk použitý v príbehu obsahuje veľké množstvo archaizmov a zastaraných výrazov (ako napríklad úsmevné „Azda si brucho mastíš?“) a kvôli nemu sa do príbehu nedá dostatočne ponoriť – funguje doslova ako bariéra. Na druhej strane poviedka prekvapí na svoj vek pomerne detailnými a šťavnatými opismi. Faktor mrazenia: 1/5

Dušan Mitana – Nočné správy: Tu už nastupuje moderné vyjadrovanie. „Nočné správy“ sú príbehom novinára Štefana Kráľa, ktorý po odchode z kina zažije najnepochopiteľnej­ší večer svojho života…

…a spolu s ním zostane nechápavý aj čitateľ. Mitana dokáže výborne vydolovať napätie aj z takej triviálnej scény, ako je hrdina vyzdvihujúci si od šatniarky svoj kabát, ale bohužiaľ sa mu tri sľubné podzápletky, ktoré jeho príbeh obsahuje, nepodarilo rozvinúť, ukončiť a hlavne aspoň trochu objasniť. Chválim remeselnú formu a atmosféru, ale jednoducho som to nepochopil. Faktor mrazenia: 2,5/5

Juraj Toman – Som Život, tetka Smrť: Za týmto prečudesným názvom sa skrýva naj(ne)chutnejší a najnápaditejší kúsok zo zbierky. Tomanov príbeh o vyšetrení chlapskej plodnosti (fakt!) je veľmi originálny a doslova zvrhlý, ale zároveň kráľovsky zábavný a v závere vyvolávajúci príjemnú husiu kožu. Pre milovníkov nechutností lahôdka. Len si po prečítaní nezabudnite povyberať červy zo zubov. Faktor mrazenia: 3,5/5

Michal Hvorecký – Silný pocit čistoty: Môj favorit číslo dva, hneď po poviedke „Samota“ od Jozefa Kariku. To, čo spočiatku vyzerá ako príbeh „mladého a hustého skejtera lomeno huliča“ (čítaj „rozmaznaného vymeteného debila“) naberie ubiehajúcimi stranami tak nečakaný a prekvapivý smer, že som sa musel presvedčiť, či som omylom nečítal dve polovice odlišných poviedok. Dostaví sa odporný sadizmus, erotika, akcia so superlepidlom a taktiež mediálna aféra nebývalých rozmerov. Lahôdka. Faktor mrazenia: 4/5

Dušan D. Fabian – Migréna: Všetko, čo si predstavíte pod pojmom „zapadákov s vlastnými pravidlami“ vás dokonale opantá práve v tejto poviedke. Dušan Fabian vám ukáže, že návšteva príbuzných a jej následné „zdvorilé ukončenie“ nemusí vždy prebiehať podľa vašich predstáv. Hlavne keď má vaša vzdialená príbuzná vlastný názor na riešenie vašich problémov. Škoda len, že tento veľmi dobre napísaný príbeh s uveriteľným hrdinom nebol dlhší a že mal tak neuspokojivo useknutý koniec. Faktor mrazenia: 2,5/5

Jozef Girovský – Zmok: Hlavným hrdinom tu nie je človek, ale naopak magická bytosť menom zmok, ktorá svojmu pánovi dokáže splniť akékoľvek želanie. Girovský čitateľovi predstavuje pútavý pohľad do mysle čarovného stvorenia v príbehu, v ktorom je silno cítiť vplyv povestí a folklóru. Hrôza sa však žiaľbohu nedostaví. Faktor mrazenia: 1/5

Peter Uličný – Suspiria de profundis: Skôr než horor je táto poviedka sociálnou drámou o alkoholických otcoch, strelených a čudných kamarátoch a o tom, aké nebezpečné je pre dieťa dozvedieť sa priskoro o svete a aktivitách dospelých. Celé je to ale fajn napísané a jednotlivé výjavy a scény nám autor predkladá solídne sugestívne. Mŕtvoláš FTW! Faktor mrazenia: 2,5/5

Pavol Rankov – Black and White: Až na obstojnú záverečnú pointu je tento príbeh skôr nešťastným pátraním po dávnej, smutne skončenej láske. Faktor mrazenia: 2/5

Martin Vlachynský – Piesočný vlak: Veľmi dobrý kus. Rozpráva o chlapíkovi menom Adam, ktorý z nejasných príčin uviazol uprostred rozpálenej púšte. Vo svojej neutešenej situácii považuje za obrovské šťastie, keď natrafí na zaviate koľajnice, po ktorých šťastnou zhodou náhod práve prechádza vlak. Ako sa však ukáže, tento vlak nie je práve najobyčajnejší a rozhodne, rozhodne nie je cestou k záchrane. Autor rozdelil poviedku na šesť častí – šesť vagónov onoho tajomného vlaku. Každý vagón predstavuje samostatný bizarný svet, ktorému musí Adam čeliť. Vlachynský dokáže čitateľa výborne opantať pocitom beznádeje a nezvratnej zacyklenosti, ktorým postupne začne trpieť hlavný hrdina. Faktor mrazenia: 4/5

Juraj Červenák – Útek Jonathana Harkera: Červenák v tej najklasickejšej podobe. Inokedy by som to možno ani nebral ako mínus, pretože vycibrené remeselné kvality sú neoddiskutovateľné, ale keďže táto poviedka má byť naozaj hororová (teda zo žánru, ktorý autor primárne nepíše), tak trochu zamrzí, že obsahuje veľa propriet, ktoré sú notoricky známe z iných autorových diel. Pre čitateľa, nepoznamenaného Červenákovou tvorbou a pre milovníkov Stokerovho Draculu môže byť „Útek“ skvelý, ale pre znalcov roganoviek, Bohatierov a Kapitána Báthoryho sú všetky tie lesy, rusalky, prútené chatrče a vlky už pomerne ohrané. Faktor mrazenia: 1,5/5

Balla – Cudzí: Kratučká štvorstranová story, kde sa čudné veci dejú, len aby sa diali. Bez vysvetlenia, bez možnosti uchopenia, bez zmyslu. Faktor mrazenia: 0/5

Alexandra Pavelková – Farba: Príbeh sa odohráva v naozaj prekvapivom prostredí – v renesančnej Florencii, v kruhu profesionálnych maliarov. Hororových prvkov je naozaj zanedbateľné minimum, ale Pavelková to vynahradzuje zápletkou, prekvapivou pointou a svojim citlivým ženským prístupom. V poviedke je skutočne veľa miest, kde by čo i len jediný prívlastok navyše mohol poslať atmosféru do hája a čitateľa znechutiť dojmom spisovateľskej nafúkanosti a exhibície, ale Pavelková to našťastie celé udržala pevne v rukách a výsledkom je naozaj príjemný a takpovediac opojný pocit pri čítaní. Faktor mrazenia: 1/5

Jozef Karika – Samota: Dámy a páni, predstavujem vám najlepší kúsok zo zbierky. Hardcore, atmosférické, znepokojivé, mrazivé. Po tejto poviedke si svojich prísediacich vo vlaku budete prezerať oveľa pozornejšie, to vám garantujem. Faktor mrazenia: 4/5

Lucia Droppová – Príliš teplá jeseň: Nepríliš zaujímavé, nulovo strašidelné, bez poriadneho deja. Proste príhoda o trpaslíkoch, po ktorej si poviete: „No a?“ Remeselne bez chybičky, ale čo je to platné… Faktor mrazenia: 0/5

Tomáš Straňák – Čierna odroda: Výborný nápad, fajn atmosféra a perfektný „hlavný záporák“ (vysvetľovaním úvodzoviek by som vás pripravil o prekvapenie), u ktorého je ale pomerne škoda, že nebol využitý dôkladnejšie (a hlavne šťavnatejšie – potenciál bol obrovský). Taktiež si viem predstaviť o dosť lepšie a zaujímavejšie vyústenie príbehu – takto to pôsobí, že autor bol limitovaný počtom znakov (čo je však viac ako možné) a tak nedostal možnosť svoju hru poriadne rozohrať. Faktor mrazenia: 2,5/5

Peter Getting – Obesisko: Ani nie tak poviedka, ako skôr fiktívna reklamná prezentácia Obesiska – oficiálneho miesta, kde si človek môže legálne vziať život. Veľmi nápadité, svojim spôsobom roztomilé, a hlavne – vtipné. Faktor mrazenia: 0/5

Michal Jedinák – Dokonalý pocit: Interesantná story na tému „čo by sa stalo, ak by sa prchavé pocity dali zakonzervovať“. Vzhľadom na „neakčnosť“ námetu je taká aj celá poviedka, ale nevadí to, pretože autor dokáže vymysleným „konzervovacím“ procesom čitateľa upútať. Faktor mrazenia: 0/5

Marek Vadas – Grand Mal: Hlavným problémom Vadasovho diela sú dve veci: nejasne definované prostredie (v jednej chvíli sa objavujú zmienky o školách a kostoloch a následne postavy jedia manioky, chodia po pralesoch a vôbec spĺňajú ideu primitívneho kmeňa) a hlavný hrdina, ktorého som mal počas čítania jednoducho chuť uškrtiť alebo umlátiť na smrť kokosovým orechom. Usoplený plačko, ktorému sa nedá ani v najmenšom fandiť. Vecí, čo by tieto problémy prebili, je málo. Faktor mrazenia: 1,5/5

Tomáš Horváth – Štvrť: Literárny artfilm. Nemám rád artfilmy. Je pekné, že autori nechcú byť prehnane polopatistickí, ale naozaj je nutné zatlačiť prvok hrôzy čo najviac do pozadia a väčšinu poviedky venovať bicyklujúcemu, šmuhy na chodníku robiacemu decku? Faktor mrazenia: 0/5 (Faktor naštvanosti: 5/5)

Michal Spáda – Duchovia: Jednoduché, krátke, pracujúce s náznakmi a aj keď nie priamo strašidelné, tak pôsobivé a dobre napísané. Faktor mrazenia: 2/5

Ako je vidieť, žiadna z poviedok nedosiahla onej pomyselnej päťky na stupnici husej kože a niektoré z nich sa dokonca dajú považovať za horor iba s prižmúrením (a niekedy aj s vylúpnutím) oboch očí. Ak by som mal „Farby strachu“ hodnotiť iba vzhľadom na to, čo si predsavzali, a teda desiť, musel by som byť veľmi krutý a túto antológiu zrejme neodporučiť. Našťastie razím názor, že aj keď hororová poviedka vôbec nedesí, nemusí ísť automaticky o zlé dielo. Ešte stále tu zostávajú tie zvyšné, dôležitejšie kvality. A drvivá väčšina poviedok zbierky tieto kvality má. Takže ak sa zmierite s tým, že si pri čítaní nebudete musieť každý večer meniť prepotené pyžamo a každú minútu zvlažovať sucho v ústach, užijete si „Farby strachu“ bez najmenších problémov.


Farby strachu

Vydavateľ: Artis Omnis, Žilina

Rok vydania: 2011

Obálka: Juraj Maxon

Počet strán: 308

Rozmery: 120×200

Väzba: tvrdá

Cena: 12 €


Napísané pre Sarden.


25. októbra 2011
Matej *Macejko* Vojtko