Aj nechutnosti, násilie a brutálny sex môžu byť zábavné, len sa musí vedieť ako na to. Ako hovorí Judge Dredd: „Když to umíš, je to umění!“. Inak ostane len znôška blábolov…
Trinástka je úplne zbytočným číslom v ľudskej histórii počítania. Všetky prvo- aj druhočísla na začiatku desiatkovej sústavy, v polohe okolo nuly, či dvoch núl, majú nejakú skrytú symboliku – len práve tá trinástka nie. A práve toto nudné číslo sa redakčná rada rozhodla použiť ako štít maximálne intelektuálneho a filozofiou preniknutého (deflorovaného) diela. Tož, slovami Yarpena Zigrina, pozrime sa cucákovi na zub! Pozrime sa na zbrane, ktoré na nás nová Fantázia tasí v nádeji, že nás zastihne nepripravených…
Pästný klin:
Ako kameň do hlavy zapôsobí už úvodník Ďura Červenáka. Utvrdí ma
v názore, že všetko sa ma robiť odzadu – a teda aj čítanie Fantázie.
Ihneď sa presúvam na ten správny koniec, pohľad mi však ešte skĺzne po
prehľade redakčnej rady a hľa – zas ich je o čosi viac – homo
scifilis ma zjavne veľmi krátky reprodukčný cyklus (pre neinťošov: množia
sa jak králiky). Tak, po výbornom rozbehu (a obálke), show must go on! They
are the champions!
Striebristolesklý halmochron:
To síce nie je zbraň, ale dá sa tým skákať časom – a teraz by sa mi
jeden celkom hodil. V konečníku (slove na záver) sa totiž Zoltán vyjadril,
že ďalšie numero v poradí bude čosi úplne nové, prevratné, skvelé,
očarujúce. Dúfam, že nespichne ďalšiu Fantáziu po maďarsky!
Rapier, alebo ostrie v rukách šľachty:
Filmové recenzie sú doménou Ďura Mečiara už od nepamäti. To, že ide
o zvláštne číslo, dal tentoraz najavo tým, že pochválil skoro všetko,
čo sa mu dostalo do rúk, prípadne iných končatín. Jediné, čo zotrel pod
úrodnú černozem masového hrobu bol Arnoldov End Of Days – čím si
vyslúžil mvoju nehynúcu úctu, pretože MNE na nemenovanej konferencii istí
ľudia nevedeli odpustiť, že som pohanil tak skvelý film. Vďaka, George
Callahan!
Výmena zbraní:
Recenzie sú trochu slabšie, hlavne Zajkovi neodpustím odfláknutú recenziu
na Siedmeho syna – nápad so siedmymi slovami v každej vete nie je natoľko
nosný, aby zvýraznil silu Cardovej imaginácie (holt, som inťoš). Do
ďalších Fantázií sa však pokúsim dostať svoje vlastné recenzie, potom
budem môcť nadávať už iba sám sebe. Zatiaľ bod dolu, česť zachraňuje
iba vynikajúca recenzia na Gibson-Sterlingovu Mašinu z pera (argumentu)
nechvalne známeho vraha mladých talentov, Hromovlada. A potom
reportáže – sú fajn, zaujmú, pobavia, vzdelajú (!!!).
Oceľový hák:
V skratke, hákom je čitateľ zasiahnutý niekoľkými témami. Začína to
Lobom a jeho krátkym curriculum vitae (fuj!) z pera Juraja „Mad“ Maxona,
ktorý k téme pristúpil s nežnosťou, akú si Lobo každopádne zaslúži.
Potom prichádza Xena – lesbická princezná v článku Fantázia@Internet,
ktorý nám predstaví pozadie (a popredie) jej príbehov. A potom, potom
prichádza zbraň, ktorá vám vytrhne vnútornosti a prestrčí vám ich ušami
tak, že získate trochu bizarné, ale vcelku originálne náušnice –
prichádza…
Detrimentor:
Detrimentor je skvost v zbierke poézie tohoto nudného čísla Fantázie.
Nedá mi, aby som z nej trochu necitoval, s autorom sa hádam nejako
dohodneme :)
Jedna Veľká nula.
Dvadement.
Triretard.
Štyridilino.
Päťchobot.
A bolo svetlo.
Tomu sa povie poézia!!!!! A takýchto skvostov je tu viac, inťoši dostávajú na frak. Blueeeeeeeeee! Až po chvíli, po stíšení podráždených vnútorností a bránice prichádzame k zvyčajne hlavnej zbrani každého literárneho časopisu, ktorá v sebe tentoraz skrýva tak trochu…
Zubaté ostrie:
Poviedky. Ehm, ehm, čo dodať. Sú to poviedky. Slovenské sú opäť typickou
zbierkou nevyrovnanosti – výborné nápady (On mutuje, je teda mutant!) sa
miestami strácajú v balaste a nezvládnutí linky deja. Teraz však ťažko
čosi vyčítať, podobná nerovnováha je aj v inak skvelých dielach
intelektuálneho literárneho krúžku Rigor Mortis. Na rozdiel od Dutého
plameňa, ktorý je tiež z dielne členov RM sa tu však čosi podobné
nedostaví. Ťah na bránu skončí kdesi v bránkovisku, so zlomenou nohou
zapichnutou v králičej diere :) Nemusíte sa však báť, že tento záťah
slovenskej „literárnej“ tvorby prežijete bez následkov – nápady sú
natoľko zábavné a neošúchané (miestami), že vaša bránica dostane
zabrať – a táto Fantázia si určite získa čestné miesto medzi čtivom,
schovávaným na záchode pre prípady mimoriadne ťažkej zápchy. Príjemné
zážitky prajem!
BFG 2000:
Zbraňou posledného ničenia je rozhovor s členmi skupiny Rigor Mortis.
Spočiatku takmer seriózne intervju (až som sa divil, aké normálne
myšlienky napadajú Pavlovského) sa pomaly, ale isto zvrháva na klasickú
scénu, ako vyšitú z ich literárnych zvratkov „Dobro vítězí“ a
„Dobro zvrací u děr“. Posmrtní stuhlíci sa rozohrievajú a vo finále
rozhovoru propagandisticky ničia akúkoľvek možnosť komunikácie
s cudzincami, ktorí sa rafinovane maskujú za chlieb. Veru, „Bread is out
there!“
Skorokalypsa, alebo propaganda ako zbraň v rukách bohov:
Čo dodať – teším sa, že Fantázia je, že sa redakčnej rade podarilo
toto číslo. Ohlasované bolo už na Istrocone v minulom storočí a je na
ňom preto badať vyzretosť (hnilobu?) a trošku tej patiny (zaschnuté
zvratky?). Verím, že toto číslo nezapadne prachom a dúfam, že si niečo
podobné zopakujú, tentoraz pri trochu originálnejších číslach –
navrhujem tridsať dva, päťdesiat osem a stoštyri. Dohovoril som!
Ba nie, ešte som si spomenul na nádhernú ilustráciu k poviedke Veštkyňa Theodora – už len kvôli nej sa oplatí vlastniť F13. Milan Schwarz pod umeleckým menom Miňo stvoril čosi, čo mne, milovníkovi japonského manga štýlu zaťalo do srdca. Vrelo mu odporúčam kreslenie komixov, hlavne tých, kde sú hlavné hrdinky…
Týmto dávam tejto Fantázii 13 hviezdičiek, za nápad, prevedenie a za to, že je. Ďakujeme, neodíďte!