Esej: Klasické diela strašidelnej literatúry – Klenot siedmich hviezd

Bram Stoker nie je i je mužom jedinej knihy. Hodí sa na neho táto nálepka, pretože skutočne patrí k autorom, ktorí majú jediné svetovo preslávené dielo. Dracula je jednoznačne jeho najznámejšou knihou (a určite najlepšou), vlastne, jedinou známou. Ale spisovateľ toho za svoj život stihol ďaleko viac. Nás, prirodzene, zaujímajú tie prózy, ktoré spadajú do žánru strašidelnej literatúry. Aj v našom záujmovom okruhu ich je viacero. Postupne sa na ne pozrieme bližšie. Náš dnešný román je zrejme jeho druhým najznámejším dielom, no dosiahol neporovnateľne menší ohlas než slávny upírsky príbeh, a preto ste o ňom zrejme nikdy nepočuli. Pre vývoj strašidelnej literatúry má ale význam, ktorý je nepopierateľný – aspoň tematicky a motivicky, a aj keď pokrivkáva spracovaním, nie je to zlá kniha, má svoje silné miesta i nesporné kúzlo. Má prekrásny poetický začiatok, presne taký pôvabný, aký je i jej názov. Ale teraz už niečo k príbehu:

Hlavného hrdinu za zvláštnych okolností, nečakane, úplne znenazdajky, požiada mladá žena, do ktorej sa stihol zaľúbiť, aby jej pomohol v ťažkej a hroznej životnej situácii. Jej otec, egyptológ a zberateľ starobylých kuriozít upadol do zvláštneho a nevysvetliteľného stavu pripomínajúceho kómu. Navyše je vystavený veľkému nebezpečenstvu, ktorého zdroj sa nedarí vypátrať – jeho osobu niekto alebo niečo ohrozuje! Pritom zanechal veľmi direktívny odkaz, kde vyslovene žiada, aby nebol v prípade, že upadne do katatonického spánku za nijakých okolností budený. Naši hrdinovia, dokonca i prizvaný detektív, sú zúfalí. Ako vodidlo im môže poslúžiť záhadný denník obsahujúci fantastické zápisky. Čitateľ sa dozvedá o mocnej kráľovnej menom Tera, ktorá vládla nielen dávnemu Egyptu, ale i magickým silám neuveriteľných rozmerov a svoju moc preniesla do podivného drahokamu známeho ako Klenot siedmich hviezd. Nech to znie akokoľvek neuveriteľne, zdá sa, že duša pradávnej faraónky sa snaží pomocou mocnej prastarej mágie inkarnovať do súčasnej epochy.

Medzi týmto románom a slávnejším Draculom je viacero prienikov a podobností. Máme tu takisto mocného antagonistu z doby minulej a z exotickej a vzdialenej krajiny (tu ženu, a nie bytosť vyslovene zlú ako je Dracula, no ambicióznu a egocentrickú, takú, ktorá bude chcieť za každú cenu dosiahnuť svoj cieľ bez ohľadu na druhých). Je tu jasný konflikt medzi minulým a súčasným, dávnym a moderným, domácim a exotickým. Máme tu nesúrodú skupinku ľudí, ktorá musí spojiť svoje sily, aby sa pokúsili postaviť dávnej hrozbe, čo vládne nadprirodzenými schopnosťami a pod. Paralel je celý rad. Raz darmo, je to skvelý recept, ktorý zaručene funguje. Dá sa s obmenami používať prakticky donekonečna, stačí ingrediencie občas premiešať a sem-tam zameniť.

Táto kniha je priam reliéfnou mapou, ktorá doslova výstavne – detailne a plasticky – zobrazuje jeden fenomén svojej doby. Anglická spoločnosť (a nielen tá) bola na prelome storočí posadnutá Egyptom. Starovekým Egyptom. Nebudem nadsadzovať, ak to pomenujem mániou. No a táto egyptománia zasiahla i literatúru. A nie iba odbornú, ale aj inú. No nemám na mysli okultné a ezoterické a všelijaké mystické i pseudomystické pojednania (a často i zlátaniny). Beletria to, samozrejme, reflektovala tiež. Stokerov román nie je prvým príkladom použitia staroegyptského prostredia a prvkov z neho vychádzajúcich v literárnej fantastike. Veď táto epocha, taká dávna a vzdialená, zastrená závojom tajomna, neprestáva fascinovať ľudstvo od čias, keď sa podarilo rozlúštiť hieroglyfy a svet sa oboznámil s magickým, ťažko uchopiteľným a zreteľne symbolickým charakterom náboženstva civilizácie povodia Nílu. Náš román však tak urobil lepšie než všetky dovtedajšie prózy, s väčším sugestívnym účinkom, a znamenite pri tom využil všetko, čo sa mu naskytovalo. Senzáciu, dobrodružstvo, mystiku a predovšetkým strašidelnú atmosféru. Žiaľ, Stoker, hoci človek priamo od divadla (čiže mal zvládnuté základy dynamiky a gradácie deja) a teda by sa vyložene pýtalo, aby sa inšpiroval výstavbou drámy a preniesol ju do svojich románov, akosi nikdy nevedel udržať plynulý chod príbehu. Nedokázal zabezpečiť jeho hladkú kontinuitu, dosiahnuť, aby všetky pasáže boli kvalitatívne na rovnakej úrovni, alebo aspoň približnej a nekolísavej, aby sa takrečeno všetky scény svojou výstavbou dali označiť za silné alebo aspoň zvládnuté. Korpus príbehu sa mu v istom okamihu začína rozpadať, mrviť pod rukami či pod perom, ak chcete. A konkrétne? Aká je príbehová dejová kostra knihy?

Úvod je úžasný. Úžasný. Prekrásny, poetický, snivý. Áno, veď aj ide o záznam sna. Prvá časť knihy, a nie je to nemalá časť, je potom výborná, udrží vás v napätí, v temnote nevedomosti len pomaly osvetľovanou, v neistote, ba i strachu. A je to strach z nepoznaného, a možno i nepoznateľného. Klaustrofobické prostredie profesorovho domu, ktorý vyzerá ako egyptské múzeum, kde z tieňov podchvíľou vystupujú obrysy archeologických artefaktov, ataky neznámych, zrejme nadprirodzených síl, to je niečo, z čoho by sa mohli podučiť i mnohí dnešní autori hororu. Neskôr sa však rozprávanie zmení, autor zas použije svoje obľúbené denníkové záznamy. Kniha naberá celkom iné rysy a začína skĺzavať do iného žánru. Nie je to nutne na škodu. Naopak, vnímam to ako ozvláštnenie, hoci ma taký skok vskutku zaskočil. Román začne mať charakter dobrodružného príbehu. Objavenie exotického, tajomstvom presiaknutého údolia kdesi v Egypte, ktorému sa miestni obyvatelia radšej vyhýbajú ako čert krížu, kde sníva svoj posmrtný sen kráľovná Tera, a následný prieskum hrobky na vás dýchnu atmosférou ako vystrihnutou z Indiana Jonesa. Zatlieskal by som. Žiaľ, ide o spomienkové rozprávanie. Vtedy sa znižuje miera nervozity a vzrušenia, ktorú by v plnosti mohlo vykreslenie udalostí dosiahnuť, keby sa odohrávalo, z hľadiska dejovej chronológie, v časovej súčasnosti románu. Posledná tretina knihy je však už výrazne slabšia, dalo by sa povedať, že až slabá. Pozostáva z príprav na veľký experiment – na evokáciu kráľovnej Tery, na jej vtelenie a príchod do Londýna začiatku 20. storočia. Je to časť zdĺhavá, zbytočne a krkolomne oopisná a nezáživná. Chaotická, zmätená, neprehľadná, zamotaná, nudná. No a samotný záver? Tu len bezmocne zalomíte rukami. Je nezvládnutý, nedostatočný. Mnohé sa nerozuzlí, nevysvetlí, skoro by som povedal, že je to „poddimenzované“. Ani spolovice také dramatické, ako významne sľubovali siahodlhé prípravy hrdinov knihy, a ani z tretiny tak, ako by si to zaslúžil chudák čitateľ. Netrpezlivé čakanie čitateľa nebude odmenené. Tu mi dovoľte malú odbočku: román jestvuje s dvoma koncami. Prvý, pôvodný, bol dosť mätúci. Dá sa o ňom hovoriť ako o negatívnom konci a dobový čitateľ musel byť v šoku. Túto verziu u nás vydalo vydavateľstvo Moba v roku 2011. Pri druhom vydaní požiadal vydavateľ autora, aby prišiel radšej s happyendom. Aj táto verzia u nás vyšla, a to v roku 2015 vo vydavateľstve Čas ako dvojkniha s novelou Carmilla. Happyend síce funguje ako isté zadosťučinenie, veď po tých peripetiách, čo si hrdinovia knihy preskákali, ich čaká aspoň šťastný koniec. ALE… koniec je doslova antiklimaktický a čitateľ sa nebude cítiť len ochudobnený, ale takmer podvedený. Teda, ako sa hovorí, ani z voza, ani na voz. Obrovská, obrovská škoda…

Klenot siedmich hviezd má ďaleko od súdržného, koncepčne dobre premysleného románu, ale nie je to zlá kniha. Má svoje opantávajúce kúzlo a mnohé časti ma veľmi bavili. Určite si zaslúži byť známejšia, a to minimálne pre vyznávačov strašidelnej literatúry. Poviem to na rovinu, všemožné i tie nemožné (a to teraz myslím aj z hľadiska kvality) neskoršie horory, predovšetkým filmové, s reáliami temných chodieb faraónskych hrobiek, s kulisami sarkofágov a múmií a pradávneho proroctva a kliatby, vďačia tomuto dielu za veľa. Dokonca si myslím, že z neho odvodzujú svoj pôvod. A na to by sa nemalo zabúdať!

Ak ste ochotní (a schopní) autorovi odpustiť niektoré nedostatky, nechajte sa opriasť tajomstvami (i hrôzami) dávneho mysteriózneho Egypta. Na pyramídy, sfingy a sarkofágy sa dívať nielen s bázňou, ale i obavami. Dávny Egypt so svojimi tajomstvami je na to ako stvorený.

Súvisiace linky

Všetky dosiaľ publikované časti seriálu esejí Gorana Lenča Klasické diela strašidelnej literatúry