 |
Bram Stoker sa venoval aj kratším žánrom. Práve na príklade jeho poviedok vidno, že bol naozaj talentovaným, dobrým spisovateľom. Ak si aj mnohí myslia, že nebol zvlášť šikovný autor a podarila sa mu len jedna náhodná strela do čierneho v podobe Draculu, potom nečítali jeho kratšie prózy. Tam by uvideli, ako veľmi sa mýlia.
Autorova zbierka strašidelných poviedok s lákavým názvom Draculov hosť prináša trinásť kratších i dlhších poviedok, v ktorých sa Stoker predstaví nielen ako zdatný prozaik, ale aj ako neodškriepiteľný znalec temných zákutí fantázie. Niektoré príbehy predstavujú nadprirodzený horor, iné realistický. Ďalšie sa tvária ako jedno či druhé menované, ale potom sa ukážu v inom svetle. Pri ešte ďalších máte na výber – prijmete nadprirodzené či prirodzené vysvetlenie? No a niektoré sú len a skrátka a dobre čudesné, takže zapadnú do veľmi voľnej priehradky so štítkom „weird“, ako už samotný podnázov upozorňuje a ako ich i predstavuje (v originále Dracula´s Guest and Other Weird Stories).
Poviedky charakterizuje tematická pestrosť, dobré rozprávačstvo, majstrovstvo farbistých opisov, s prehľadom zvládnuté dialógy a nemalá miera strašidelnosti, z ktorej nielen príjemne zamrazí v zátylku, ale hádam i dnes dokáže sprostredkovať ľadový dotyk neznáma na čitateľovej chrbtici. Niektoré príbehy obsiahnuté v knihe vyšli predtým autorovi časopisecky, no iné sa v zbierke objavujú po prvý raz. V pôvodnom vydaní ich je len deväť, a tejto zostave je verné aj české vydanie. My na Slovensku sa môžeme tešiť zo štyroch ďalších, ktorými obohatil slovenský vydavateľ našu verziu. Hoci Stoker nebol v prvom rade poviedkarom, ale románopiscom, predsa len za svoj život stihol zvládnuť i krátky prozaický útvar a bolo z čoho vyberať.
Zaujímavé je, aké sú niektoré z príbehov poetické. Chcem tým povedať, že okrem hrôzy a morbidity na čitateľa čakajú i poetické pasáže. Tu sa naozaj odráža Stokerov záujem o básne… Iste, nájdeme tu i autorovu príslovečnú melodramatickosť a „urečnenosť“, ale ešte vo veľmi decentnej miere, takže práve i toto môže sprostredkovať svojské dobové kúzlo. A nie je to kúzlo nechceného. Ako v zasvätenom a vášnivom doslove hovorí Peter Uličný, prózy nás dokážu spoľahlivo preniesť do romantizovaného (a temnoromantického) viktoriánskeho obdobia. Alebo aspoň preniesť atmosféru tých čias k nám, do izby, kde sme pohrúžení do čítania týchto starých textov. Poďme sa ale už pozrieť na jednotlivé poviedky.
Draculov hosť
Náš hrdina sa vydáva na výlet, ktorý sa zmení v boj o život. Podcení svoje sily a rýchlo sa stmieva… Okrem toho, dnes je obávaná Walpurgina noc! Noc, keď sa stiera hranica medzi svetom živých a mŕtvych.
Táto veľmi sugestívna kratšia poviedka, ktorá mala byť prvou kapitolou či akýmsi úvodom k slávnemu Draculovi, je známa predovšetkým skalným fanúšikom. Autor sa v poslednej chvíli rozhodol vypustiť ju, a tak vychádza samostatne až niekoľko rokov po románe, ako súčasť tejto zbierky. To už ale takmer dva roky leží Stoker v hrobe. Poviedka je nesmierne zaujímavým študijným materiálom pre každého, koho zaujíma história vzniku presláveného románu a jeho možných inšpiračných zdrojov. Zasadenie do nemeckých reálií, prítomnosť upírky, opustená dedina, to všetko odkazuje na novelu Carmilla od Sheridana Le Fanu. Naviac je to naozaj slušne napísaná próza ťažiaca z pôsobivej atmosféry vykreslenej na pozadí zúriacich živlov. To sa Stokerovi skutočne podarilo! Jej problémom je ale to, že nefunguje dobre samostatne, bez znalosti románu. Veď nebola ani koncipovaná ako samostatný príbeh. Zato ak ju vnímate ako bonus ku Draculovi, ako nejakú tú povestnú čerešničku na torte, budete príjemne potešení.
Sudcov dom
Študent si prenajme opustený dom ďaleko od mestského ruchu a lákadiel spoločenského života, aby sa v tichosti a nerušene mohol pripravovať na náročné skúšky. To, že o ponurom dome kolujú nepríjemné povesti, že naozaj vyzerá strašidelne, a dokonca že v nočných hodinách ho vyrušuje prítomnosť veľkej a drzej krysy, ho spočiatku príliš neznepokojuje. Lenže časom…
Táto poviedka by sa dala považovať za synonymum ghost stories a ich najtypickejším zástupcom, škoda, že nie aj najlepším. Pritom veľa nechýbalo a určite by sa zaradila medzi to naj, čo v žánri vzniklo. Ibaže potom príde koniec… Samotný záver je dobrý, ale vyvrcholenie je príliš „na efekt“. Vždy je lepšie, keď autor neukáže svojho ducha takto „naplno“ v celej svojej „kráse“. Zvyčajne to znižuje výsledný dojem. Inak je to ale poviedka s výbornou atmosférou.
Indiánska žena
Mladomanželský pár zavíta počas svadobnej cesty do Norimbergu. Dominantou mesta je hrad, dominantou hradu mučiareň a dominantou mučiarne nástroj zvaný železná panna. Prehliadka expozície neprebieha tak úplne podľa ich predstáv, hlavne keď ich nevycválaný spoločník omylom usmrtí mačiatko…
Niekedy nepotrebujeme k navodeniu nepríjemného pocitu blížiacej sa
hrozby ani nadprirodzené prvky. Stoker vedel byť poriadne sadistický…
netvrdím, že práve táto poviedka je mimoriadne zručne napísaná, lebo nie
je, ale má svoje kvality, a mne sa páčila. Ponaučenie, ktoré z nej
vyplýva: Buďte dobrí k zvieratám, a nepodceňujte silu materinskej
lásky… a ani pomsty!
A čo pôvodný názov poviedky? Kto čítal príbehy Karla Maya vie, že squaw
je označenie pre indiánsku ženu a ešte lepšie pre poriadnu
indiánsku fúriu…
Tajomstvo rastúceho zlata
Pohnutá rodinná história a nezvestná manželka/milenka. Je za tým vražda? Ak áno, tak pozor, mŕtvi sa niekedy vracajú…
Poviedka sa začína dosť zoširoka a skôr tak všeobecne, aby sa stala veľmi hutnou, neriedenou, konkrétnou a kulminovala priam k shakespearovskému záveru… Je, či nie je to duchársky príbeh? Stoker je skutočne šikovný a, ako i pri niektorých ďalších príbehoch, necháva na čitateľovi, aby sa rozhodol sám.
Cigánkina veštba
Neďaleko rozložili svoj tábor kočujúci cigáni. Čo tak zájsť si pre veštbu? Len tak, v rámci dobrodružstva… Lenže nie všetky veštby sa nám budú páčiť.
Výborná kratšia poviedka, ktorá sa zamýšľa nad povahou osudu, nad tým, čo je dané, a nad našou slobodnou voľbou, teda našich vôľových schopnostiach meniť veci zdanlivo nezmeniteľné. A tiež nad možnou interpretáciou veštby. Pretože na tom záleží niekedy viac než na veštbe samotnej, či už v ňu veríme alebo nie. A to i v prípade, že by bol osud skutočne predurčeným.
Návrat Ábela Behennu
Dvaja muži a jedna žena… navyše nerozhodná žena. A tak sa z bývalých nerozlučných priateľov stávajú sokovia v láske. Podľa dohody sa jeden z nich vydá na more a druhý ostáva doma. Ibaže do sobáša ostáva len jediný rok. Je to dlho či krátko? To záleží…
Dobrá poviedka s trochu zdĺhavým úvodom a krásnymi opismi rozoklaného pobrežia, kde do útesov narážajú spenené vlny, prináša silný príbeh o láske a nenávisti. Tiež je o náhode, ktorá vie niekedy zamotať ľudské osudy do absurdných možností. Nemôžem takisto zabudnúť na meno jedného z protagonistov, ktoré poslúžilo i pre samotný názov poviedky. Odvoláva sa na známy biblický príbeh.
Pohreb potkanov
Hlavný hrdina si spomína na desivé dobrodružstvo zo svojej mladosti, ktoré zažil na zanedbanom predmestí Paríža a v ktorom mu nešlo o nič menšie, ako o život.
Zaujímavé a naturalistické zobrazenie chudobných štvrtí a ľudskej spodiny. Próza pracujúca s metaforou. A nepríjemným, ale pravdivým prirovnaním. Niektoré potkany sú dvojnohé a vedia byť ešte nebezpečnejšie než celá horda potkanov – zvierat. Poviedka je mimoriadne napínavá a má skvelo spracovanú akčnú pasáž, ktorá zaberá takmer celú jej polovicu. Takmer, ale len takmer to autor prepískol; keď začalo byť aj dobrodružstvo únavné, prichádza záver… Aj táto poviedka je na úrovni.
Sen o červených rukách
Rozprávač si spomína na usilovného, obetavého, šľachetného robotníka, ktorý žil samotárskym a utiahnutým životom. Postupne, ako sa zbližujú, dozvedá sa o sne, ktorý prináša neopísateľnú úzkosť. Tento sen ho prenasleduje a je pripomienkou hrozného činu, ktorého sa kedysi robotník dopustil.
Prekrásna poviedka s nadprirodzeným a náboženským motívom (Stoker bol, zdá sa, hlboko veriaci človek) o hriechu a vykúpení, o odpustení, sebaobete a Božej milosti. Osobne sa mi veľmi páčilo, že poviedka nie je pritom vôbec patetická ani sentimentálna, pretože som sa bál, že sa práve takou ukáže. No je „iba“ silná a autentická.
Crookenské piesky
Usadený Londýnčan sa vydáva so svojou rodinkou stráviť leto na škótske pobrežie. Nechá si ušiť výstredný, okázalý kroj horalov, na ktorý je samoľúbo pyšný a ktorý vzbudzuje u všetkých ostatných úsmev a vážne podozrenie o duševnom zdraví jeho nositeľa. Dovolenková idyla je ešte viac narušená, keď hlava rodiny pri zradných pohyblivých pieskoch na pláži začne vídať seba samého…
Netvrdím, že to bola najlepšia poviedka zbierky, ale pre mňa bola najväčším prekvapením. Veľmi ma upútala svojím humorom – a ten mal čiernu farbu, ohromne zaujímavou témou dvojníka, tzv. doppelgängera, ktorý svoj „predobraz“ môže vohnať do záhuby. A to nespomínam ešte skvelý záver, ktorý mi vyrazil dych…
Krištáľová váza
Talentovaný umelec je držaný v zajatí hradu a cestu na slobodu mu má zabezpečiť vyhotovenie diela, ktoré hodlá márnivý a egocentrický kráľ vystaviť na exkluzívnej prepychovej Slávnosti krásy.
Umelecká próza, miestami skoro báseň v próze, ktorá najväčšmi pripomína rozprávky pre dospelých v štýle Oscara Wildea, či dnes by sme takýto žáner skôr označili ako lyrická fantasy. Takýto druh prózy mám veľmi rád a vždy v ňom nachádzam potešenie. V tomto prípade aj pre smútok alebo skôr napriek smútku, ktorý je kľúčovým motívom.
Reťaz osudu
Mladík trávi pobyt u svojich známych, s ktorými sa počas dospievania tak zblížil, že mu nahrádzajú stratenú rodinu. Do ich sídla v tom čase zavíta na návštevu i krásne a duchaplné dievča. Zdá sa, že mladý muž si nájde i manželku… No najskôr budú musieť prekonať dávnu kliatbu, ktorá nad nimi visí ako Damoklov meč.
Próza, ktorá je napriek svojej dĺžke a miešaniu romantiky so strašidelnom prekvapivo funkčná. Temná história rodu, nad ktorým sa vznáša dávne prekliatie, to už tu bolo nespočetnekrát, ale netreba zabúdať, že príbeh je dnes už ťažkou klasikou. Ťažkou a ešte ťažšou, keď je zaťažený vtedajšou módnou citovou prepätosťou. Áno, je to uslzené, dojímavé. Ale tu sa to tááák hodí! Vitajte v neoromantizme, aspoň na chvíľku, aspoň na stránkach knihy sa preneste do toho zasnívaného obdobia…
Dualisti alebo záhuba naraz narodených
Dvaja zvrátení chlapci si nájdu istú morbídnu zábavku. Ako dospievajú, úchylná záľuba prerastá do zločinu a kulminuje do… ďalej azda nemusím pokračovať.
Realistický horor, ktorý neobsahuje žiadne nadprirodzeno a ak si myslíte, že tým stráca text svoj potenciálne najsilnejší tromf, ste na omyle. Mierny, ľahký štýl, ktorý sa hodí na chlapčenské romány z neskoršieho viktoriánskeho obdobia, je v šialenom kontraste s desivým obsahom. Amorálnosť príbehu a jeho naturalistickosť šokujú aj dnes.
Červená hradba
Starý námorník si spomína na dávne príhody a na to, čo znamená zbabelosť a hrdinstvo.
Tuctový dobrodružný príbeh o hrdinstve chlapca – námorníka, ktorý sa obetoval pre slávu Impéria. Toto nebudem komentovať. Ale je nutné brať to z hľadiska doby a z pozície autora, ktorý bol hrdým občanom Británie. Každopádne nič, čo by bolo hodné opakovaného čítania. Navyše začlenenie tohto príbehu do zbierky pôsobí dosť umelo a neorganicky.
Môj recenzentský verdikt znie: Okrem poslednej poviedky sú všetky dobré a niektoré výborné. A majú čo ponúknuť! Počkajte si na príchod noci, zapáľte si sviecu a čítajte! Možno sa spamätáte až ráno, a pred vami bude ležať dočítaná kniha, ale možno sa zbadáte oveľa skôr, keď sa okolo polnoci strhnete a…
Súvisiace linky
Všetky dosiaľ publikované časti seriálu esejí Gorana Lenča Klasické diela strašidelnej literatúry
Goran Lenčo je milovník a obdivovateľ Krásna a poézie, ktorá podľa neho najväčšmi vystihuje podstatu krásy. Fantastika ho očarovala už v detskom veku a čitateľsky i recenzentsky dáva prednosť takej, ktorá predstavuje modernú mýtopoetiku. Vydal i zopár zbierok básní a lyrických próz. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Gorana Lenča na Fandom.sk.