Enderův stín

Card, Orson Scott

Nemám príliš v láske premúdrelé deti. Ale sú prípady, kedy to beriem. Neviem o človeku, ktorý by dobre znášal, keď ho v jednom kuse podceňujú len preto, ako vyzerá, aj keď sám si je vedomý svojich možností a schopností, keď ho jednostaj s niekým porovnávajú, hoci si je vedomý vlastnej výlučnosti. Keď musí stále bojovať o prežitie, o uznanie… Všetky tieto kritériá spĺňa hrdina knihy – Fazolek.

Nie som si istá, či má význam v prípade tejto knihy rozpisovať sa o obsahu. Sám autor v predhovore upozorňuje, že je to vlastne príbeh paralelný s príbehom legendárneho Endera Wiggina, príbeh najmenšieho, najmladšieho a zrejme najgeniálnejšieho dieťaťa, aké sa kedy ocitlo v Bitevnej škole, výcvikovej orbitálnej stanici Medzinárodnej flotily. Ale nikto nie je dokonalý. Tak, ako nebol dokonalý Ender, nie je ani Fazolek. Je geniálny a vo svojich šiestich rokoch má vedomosti, kombinačné a strategické schopnosti, striktne analytický prístup k veci, aké poniektorí dospelí nedosiahnu za celý život. Má obrovskú schopnosť prežiť v tých najtvrdších podmienkach, psychických i fyzických. Jeho genialita je vlastne spôsobená genetickou manipuláciou, ale to v konečnom dôsledku nie je to najdôležitejšie. Nemá to, čo Ender. Chýba mu charizma, ktoré obklopuje Endera a dáva mu prirodzenú autoritu vodcu a veliteľa. Endera nemožno trpne tolerovať. Buď ho nenávidíte, alebo ste mu bezvýhradne oddaní. To je čosi, čo Fazolek napriek všetkej svojej genialite postráda. A tak preniká do tajných záznamov, pozoruje ľudí, stanovuje si vlastné priority, vlastné hodnotové rebríčky, kombinuje, stanovuje uzávery, ktoré hlavne jeho učiteľov v skutočnosti desia, pretože napriek minimu dostupných informácií sú správne. Fazolek prvý chápe podstatu toho, čo je pre ostatných výcvikovou hrou. Skôr , než sám Ender.

Nie, naozaj nemá význam hovoriť tu o deji. Pre toho, kto čítal Enderovu hru, je to dej takmer rovnako zaujímavý, iba podaný z iného zorného uhla. Kto Enderovu hru nečítal, ten sa tiež okamžite zorientuje, lebo kniha je napísaná tak, aby fakty z Enderovej hry nechýbali. Sú presne začlenené. Vtiahne vás do deja už od prvých stránok. Fazolkova genialita, jeho správanie, analýzy situácií, uzávery – všetko je podané veľmi sugestívne. Jeden si stále musí pripomínať, že je to len šesťročné dieťa.

Kniha je naozaj napísaná brilantne, ale dúfam, že Fazolek ostane jediný z Enderových druhov, ktorého pohľad na vec nám autor ponúkne. Pretože keby mali vzniknúť knihy o každom z detí z Enderovej skupiny… no neviem. Nemôžem sa ubrániť dojmu, že by to nebolo to pravé orechové. Bolo by to vlatne iba akési zaslučkovanie v čase. Nič nové. Príbeh by omrzel. Ale to je môj názor. Niekto sa na to možno díva inak. Prvý príbeh, príbeh samotného Endera, bol strhujúci. Fazolkov príbeh je tiež výborný, ale stále som musela porovnávať. Toto nehrozí tým, čo Endera ešte nečítali. V závere mi však vadila akási násilná glorifikácia Endera. Nehodila sa k racionálnemu mysleniu Fazolka. A čo potom ostatné deti, ktoré boli rozhodne citovo viac založené, ako tento malý génius? Povedzme si to takto – dva príbehy na jednu tému bohato stačia. Nech sú akokoľvek skvelé.

Laser inak celkom príjemne prekvapil. Zachoval formát knihy i štýl grafickej úpravy, aj keď neviem, prečo nemohol na obálku znova umiestniť ilustráciu Johna Harrisa, ktorá bola použitá v troch predošlých dieloch. Ale napriek tomu kniha pôsobí sympatickým dojmom (Aj napriek ilustrácii pána Bauera, ale to je moja osobná malá vojna :o) ). Z radu teda vytŕča – a uznajme, že dosť nelogicky a hlúpo – iba Xenocída, ktorú vyprodukoval kedysi vo svojej tzv. veľkej rade Classic Books. Formátom, i farbou. Prekvapená som bola aj absenciou závažnejších chýb, ktoré by rušili v čítaní. Laser odviedol celkom slušnú robotu.

Napriek tomu, že Enderův stín bol asi jednou z najočakávanejších kníh posledných mesiacov, nie som ním tak unesená, ako som predpokladala. Pán Card je excelentný rozprávač, to je pravda, Fazolek je čosi, ako šedá eminencia za Enderovým chrbtom, tieň, ktorý neťaží, naopak, je to poistka pre prípad núdze, kniha je fajn, ale ako som už povedala, podvedome som ju jednostaj provnávala s Enderovou hrou. V tomto ohľade budú tí, čo sa s Enderom takto stretnú prvý raz, naozaj vo výhode. Ja som sa však tomu porovnávaniu nevedela ubrániť a to celý pôžitok z čítania trocha tlmilo. To a fakt, že som vlastne celý čas vedela, ako to dopadne. Napriek tomu tvrdím, že Enderův stín je dobrá kniha a stojí za prečítanie aj tým, ktorí predošlé diely majú už dávno naštudované…

Orson Scott Card, Enderův stín, sci-fi (Laser-books s.r.o, Ender´s Shadow, obálka: Petr Bauer, preklad: Petr Kotrle, 358 strán, pevná väzba, cena: 361,–Sk, ISBN 80–7193–092-X)


9. februára 2001
Katarína Juričová