Fantasy s prvkami dobrodružného námorníckeho a zálesáckeho príbehu sa začína odvíjať v šedivom prostredí malej rybárskej dedinky. Strážca búrok, Anskierre, je obvinený zo zneužitia svojich schopností – údajne rozbúril more a potopil celé mesto. V jeho vinu neverí len malá, po nehode chromá Taen.
Autorka sa pri zobrazení mágie svojho sveta podnetne inšpiruje šamanizmom (Anskierre ako Strážce bouře ovláda počasie pierkami, v ktorých sa skrývajú vtáci, reprezentujúci jednotlivé živly, napr. sokol búrky a pod). Tajomní Vaereovia, rasa, ktorá v šere dávnoveku prišla na Zem z vesmíru, však používajú i počítače a inú modernú techniku (ponorka s raketovým pohonom a.i). Protihráčom velebného Anskierreho je pôvabná, ambiciózna Tathagres. Jej prívržencom a obdivovateľom sa stáva Emien, Taenin brat, ktorý uverí, že smrť jeho sestry zavinil Anskierre a túži sa mu pomstiť. Pod vplyvom Tathagres sa dostáva do vleku temných síl. V osudovom zápase o kľúče Elfinfaeru sa stáva protivníkom svojej sestry Taen, ktorá pod vedením Vaereov rozvíja svoju schopnosť čítať sny.
Autorka zručne načrtáva príbeh o obeti a zodpovednosti. Anskierre sa obetuje a zostáva uväznený v strnulom stave pod príkrovom ľadu, aby spolu so sebou uväznil obludných démonov mrazu. Démon Llondel nastaví rameno meču, nasmerovaném na Jarica, potomka mocného čarodeja Ivaina. Llondel hynie, aby mohol žiť chlapec , schopný zabrániť kľúčom Elfinafaeru, aby otvorili brány Temnoty. Široko koncipovaný príbeh sa odvíja na pozadí boja ostrovného kráľovstva slobodymilovných pirátov Cliffhavenu, na čele s ošľahaným morským vlkom Kielmarkom a Kisburnu, rozpínavej námornej veľmoci, pod vedením labilného, dekadentského princa (v tomto prípade si autorka s kresbou charakterov starosti nerobila).
V románe čitateľa upútajú podmanivé obrazy kôrovcom podobných démonov mrazu či Vareov, bytostí veľkých ako stehno dospelého muža so zvončekmi na klobúku. Príbeh sa odvíja v ostrovnom svete, tak trochu pripomínajúcm Le Guinovej Zeměmoří. Kulisy románu prezrádzajú autorkine bohaté znalosti ako i sčítanosť. Pri popise pasáží z morských plavieb naväzuje na klasikov námorníckeho príbehu ako sú Melville, Conrad či Stevenson. Dejové pásmo, venované Jaricovmu pobytu u zálesáka Telemarka zasa evokuje romantiku Setona-Watsona, Curwooda či Londona. Až na to, že vydry chytené do pascí sú šesťnohé. Nenásilná naväznosť na literárnu tradíciu umožňuje autorke pohybovať sa v priestore so samozrejmosťou, bez zbytočného vysvetľovania. Namiesto zdĺhavých líčení bizarných a v podstate nemožných spoločenských vzťahov či všelijako domotaných rekvizít rozmanitých kultúr, predstavuje život svojho sveta prostredníctvom všedných činností, rovnakých i v odlišnej dimenzii. V románe máme možnosť dozvedieť sa ako založiť oheň za snehovej búrky, kormidlovať loď či loviť ryby. Detailné zachytávanie úkonov postáv zvyšuje vieryhodnosť, paradoxne však svojim charakterom pripomína realizmus.
K jednoznačným kladom románu môžeme zaradiť dôkladnú psychologickú kresbu postáv. Vieryhodne je zachytený predovšetkým prerod Emiena z trocha naivného rybárskeho synka na krutý nástroj moci démonov. Okrem vonkajškového napätia akčných scén román zaujme strhujúcimi bojmi myslí a vedomí čarodejov, schopných preludmi meniť skutočnosť do hrôzostrašnej či grotesknej podoby. Taen napríklad v očiach miestnej krásky, ktorá svoje povädnuté vnady vylepšuje vypchávkami, namiesto skutočného zanedbaného rybára navodí predstavu príťažlivého šviháka. Následné stretnutie dvojice vedie k zrušeniu obojstrannej ilúzie a… Pointu scény si vychutnajte sami.
Na rozdiel od množstva počítačom zapáchajúcich fantasy knižiek Janny
Wurts ponúka skutočný literárny text. S premyslenou kompozíciou a do
detailov dotiahnutou motiváciou postáv. Je to pani autorka. Skúsenou rukou
ovláda text i čitateľa. Konanie jej hrdinov sa v spleti umne rozhoených
dejových línií a myšlienkových podtónov nedá predvídať, takže dychtivo
čítate do posledného písmenka.
Pôsobivé obrazy a napínavé scény autorka dávkuje rafinovane
v náznakovitých vidinách krížiacich sa vedomí. Netrpezlivejším
čitateľom preto môže tempo románu pripadať trocha ťažkopádne. Tento
dojem je umocnený i štylistikou textu. Súvetia sú (keďže originál som
nečítal nie som schopný posúdiť či je to zásluha autorky alebo
prekladateľa) obludne dlhé, neprehľadné. Rušivo pôsobia preklepy (Živí
lidí namiesto živí lidé na s.418, Kilmark namiesto Kielmarka na s.454 a
pod). Strážce bouře však napriek tomu je poctivá knižka s pôsobivou
atmosférou a navyše s ambíciou ponúknuť čosi viac než len sled voľne
previazaných akčných scén.
Hodnotenie:9/10
Janny Wurts, Strážce bouře (První kniha cyklu ohně), Radomír Suchánek, Brno 2001, preklad:Jarmila Gajdová, 462 s, 304 sk