Ak bola prvá časť dynamická a druhá viac na zamyslenie, tretia je mixom týchto dvoch. Akčné scény sa v tom správnom pomere striedajú s prepracovanými dialógmi, úvahami o cudzej planéte a vnútorným svetom viacerých hlavných postáv.
Našťastie v relatívne krátkej dobe po vyjdení stredného dielu
Heorotskej trilógie „Draci Heorotu\" prichádzajú „classici\" aj zo
záverečným dielom „Deti Heorotu\„. Našťastie preto, lebo prostredný
diel končí priamo uprostred napínavého deja a čím väčší časový
odstup by medzi dielmi vznikal, tým viac by sa znehodnotil čitateľský
zážitok z tejto časti.
Po dočítaní „Drakov Heorotu\“ začali určite mnohí premýšlať, ako
autorská trojica Niven, Pournell a Barnes zavŕši osudy kolonizátorov, ktorí
musia bojovať zo všetkých síl, aby prežili, pretože návrat na Zem už nie
je možný. Obidve predchádzajúce časti cyklu boli dosť odlišné. Prvá
bola výrazne akčnejšia a naturalistickejšia pretože popisovala príchod
kolonizátorov a ich prvý stret s nepochopiteľnou a nemilosrdnou mimozemskou
ekológiou. Kým zistili, ako sa veci majú, akým spôsobom sa dá najlepšie
prežiť a ako sa vyvarovať osudových chýb v neznámom prostredí, zomrelo
veľa múdrych a šikovných ľudí, ktorých znalosti začali časom
chýbať.
Druhá časť bola zase viac zameraná na vykreslenie spoločnosti, vzťahov a
pozadia celej kolonizácie. Do popredia sa začal dostávať konflikt medzi
Synmi Zeme – prvými kolonizátormi a ich deťmi – Synmi Hviezd, novou
generáciou kolonizátorov, ktorá sa snaží niekedy až násilným spôsobom
prebrať žezlo po svojich rodičoch. Práve vo chvíli, keď konflikt vrcholí,
dej prechádza do záverečného dielu.
Charizmatický a vo všetkých ohľadoch dokonalý vodca Synov hviezd Aaron
Trelling má všetko do bodky vykalkulované a jeho megalomanské a pre mnohých
znepokojivé plány začínajú postupne, jeden po druhom vychádzať. Hlavný
hrdina grendelskej vojny a neoficiálny guru Synov Zeme, plukovník Cadman
Wyland začína pomaly pociťovať pribúdajúce roky a tak sa nenápadne
stiahuje do ústrania a prenecháva mladších priestor pre ich aktivity.
Znepokojuje ho už len jediná vec. Čoraz nekompromisnejšie a drsnejšie
správanie niektorých Synov Hviezd, hlavne tých, ktorí nemajú prirodzených
rodičov, ale pochádzajú zo skúmavky. Na čele tejto skupiny stojí
samozrejme Aaron…
Ak bola prvá časť dynamická a druhá viac na zamyslenie, tretia je mixom
týchto dvoch. Akčné scény sa v tom správnom pomere striedajú
s prepracovanými dialógmi, úvahami o cudzej planéte a vnútorným svetom
viacerých hlavných postáv. Aj keď si kolonizátori už začínajú myslieť,
že prichádzajú na koreň planetárnej ekológii, nevyspytateľná a tajomná
planéta ich dokáže znova a znova a vždy drsnejšie prekvapovať.
Plukovník Cadman sa ale snaží byť okrem iného aj dobrým otcom a začína
sa preto trochu znepokojovať o svoje deti, nad ktorými Aaron získava čoraz
väčšiu moc. Vydáva sa preto na kontinent navštíviť novovybudovanú
základňu – základný kameň budúceho veľkého mesta, ktoré sa Aaron
chystá zaľudniť miliónmi ľudí zo skúmavky a splniť si tak svoj veľký
sen, pre ktorí žije a pre ktorý sa, podľa neho, narodil. Konečný a
osudový stret Synov Zeme a Synov Hviezd, ale aj kolonizátorov ako takých
s podstatou ekologického systému kolonizovanej planéty sa neodvratne
blíži…
Heorotsky cyklus je významné dielko v oblasti SF hneď z niekoľkých
príčin. Takmer extrémne realisticky popisuje kolonizovanie planéty, ktorá
sa mala pre ľudí stať rajom a namiesto toho sa stala živým peklom.
Inteligentným spôsobom poukazuje na ľudské slabosti a nedokonalosť, hlavne
v konfrontácii s úplne odlišným životom. Spolupráca vedcov a iných
odborníkov z rôznych oblastí pri tvorbe reálií a pozadia je
neoddiskutovateľná a prejavila sa vysokou úrovňou vierohodnosti vytvoreného
sveta. Práve takéto diela pozdvihujú SF.
Larry Niven sa v interview na o otázku, či niekedy bude pokračovať
v Heorotskom cykle vyjadril dosť vyhýbavo a neurčito. Môžeme len dúfať,
že to neznačilo definitívne nie.
Anton Stiffel
8,5/10
Larry Niven, Jerry Pournelle, Steven Barnes: Deti Heorotu, prekl. Martin
Tkaczyk, Classic 2002, obál. Michael Whelan, brož., 333,– SK, 420 s.
Juraj MadMaxon