 |
Vydavateľstvo Marenčin PT vlani vydalo antológiu hororových alebo prinajmenšom strašidelných poviedok, ktorých autorkami sú ženy. Aké poviedky v tejto knihe nájdete a o čom sú? (Upozornenie: Nasledujúci text obsahuje spoilery).
Škola s pachuťou smrti od Dominiky Würll je o masakre detí v Beslane (tu je neviem z akého dôvodu použitý Beslav). Autorka len zlomkovo predstavuje niekoľko ľudských osudov počas tohto dňa. Namiesto strachu tu nájdete len patetické tlačenie na pílu, veď smrť nevinných musí čitateľov desiť, ale takto nie. Priveľa faktov a informovanie o budúcnosti obetí ničí všetko, čo mohlo byť vypovedané.
Zberateľ bábik od Lucie Braunovej je klasický príbeh vraha, ktorý si vyberá svoje obete, unáša ich a postupne zabíja. Hrdinka pátra po unesenej kamarátke a sama sa dostáva do nebezpečenstva. Vrahom je (ako je to možné?!) jej priateľ – policajt, ktorému celý čas rozprávala o svojich podozreniach a krokoch. Nachádza sa tu motív zjavenia sa duše mŕtvej, ktorá dievčinu varuje a ukáže jej cestu k väznenej kamarátke.
Inéz Melicharová: Valpurgina noc. Novinárka, ktorú v snoch prenasleduje tajomné zlo, prichádza do zapadnutej dediny, aby získala pár podrobností o zmiznutiach mladých žien z okolia. Zoznámi sa s príťažlivým chatárom, ktorý ju odprevadí zo stanice do dediny, a po rozhovore so sekretárkou predsedu zájde do krčmy. Krčmára novinárka požiada o odvoz na stanicu a ten ochotne súhlasí. Zavrie krčmu a idú. Pri stanici ju ovalí po hlave a zavlečie do lesa. Vyjde najavo, že v starých baniach žije akési zlo, ktoré musí byť uspokojené každoročnou obetou, inak zničí dedinu. V poslednej chvíli ju zachráni sympatický chatár, dedina je zničená záplavou – všetci sú mŕtvi. A z chatára sa vykľuje TO tajomné zlo, ktoré ju celý život prenasledovalo. Zlo si ju vzalo – koniec.
Emily D. Beňová: Bezmocnosť. Poviedka o rozvedenej matke malej Zoe, ktorú spred domu unesú neznámi muži. Zúfalstvo matky je opísané do podrobností, neustále sa váľa vo svojich pocitoch a strachoch. Ale ani jej nenapadne podozrievať bývalého manžela, ktorý jej ešte vykrikuje, že je neschopná matka a že ju pripraví o dieťa. Namiesto boja len plače a ľutuje sa. Napokon pri úteku autom muž havaruje aj s dcérou na zadnom sedadle a matka plače nad umierajúcim dieťaťom v nemocnici. Nie je tu fantastický motív.
Mirka Manáková: Mrazivý závan smrti. Mladá dvojica prichádza do hotela na odľahlom mieste, aby tu strávila noc. Podľa povesti dvojica, ktorá na tomto mieste prenocuje, zostane navždy spolu. V okamihu, keď vojdú do izby, v ktorej majú prespať, sa všetko mení a jedna desivá udalosť strieda druhú. Dvojica sa rozdelí a každý prežíva vlastnú tortúru končiacu smrťou. Napokon sa ukáže, že je to len sen – dievča sa prebudí doma a priateľ je tiež živý a zdravý. Akurát ju pozýva na výlet do krásneho hotela, v ktorom stačí stráviť jednu noc…
Magdaléna Lunáková: Telo bez duše. Na ceste z obchodu hrdinku tohto príbehu niekto postrelí. Jej duša vyletí z tela, voľne si poletuje a sleduje, čo sa deje na zemi. Sadne si na strom, klebetí s inou dušou a zisťuje, ako to po smrti chodí. Páči sa jej sloboda. K návratu do tela ju prinúti až duša dieťaťa, ktoré ona nikdy nemala. Napokon zistí, že je tehotná a zachránila ju duša jej budúcej dcéry.
Kristína Pavelková: Predtucha. Námesačný hrdina prežíva nočné mory, už sa mu zlievajú so životom. Sám nevie, kedy bdie a kedy sníva. Po oslave narodením zabil nepríjemnú susedku, potom sa mu o tom snívalo, potom ju naozaj zabil. Napokon vyskočil z okna. Ale možno bolo všetko inak.
Kristína Ježovičová a Michaela Mihoková: Dom hrôzy. Poviedka na motívy ďalšej skutočnej udalosti známej z bulvárnych novín. Nezmyselné týranie deviatich detí matkou a otčimom končí smrťou najstaršej dcéry. Duch mŕtvej privolá susedku, aby zachránila jej súrodencov. Pateticky napísaný príbeh bezbranných obetí opäť naznačuje, čo z detí vyrastie, a funguje ako citový vydierač.
Mária Blšáková: Chcem tvoje srdce. Nelogický príbeh adoptovanej dievčiny, ktorú si jej nevlastná matka osvojila len preto, aby jej srdce nechala vyoperovať pre svoju skutočnú dcéru. Tej sa kedysi vzdala a dala ju na adopciu, ale po rokoch ju našla. Keď zistila, že potrebuje transplantáciu, hľadala iné dieťa, ktorého srdce bude vyhovovať. Celé to spískala s čerstvým mladomanželom zabíjanej dievčiny, ktorý si má po úspešnej operácii vziať za manželku jej skutočnú dcéru. Hrdinka trpí, lebo nechápe, čo sa okolo nej deje, je pod sedatívami a spútaná. Všetko sa postupne dozvedá, lebo macocha aj s jej mužom sa o týchto veciach rozprávajú netušiac, že ona to počuje. Hrdinka sa preberie a zistí, že je po cisárskom reze a milujúci muž stojí po jej boku.
Eva Hrašková: Opatrovateľka. Do domu bohatej a chladnej Izabely príde nová opatrovateľka malej Elly – Denisa. Obrovský dom, v ktorom sú zatvorené tri ženy, má svoje temné tajomstvá a Denisa ich postupne odkrýva. Bohužiaľ, napriek očividným náznakom sa Denisa správa ako úplná hlupaňa bez pudu sebazáchovy. Nekladie žiadne otázky, len zakopáva o dôkazy, takže nečudo, že skončí ako ďalšia obeť. Z malého dieťaťa sa vykľuje vrah a z maminy a jej milenca dvojica, ktorá všetko už len ututláva. Napätie je chabé. To, čo by sa mohlo pekne rozvinúť do drámy, je vynechané alebo zamlčané, a pestúnka si len kráča po svoju nevyhnutnú smrť.
Monika Wurm: Každá minca má i temnejšiu stranu. Nemý chlapec nosieva otcovi do práce obed. Chodieva tam rád, pozná sa so zamestnancami aj s pacientmi. Akurát že je to psychiatrická klinika. Raz ju nájde až tajomne tichú. Má kľúč, takže bez problémov vojde. Postupne zisťuje, že jeden z pacientov – doteraz pokojný chlapík –, sa oslobodil a všetkých zviazal, nadrogoval či zabil, vylúpol im oči, umučil ich… Chlapec nemôže robiť nič, len sledovať vrahovo vyčíňanie. Ten si ho uviazal na vôdzku a vyhráža sa, že ho tiež podreže, ak nebude poslúchať. Otec, v snahe zachrániť syna, sa aj o niečo snaží, no všetko vyjde nazmar. Vrah všetkých zabije a vyzerá to tak, že to urobil chlapcov otec. Zachráni sa i chlapec, ale keďže je nemý, nedokáže prezradiť pravdu. Všetko spísal na staré papiere a tie schoval pod linoleum v izbe, do ktorej sa ukryl. Tam ho našli až záchranári. Prežil len on a vrah. Celý nasledujúci život strávil už len po rôznych ústavoch. Po rokoch papiere opisujúce masaker objavil jeho nemý synovec a tým očistil meno chlapcovho otca. Príbeh pôsobí umelo, ignoruje logiku, nejaké stopy krvi, zranenia vraha po mučení a bodaní či krvné testy. No nič, veď vrah je jasný, stačí výpoveď pacienta, ktorému sa ako jedinému nič nestalo. A čo dieťa? To je predsa nemé – nemý traumatizovaný chlapec asi nemá city a nedokáže so svetom komunikovať, hoci ho vrah osobne ošetroval a obväzoval mu zranenia. Ale čo, nikto by mu neveril… Absolútne zle využitý motív zabíjania na psychiatrickej klinike, všetko sa len deje, zlo si robí, čo chce a kedy chce, a tí dobrí nemajú žiadnu šancu. Lenže je to podané spôsobom, že si už hovoríte – dočerta, nech už všetkých podreže a bude koniec!
Väčšina poviedok (až na dve) má ženské hrdinky. Správanie mužských hlavných rozprávačov má viaceré ženské znaky. Nepôsobia prirodzene, absentuje niečo, čo by z nich robilo reálne mužské postavy. Viaceré príbehy pôsobili ako vytrhnuté zo strán ženských časopisov z rubriky Z listov našich čitateliek. Príbehy by mali u čitateľa vyvolať nejaký pocit mrazenia, strachu či tajomna, ale vystrašia málokoho. Takmer každá poviedka má úseky, z ktorých pátos strieka viac než krv z tepny, logika si dáva siestu. Ale témy, uhly pohľadu a motívy sa dosť pestro striedajú, takže pár poviedok ma vcelku zaujalo, pokazili to až tie pointy, respektíve ich absencia.
V zajatí strachu
Antológia hororových poviedok
Autor: kolektív autoriek
Vydavateľstvo: Marenčin PT
Rok vydania: 2017
Počet strán: 256
Väzba: brožovaná
ISBN: 9788056900192