Priznám sa, nemyslel som si, že sa vyberiem do sveta takýto mladý. Ale nesťažujem sa, som celkom rád. Byť pripútaný ku kúsku rodnej zeme ma už otravovalo. Čaká ma predsa Život. Život s veľkým Ž.
Ani neviem ako sa všetko zomlelo. Pamätám si len, že odniekiaľ prišli oni, začali hľadať, a ja som bol v jednej chvíli odrazu celý bez seba, lebo si ma všimli. Aj si ma vybrali. Práve mňa. No nie je to super?
Som taký vzrušený!
V toľké šťastie som nikdy nedúfal. Priviezli si ma k sebe a privítali ma. S otvorenou náručou. Povedali, že som presne taký, akého potrebovali, mladý a krásny, vraj budem priťahovať všetky pohľady. Som hviezda, som perfektný, som naj. Všetci to tvrdia a ja im verím.
Stále mi niečo dávajú, veľa rôznych vecí. Hovoria, že si ich zaslúžim, pretože som taký dokonalý. Že sa ku mne hodia. Že keď ich mám na sebe ešte lepšie vyniknem a zapadnem do nálady. Čochvíľa som zahalený v ligotavom zámotku, ktorý sa celý trbliece a bliká. Oslepuje ma, nič nevidím.
Všetky tie farebné čačky, ktoré mi dali, mi vôbec netreba. Ale celý od nich žiarim, nikto ma neprehliadne a to je iste dobre. To je dobrý začiatok.
Len musím byť silný a vydržať. Lebo, viete, nie všetky veci, ktoré sú na mne, sú príjemné. Niektoré ma poriadne trápia. Sú to tie báječné, čo tak lahodne sladko chutia. Niesť ich váhu je vážne drina. Lenže podľa všetkého, či skôr podľa všetkých nablízku, je toto moje pravé poslanie, znášať ich. Len preto sa so mnou toľko natrápili, venovali mi svoj čas, investovali do mňa.
Nechcem byť nevďačný. A tak sa snažím, plním svoj účel ako najlepšie viem.
Nereptám, netrucujem. Poslušne čo treba podržím, keď sa to odo mňa žiada. Ale nie je to také, ako som čakal. Chcel som vidieť svet, namiesto toho len zaberám miesto v kúte. Veril som, že je to moja jedinečnosť a moja výnimočnosť, ktorú všetci oceňujú. Chyba. Pod falošným jagavým želé, ktorým som celý polepený si mňa nikto nevšíma. Nikoho už nezaujímam, som len súčasť dekorácie.
Topím sa. Nádhera, mazľavá ako sladké reči, mi preniká pod kožu a zadúša ma. Žije svojim životom a na mňa nedbá, niekedy ma hladká, inokedy škriabe, vzpína sa na mne, odpornejší pocit nepoznám. Zákerná ako plané sľuby sa zvíja po mojich unavených údoch aby ma dorazila. Zlomyseľný pestrofarebný parazit ovitý okolo môjho tela. Príšera z jasného svetla a šušťavých lamel, vycicia zo mňa aj poslednú stopu života, už mi padajú ihličky.
Keď ma brali preč z miest, kde som vyrástol, bolelo to len trochu. Myslel som si, že to prejde. Ale neprejde.
Moje korene zostali doma. Ja to viem, aj monštrum to vie. Nemám šancu.
Už čoskoro budem mŕtvy.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.