Blue Byte je firma známa svojimi kvalitnými titulmi, najmä sériami Settlers a Battle Isle. Settlersovia ma nadlho dokázali pripútať k monitoru, ale žiadnu Battle Isle som nehral. Hoci pojem Battle Isle je medzi hráčmi bojových strategických hier legendou, ku mne sa skrátka táto hra nedostala. Až doteraz…
Battle Isle – The Andosia war je mix real-time a ťahovej stratégie. Na prvý pohľad to vyzerá ako nezlučiteľná kombinácia, no výsledok je celkom prekvapivý.
Dej hry sa odohráva na povrchu planéty Chronos, kde proti sebe stoja sily genrála Bratta a revolucionári zo skupiny Children of Haris. Hráč si môže vybrať, či chce pomôcť generálovi poraziť revolucionárov, alebo či sa postaví, na stranu dobra v boji proti zlu. Hráč hraje v dvoch módoch.
V real-time móde sa
ťažia nerastné suroviny (železná ruda, aldinium, voda), stavajú nové
budovy, vyvíjajú technológie a vyrábajú nové bojové jednotky. Všetky
budovy na svoju prevádzku potrebujú elektrickú energiu a musia byť
pripojené potrubným systémom na veliteľské stanovisko. Elektrina je
základným prvkom. Veliteľské stanovisko (Military HQ) distribuuje energiu
prijímanú z družice umiestnenej v stratosfére Chronosu a energiu
z elektrární. Elektrárne spracovávajú zvláštnu nerastnú surovinu –
aldinium na energiu. Keď hráč postaví novú stavbu v blízkosti budovy
pripojenej na elektrickú sieť, automaticky je na túto sieť pripojená aj
nová budova. V prípade, že nie je v dosahu ellektrickej energie, je nutné
postaviť retlansačné stanice. Náleziská aldínia sa ľahko vyčerpajú,
preto je hráč nútený vyvíjať alternatívne druhy výroby energie (veterné
elektrárne…). Druhým základným prvkom je železná ruda. Tá je nutná pre
výrobu bojových jednotiek. Skrátka na výstavbu čaká 22 budov, ktoré sa
dajú s vývinom nových technológií naďalej vylepšovať.
V turn-based móde
prebiehajú boje. Hráč má k dispozícii cca 41 rôznych druhov bojových
jednotiek – od pešiakov, cez ťažké obrnené tanky, bojové vrtulníky,
bombardéry, po ponorky a transportné a bojové lode. Každá jednotka navyše
je priamo závislá od stupňa vývoja tej-ktorej technológie, čiže
s vývinom novej technológie často stúpne aj sila, alebo pancierovanie
bojovej jednotky. Všetky vozidlá, tanky (atď) sú závislé od zásobovania
elektrickou energiou. Tú im zabezpečuje zvláštny typ jednotiek – tzv.
mravce. Tie, ak sú v dosahu retlansačných staníc, sú schopné nielen
opraviť prípadné poškodenia bojovej jednotky, ale takisto im dobíjajú
„baterku“. Turn-based mód je časovo obmedzený na 8 minút pre každú
stranu. Po ôsmich minútach, či hráč chce alebo nie, sa jeho ťah ukončí a
je na rade protistrana. Samozrejme, keď hráč nepotrebuje využiť celých
8 minút, môže svoj ťah ukončiť skôr. Počas ťahu protivníka, aby sa
hráč nenudil, môže sa venovať vývoju technológií, stavbe nových budov,
výrobe nových jednotiek. Alebo sa len nešťastne pozerať, ako mu nepriateľ
decimuje armádu :).
Samotná hra sa odohráva
v 3D priestore. Ľubovoľné otáčanie, približovanie, perspektíva
prostredia, všetko funguje dokonale, bez nejakých veľkých hardwarových
nárokov (mám predsa len už rok starý počítač a beží to dokonalo).
Kamera kopíruje terén v tej výške, do akej si ju nastavíme. Napriek tomu,
že ani budovy, ani stroje, ani zariadenia a vojaci nevynikajú podrobnosťami a
deatily sú doslova potlačené, a to aj pri maximálnom priblížení, celok
pôsobí uchvacujúco.
V samotnej turn-based
časti je toľko rôznych malých vychytávok, že ťažko by ste našli niečo,
čo by hra mala ešte podporovať. 3D priestor má vplyv na viditeľnosť,
dostrel (dá sa schovávať v priehlbinách, za zhlukom stromov, z kopca je
lepší výhľad, väčší dostrel…), počasie ovplyvňuje dojazd, v noci je
tma a menšia viditeľnosť, pancierovanie na jednotkách je rozdielne vpredu,
zboku a zozadu, a dá sa to s úspechom využívať napr. pri ťažko
obrnených jednotkách také tri-štyri granáty od pešiaka zozadu jednotku
dokonale vyradia z boja. Jednotky získavajú skúsenosti a tým sa tiež
vylepšujú. Je možné presne nastaviť smer, ktorým sa jednotka pozerá.
Dokonca je možné pozerať sa „očami“ ktorejkoľvek jednotky… Po
klinkutí na jednotku je viditeľný ich dostrel a dojazd na počet
zostávajúcich akčných bodov, doknca je rozlíšené, kam až sa môže
pohnúť, aby mu ešte zostali akčné body na jeden, príp. dva výstrely.
Dôležitým prvkom je možnosť zbierať šrot po zničených jednotkách a
železo a energiu znovu využiť.
Ovládanie hry je urobené takmer geniálne. Hracia plocha je rozdelená na jednotlivé ostrovy. Jeden ostrov je základňa, kde sa stavajú nové budovy a vyrábajú jednotky, na ďalšom ostrove prebiehajú boje. Hráč sa prepína medzi jednotlivými ostrovmi podľa toho čo potrebuje urobiť. Hráč ma vždy prístup k tým informáciám, ktoré potrebuje a ktoré sú pre neho dôležité. Čiže ak je práve na ťahu protivník a hráč sa venuje výstavbe základne, je informovaný jednak hláškami o prevádzaných útokoch na svoje jednotky, ale zároveň sa na obrazovke pre každý útok objaví jedna ikonka a kliknutím na ňu obrazovka automaticky zobrazí miesto bojového stretu, ale aj modrou linkou je naznačený smer odkiaľ útok prišiel (v prípade, že jednotka nie je práve viditeľná), prípadne kto na hráčovu jednotku zaútočil (ak je útočník viditeľný). Naopak, aj počas turn-based módu môže hráč neustále kontrolovať ako prebieha vývoj či výroba na základni a v prípade, že potrebuje zadať nejaký príkaz na novú výrobu, nemusí sa prepínať na základňu. Môže si nechať zobraziť na spodnej časti obrazovky ikonky predstavujúce všetky budovy a príslušné príkazy zadať z tohoto miesta.
Predsa len, 8 minút na jeden ťah môže byť niekedy málo, preto niektoré činnosti sa dajú zautomatizovať. Napríklad prísun posíl zo základne na bojový ostrov, presun väčšieho počtu jednotiek apod. je možný po hráčom naplánovaných trasách pomocou waypointov a až kým jednotka nedorazí do cieľového bodu, nemusí sa o ňu hráč starať.
Inteligencia počítačového protivníka sa mi vidí celkom uchádzajúca, Keď napríklad zistil, že nemám takmer žiadne protiletecké sily, zaútočil na moje jednotky takou leteckou armádou, že som hru znechutený ukončil a celý level (po troch dňoch hrania!) začal hrať odznovu a dal som si sestsakra pozor, aby som mal v armáde zastúpené všetky dostupné bojové zložky. Prepady zo zálohy nie sú výnimkou, strelecké veže sa tvária, že už nemajú energiu a nestrieľajú, no keď to hráč najmenej čaká, zrazu obživnú a zničia napr. retlansačnú stanicu a armáda je bez energie…
Ako som spomínal, v hre
sa nachádza veľa maličkostí, ktoré si hráč uvedomí, až keď na nich
narazí a potom sa len čuduje, ako to, že to doteraz bez nich vydržal. Celý
systém je navrhnutý vynikajúco, skutočne sú prístupné všetky informácie
z ktoréhokoľvek miesta bez straty času. Je vidieť, že programátori zo
slovenskej firmy Cauldron (áno, čítate dobre, pre firmu Blue Byte túto hru
naprogramovali Slováci!!!!) si dali tú námahu, že porozmýšlali čo a ako
veľmi je dôležité a potom to veľmi dobre otestovali. Aj tak sa však
nevyhnem trocha kritike. Tých prvkov, ktoré hra poskytuje je neúrekom a keď
by ich chcel hráč všetky každé kolo využiť, 8 minút by mu nestačilo.
Vadilo mi (a veľmi!!), že aj keď počítač už mal len 1 jednotku, nemal
prísun energie, lebo som mu zničil Military HQ (vojenskú základňu), napriek
tomu využíval svojich 8 minút. Čo vlastne robil? Veď ani nič vyrábať
nemohol, ani nemal s čím hýbať, čo robil???? Navyše, keď počas hry,
keď bol ešte pri plnej sile, často ukončil ťah aj po dvoch minútach.
Jedinou výhodou v takomto prípade je to, že hráč nemusí sedieť pri
počítači a čakať, ale môže si odskočiť (ja som počas hry čítal
knihu) pretože po ukončení ťahu protivníka sa hra automaticky zapauzuje.
A informácie o tom, ako prebiehal prípadný útok, ako som už spomenul,
hráč má v podobe ikoniek v pravej časti obrazovky a všetko dôležité si
môže po odpauzovaní skontrolovať. Čo ma však vrcholne sklamalo, je
úvodné intro robené v akomsi comicsovom štýle (statické, kreslené
obrázky), niečo na spôsob intra v hre UFO, ale to je preboha cca 5 rokov
stará hra. Za mínus považujem aj to, že obidve strany používajú rovnaké
zbrane a technológie. Škoda.
Napriek tomu ma hra natoľko zaujala, že keď som ju musel vrátiť, tak sa mi po nej cnelo, že som si ju vybehol kúpiť. Je to trochu masochistické hranie, to uznávam, pretože len prvý level som hral cca týždeň (po 2–4 hodiny denne), ale nie preto, že by to bolo ťažké, ale vďaka tým 8 minútam. Veď jeden ťah (ja-počítač) trval niekedy fakt tých 16 minút. Ja osobne sa utešujem, že za tie peniaze som dostal kvalitnú, návykovú, perfektne hrateľnú a graficky vyzerajúcu hru, ktorú navyše nedohrám za týždeň, ale budem ju hrať dlho… predlho…
Battle Isle 4: Andosian War
Výrobca: Cauldron Distribútor: Blue Byte
Minimálna konfigurácia: Pentium II 300 MHz 64 MB RAM Odporúčaná konfigurácia: Pentium III 600 MHz 128 MB RAM 3D karta: ano Multiplayer: ano Typ: Stratégia
Verdikt: Hra natoľko zaujala, že keď som ju musel vrátiť, tak sa mi po nej cnelo, že som si ju vybehol kúpiť.
Hodnotenie: 85%