Anomália v časopriestore vs druidizmus

WarCraft: Válka Prastarých – Studňa večnosti

Fenomén počítačových hier a onlinoviek sa vo svojej literárnej forme dostal už aj k nám. Brány do sveta WarCraft znovu otvorené.

Richard A. Knaak, spisovateľ na našom trhu známy hlavne vďaka titulom ako Diablo, WarCraft, či DragonRealm, ale aj knihám zo série DragonLance (Kaz, the Minotaur, Empire of Blood apod.) opäť vťahuje svojich čitateľov do príbehov z histórie sveta Kalimdor.

V prvej časti druhej trilógie sa stretávame s knaakovskými hrdinami z prvej knihy Deň Draka – Krasom a Rhoninom, dračím a ľudským mágom. Pribúdajú ale aj noví hrdinovia ako orkský veterán Broxigar, či doteraz pasívna rasa temných elfov. Po záchrane sveta Azeroth si Rhonin a Krasus užívajú zaslúžený odpočinok, až do chvíle, keď Krasus začne mať tušák, že niečo nie je v poriadku… Konkrétne ide o jedného z Aspektov, Nozdormu, draka, Pána času. Krasovi napokon nepozostáva nič iné len preveriť tušák v podobe Aspekta na vlastnú päsť. Na cestu sa nechce vydať sám… nuž a komu inému by mohol veriť viac ako starému známemu mágovi. Po rozlúčení sa so svojou milovanou ženou Vereese (áno, dajú sa dokopy), ktorá čaká dvojičky, miešancov človek a elfa, sa dvojica hrdinov vrhá do hrdinského dobrodružstva za záchranu svojej zeme a času. Vďaka anomálii v časopriestore sa obidvaja ocitnú v minulosti a to v ranej histórii Kalimdoru, o 10 000 rokov pred ich aktuálnym časom. Spolu s nimi sa tam náhodou ocitne ork Broxigar, a ten im skríži cesty a plány. Cieľ je jasný, zabrániť Plamennej légii vstup na povrch zemský a tým zamedziť všetkým zverstvám, ktoré napáchala.

Knaak si na svoje dobrodružstvo „naverboval“ známe charaktery, takže čitateľ už je oboznámený s ich vlastnosťami a skúsenosťami, avšak neznalosť vôbec neobmedzuje pôžitok zo zábavy, ktorú ponúka táto kniha. Časopriestorové putovanie je vcelku zaujímavá téma, hlavne ak ide o vykreslenie minulosti vo svete WarCraft, vrátane príchodu Plamennej légie so všetkými zákulisnými ťahmi okolo tejto udalosti.

Autor v knihe venuje veľa priestoru temným elfom. Možno ide o satisfakciu za predchádzajúce diely. Snaží sa rozobrať čo najviac vecí týkajúcich sa ich society a hierarchie v ich spoločenstve, ale aj ich mentalitu. Mocní chcú byť nie mocnejšími, ale dokonca polobohmi, a tak privolajú skazu na všetko živé. Taktiež sa objavuje významná osoba z hry, poloboh Cenarius, spolovice temný elf, spolovice jeleň, oplývajúci mocnou mágiou druidizmu.

WarCraft: Vojna prastarých je relaxačná kniha, ktorá vás pohltí, takže ju prečítate naraz. Nejde o žiadne nudné memoáre, či warcraftovské dejepisné poznámky. Je to príbeh o boji s ničivým zlom, ktoré ma tendenciu byť ešte ničivejšie, pohľad do vnútra spoločnosti zaujímavej rasy temných elfov. Ponúka boj o lepší zajtrajšok s nefalšovanou príchuťou klasiky a romantiky, vlastnou zatiaľ každej knaakovskej knihe, ktorá u nás vyšla. Posledný spomenutý prvok príbehu mi osobne pripadá zbytočný. Nikdy som neprišiel na chuť romantickým rečičkám a puberťáckemu správaniu sa mágov, ako napríklad Rhoninovmu pokukovaniu po Vereese v prvej knihe prvej trilógie. Romantika sa netýka len WarCraft, ale nachádza sa aj v DragonRealme. Romantické časti sú akoby prestávkami v príbehu – akousi prestávkou medzi dejstvami v divadle, len namiesto odbehnutia si do bufetu budeme čítať sladké rečičky. Zrejme to Knaak použil v snahe získať si aj ženské publikum. Veru, aj čitateľky dostanú svoj happyend.

Prekladu sa zhostil Jan Netolička, ktorý prekladal aj Diablo trilógiu. Opäť sa stretávame s menami, či už osôb, miest alebo netvorov, ktoré sa dajú preložiť bez toho, aby zneli podivne, kým naopak, iné zasa lepšie znejú v anglickom jazyku. Keďže sa na trh dostala hra WarCraft aj v českej mutácii, tak pán Netolička vychádza z herného prekladu. Osobne som mal výhrady voči prekladu Night elves, ktorý sa v hre vyskytuje ako temní elfovia, avšak v knihe vychádza z doslovného prekladu noční elfovia. Prekladateľ to odôvodňuje tým, že názov temný elf evokuje spojitosť so zlom, s niečím temným. A tak poukazuje na to, že rasa temných elfov je pomenovaná po ich biorytme a nie podľa kontrastu dobro-zlo.

Na to, aby čitateľ pochopil príbeh, nie je nutné poznať hru, ale zrejme je len málo ľudí, ktorí sa ešte s touto celosvetovo úspešnou hrou nestretli. Aspoň minimálna znalosť hry je veľké plus, hlavne čo sa týka beštiára. Monštrá nie sú nejako extra podrobne opisované, takže kvôli vizuálnej predstave je výhodnejšie, ak ste ich už videli na obrazovke. Umocní sa tým váš zážitok z čítania. Takí pekelníci (Infernals) by sa podľa textu knižky mohli zdať ako neškodní impovia, avšak ide o kamenné kolosy, ktoré, padajúc z neba, všetko vo svojom okolí pália a drvia na márne kúsky.

Neznalcom hry bude kniha pripadať ako sword&sorcery fantasy s prevládajúcimi statickými prvkami. Druhá trilógia tvorí jeden celok, nie ako predchádzajúca, v ktorej každá kniha tvorila samostatný príbeh. Studňa večnosti je príprava, zahrievacie kolo, pre naďalej sa rozvíjajúci príbeh. Druhá časť trilógie nesie názov Duša démona a je viac našliapaná akciou, bojmi, čiernou mágiou a konečne sa dostanú k slovu aj na mená takého kalibru ako Archimonde a Sargeras.


15. februára 2006
Martin Kudláč