 |
Aké je tajomstvo spisovateľského úspechu Červenáka, Fabiana, Pavelkovej, Moudrého, Procházku a ďalších? Možno to aspoň z časti objasní séria 10 rozhovorov s 10 etablovanými autormi, ktorým sme položili 10 otázok. Všetky sa týkajú ich pracovného režimu a tvorivých postupov. 9 otázok je zakaždým rovnakých a 1 je špecifická, „šitá na telo“. Dostaneme tak možnosť porovnať spôsoby, akými rôznorodé osobnosti pristupujú k literárnej činnosti. Dnes to bude Jozef Karika.
1. Vo svojich prózach výrazne inklinuješ k hrôzu naháňajúcim prvkom. Dá sa povedať, že otváraš dvere, ktoré by mali ostať zatvorené. Lenže hovorí sa, že keď nahliadneme do priepasti, aj priepasť nahliadne do nás… Čo ty na to?
Súhlasím, že každé písanie, ktoré za niečo stojí, je konfrontáciou autora s vlastnými priepasťami. Netýka sa to iba tvorby s hororovými prvkami. Aj poctivé písanie o vzťahoch, sexe, vlastnom zmysle či iných životných aspektoch ide až na dreň a otvára pred autorom rozmery osobnosti, ktoré by inak zostali uzavreté alebo nevedomé.
2. Aká je tvoja spisovateľská pracovná rutina? Máš nejaký denný plán, ktorého sa striktne držíš? Alebo si sadneš ku klávesnici, keď to na teba takpovediac „príde“?
Najviac sa mi osvedčila kombinácia tvorivého chaosu a plánovaného písania. Predtým som si ku klávesnici, čo sa týka písania beletrie, sadal iba v tvorivej nálade. Neraz aj s niekoľkomesačnými pauzami. Je to síce fajn relax, lenže dlho trvá, kým vznikne celok. Písať takýmto spôsobom rozsiahlejší román by zabralo roky. Navyše, neraz sa pri tom vytráca zovretosť a živosť diela. Opačným extrémom je presne naplánovaný denný počet strán alebo znakov. Takýto prístup sa mi zdal príliš otrocký a zbavený spontánnosti. Čiže v súčasnosti som nastavený tak, že denne venujem procesu písania dve až štyri hodiny. Nemusí však ísť výhradne o tvorivé písanie, ale aj o úpravu textov, čítanie alebo štúdium.
3. Autori sa často dostávajú do blízkeho vzťahu so svojimi postavami. Niekedy, keď sa príbeh vydá svojou vlastnou cestou a spisovateľ príde o svojho obľúbenca, dokáže ho to celkom vziať. Ako je to u teba?
Úplne súhlasím. Aj z tohto dôvodu som si potreboval dať pauzu od postavy Michala Harvana. :) Postavy sú oživené aspekty spisovateľovej osobnosti, čosi ako „duchovia“ stvorení procesom invokácie. Preto k nim treba pristupovať opatrne. Som presvedčený, že dokážu vplývať na život svojho tvorcu, obohatiť ho, ale – za určitých okolností – mu aj uškodiť alebo ho priviesť do záhuby. Nemyslím to však nejako paranormálne. Jednoducho, je to práca s hlbinnými obsahmi vlastnej psychiky. Určite si treba dať pozor, aké obsahy autor aktivuje a koľko energie im poskytne. Pri dostatočnom zahĺbení môžu nastať stavy akejsi „posadnutosti“ vlastnými postavami. Myslím, že čosi podobné sa stáva aj hercom, ak sa priveľmi stotožnia s postavami. Je to dosť strašidelné, no všimol som si, že niektoré postavy môžu meniť nielen autorove behaviorálne vzorce, ale napríklad aj mimiku a spôsob verbálnej i neverbálnej komunikácie. Na druhej strane je to veľmi obohacujúce experimentovanie s vlastnou identitou.
4. Čo má v sebe mať literárna postava, aby zaujala čitateľa? Alebo ináč: Ako má byť „napísaná“?
Súvisí to s predchádzajúcou odpoveďou. Silu má podľa mňa taká postava, ktorá nie je papierovým konštruktom, ale oživeným aspektom autorovej alebo inej osobnosti. Jednoducho povedané, postava musí byť naozaj živá. Vtedy vyvoláva rezonanciu v psychike čitateľa a má ozajstnú silu.
5. Ako sa ti píšu záporné postavy? Kde k nim hľadáš inšpiráciu?
Oveľa väčším problémom je nájsť autentickú inšpiráciu pre kladné postavy. :) Všetky záporné postavy, podobne ako tie kladné, som ja.
6. Si živelný typ, z ktorého sa písmenká sypú pod vplyvom náhleho vzplanutia, alebo skôr inklinuješ k analytickému prístupu s postupným plánovaním všetkých dejových zákutí?
Opäť niečo medzi. Najprv musím odkryť základné body príbehu, takpovediac si ho v mysli ohmatať. To, čo objavím, si pomocou aplikácie Simple Mind vkladám do mentálnej mapy. Vzniká tak veľmi zaujímavý obrazec, čosi ako sigilum samotného príbehu. Vďaka tomu sa príbeh stáva organický, dostane sa mi do kostí. Potom už nasledujú tvorivé vzplanutia. Pri samotnej tvorbe teda nepoznám všetky detaily a dejové obraty, no intenzívne cítim samotný príbeh. Tvorivý proces sa ťažko popisuje, ani ho nechcem detailne rozoberať. Sú oblasti, ktoré netreba príliš rozumovo skúmať.
7. Aká je tvoja skúsenosť s autorským blokom?
Všimol som si, že tak, ako si niekedy chlapi rozprávajú hrozivé príhody o impotencií, šepkajú si spisovatelia o autorskom bloku. :) Táto analógia sa mi zdá celkom vhodná. Čo platí o jednom, platí aj o druhom. Ako sa pristupuje k jednému, treba pristupovať aj k druhému. Najmä sa dopredu nezostresovať obavami z toho, že sa to prihodí. Nezvykne to veci pomáhať. :)
8. Do akej miery ťa ako autora ovplyvňuje čitateľská mienka? Myslím tým, či si ochotný robiť ústupky vychádzajúce v ústrety čitateľskému vkusu.
Neviem, čo sú to ústupky čitateľskému vkusu. Ak pre niekoho píšem, tak pre niekoho píšem. Zdá sa mi to logické. Finta je podľa mňa jedine v tom, dobre si zladiť svoje autorské a osobné preferencie s okruhom čitateľov, ktorých chcem osloviť. Keď v tom mám jasno, nemusím absolútne riešiť nejaké ústupky a pod., pretože píšem autenticky a zároveň takpovediac pre svojich ľudí. Samozrejme, pri korektúrach sa môžu upravovať rôzne detaily, skracovať či predlžovať niektoré pasáže a podobne. To je dosť dôležité, pretože autorská perspektíva je iná než čitateľská. Takže je dobre, keď sa k rukopisu pred vydaním vyjadrí zopár nezávislých čitateľov a zapracujú sa prípadné úpravy. To sú však len kozmetické záležitosti. Podstata príbehu sa už nemení. Aspoň u mňa je to tak. V tomto zmysle to čitatelia buď vezmú, alebo nevezmú, s tým sa nedá nič robiť.
9. Na čom práve pracuješ?
Momentálne mám rozpracovaný román, po dokončení ktorého môžem pokojne umrieť. To si však hovorím pri každom. :) Každopádne, je to niečo väčšie a vážnejšie. Také zlúčenie všetkých hlavných tém mojej tvorby. Myslím, že to poteší fanúšikov mojich románov, ako aj starších hororových poviedok.
10. Čo by si odkázal začínajúcim spisovateľom?
Nech píšu o tom, čoho sa najviac boja, za čo sa najviac hanbia a čo najviac skrývajú. Tak vznikajú silné veci. Žáner je nepodstatný.
Tento rozhovor nájdete aj na osobnej stránke Marka E. Pochu
Viac o autorovi: www.karika.sk
Predchádzajúce časti:
10 otázok na Alexandru Pavelkovú