Predstavujeme – Peter Kalva: Zbeh
Knižná séria Svet ľudí sa po roku vracia späť v treťom diele, aby čitateľa previedla občianskou vojnou odohrávajúcou sa v až príliš blízkej budúcnosti, akú Európa ešte nezažila.
Predstavujeme – Peter Kalva: Stanica
Knižná séria Svet ľudí pokračuje druhou častou a ani tentoraz sa s čitateľom nemazná – vrhne ho do krutej budúcnosti, kde človek často znamená menej ako plný žalúdok.
Predstavujeme – Peter Kalva: Dedičstvo
Knižná séria Svet ľudí a jej prvá časť Dedičstvo pod hlavičkou vydavateľstva Enribook má ambície zabojovať o čitateľa originalitou a šokujúcim príbehom.
Ohnivé pero Q2 2018: S pohárikom v ruke
Hrom ani nestihol doznieť, keď sa Ondrejovi na hlavu zniesla spŕška studených kvapiek. Zrakom hľadal miesto, kam sa ukryť. Na opačnej strane ulice svietil nápis označujúci kaviareň. Natiahol nohy, prebehol pomedzi stojace autá v popoludňajšej špičke a rozrazil dvere.
Ohnivé pero Q1 2018: Sídlisková story
Pozerám cez zamrežované okno v Ilave, kde mi úrady našli náhradné ubytovanie. Je noc a ja spomínam na svoje rituály, ktoré som si musím na čas odpustiť.
Ohnivé pero Q1 2017: Ťažké ráno
Do uší sa mi zahryzol ženský vreskot, ktorý mi evokoval spôsob komunikácie mojej bývalej so mnou, keď som sa vrátil domov z jedného piva o štvrtej nad ránom. Rinčanie skla a chaotický dupot mi zas pripomenul jej výpady v kuchyni.
Ohnivé pero Q2 2016: Štyria v izbe
Hana rozlepila zaspaté oči. Nespoznával to tu. Biele steny, na kratšej z nich bola akási monštruózna obrazovka, pod ňou dizajnová skrinka. A ešte postele. Štyri. Na jednej z nich poskakoval chudý blonďavý chlapík a obchytkával stenu.
Ohnivé pero Q2 2016: Materstvo
Chytila sa za vyduté brucho stiahnuté v bolestivom kŕči. Zničeným pohľadom pátrala po sestričke, ktorej by sa mohla zveriť do opatery. Po čakárni sa tmolili iba budúce matky, zväčša v sprievode partnerov.
Poviedka Istroconu 2016: Vyslanci zo západu
Spomienku na zvláštnu návštevu vyslancov cudzieho boha takmer odniesli východné vetry do zabudnutia, keď sa na gazdovstve objavil jazdec. Podľa zbroja a výzdoby koňa patril do kniežacej družiny.
Ohnivé pero Q1 2016: Ako som chcel zmeniť svet
Každý má svoje dôvody, prečo sa dal na dráhu čarodejníka. Niekto chcel pomáhať ľuďom, ďalší túžil po moci, či len potreboval byť niekým výnimočným. No ja nie. Odjakživa som chcel spasiť svet.
Ohnivé pero Q1 2016: Porno v mojej hlave
„Chcel by som to porno dostať zo svojej hlavy,“ prosíkal som pred pracovníčkou v bielom plášti, ktorá si očividne užívala najkrajšie roky svojho života.
Ohnivé pero Q2 2015: Pre kufor plný peňazí
Vietor kmáše všetko neuchytené pevne k zemi, drobné kropaje dažďa pichajú do tváre. Občasný blesk na horizonte obnaží z úplnej tmy tuje stojace popri cestičke, ktoré rozhadzujú konármi ako nervózny vychudnutý obri na stráži.
Ohnivé pero Q2 2015: Ružová záhrada
„Vy ste moje zlatíčka,“ štebotala kvílivým hlasom, „vy moje ružičky, krajších na svete niet,“ pritom hladila krehké hlávky kvetov svojimi prstami zažltnutými od nikotínu.
Kalendár
Ohnivé pero Q1 2015: Zabil som si ženu
Pivnica sa kúpala v ostrom bielom svetle. Na podlahe sa rozlievala olejovitá mláka, steny okolo boli postriekané tmavými škvrnami. V strede miestnosti dominoval priestoru pracovný stôl, plní neforemných, mazľavých vecí a povaľujúcej sa špinavej ocele.
Ohnivé pero Q1 2015: Vaňa
Stál som v strede ošarpanej kúpeľne. Oči mi nešlo odtrhnúť od staromódnej, značne zájdenej vane. Moja manželka sa opatrne pretisla cez pootvorené dvere ku mne tak, aby sa neobtrela o obité obkladačky. Ostala stáť a zírala mojím smerom.
Ohnivé pero Q1 2015: Maliarov dar
Spod farebných štetín sa na plátne zjavovali kontúry obstarožnej tváre, trošku priokrúhlej a pričervenej. Muž, verná kópia rodiaceho sa obrazu, sedel asi tri metre pred stojanom. Uvoľnene rozprával čosi veľmi zaujímavé, no maliar ho nepočúval.
Ohnivé pero Q2 2014: Vianočný expres
Spoza presklenej stienky kupé na mňa hľadeli lačným pohľadom dvoje obrovské okále vsadené do masívnej sivastej hlavy, ktorej kraľovala tlama plná usmievajúcich sa tesákov. Statná postava psa-vlka bez problémov zaberala celú šírku môjho kupé a na výšku mala minimálne meter a pol. Cez škáru vo dverách vetril môj strach. Očividne ho to potešilo.
Ohnivé pero Q2 2014: Spomienka
Miestnosť sa čupila v slabom svetle, tmavá nábytkom aj farbami stien. Sedeli v nej dvaja muži – jeden uvoľnený, vekom starší a druhý zhrbený pod ťarchou únavy, očividne študent univerzity.
Ohnivé pero Q2 2014: Hygienický problém
Mrkol očkom na ulicu, kde vládol veselý chaos plný pološialených ľudkov pobiehajúcich krížom po ceste, áut trúbiacich im na pozdrav či navzájom si kriviacich nárazníky. Nik ani pohľadom nezavadil po chlapíkovi, čo sa polonahý márne mocoval s hlavným ističom – ten nie a nie naskočiť.
Ohnivé pero Q1 2014: Misia
„Ešte stále vysielaš?“ pýtal sa súdkovitý pánko do mikrofónu. Reproduktor zakvičal, akoby sa rozhodoval, či mu stojí za to odpovedať. V miestnosti bzučali stovky prístrojov, celú stenu pred haldou technikov v bielych plášťoch pokrývali monitory.
Ohnivé pero Q1 2014: Vlkolak
Temnotou sa rozľahol prestrašený výkrik plný bolesti. Mesiac žiaril na bledú stužku chodníka vinúceho sa pomedzi košaté koruny stromov. Po ňom skackal tieň muža, ktorý si pritláčal ľavú ruku k bruchu.
Ohnivé pero Q1 2014: Strach malého tučniačika
Slnko sa pomaly predieralo na skaly a vťahovalo ospalú kolóniu do nového dňa. Zopár starších jedincov sa tmolilo po okraji kamenného zrázu, zatiaľ čo prevažne mladšie ročníky sa ešte len nemotorne naťahovalo za teplými lúčmi.
Ohnivé pero Q2 2013: Ostrov mačiek
Ani si nepamätám, ako som sa ocitol v tomto svete. Proste som bol, to jediné som vedel v duchu zadefinovať. Žil som z noci a dennému svetlu som sa vyhýbal. Nie že by som nemal rád slnečné lúče, ale tma mi poskytovala úkryt pred dvojnohými dravcami.
Ohnivé pero Q2 2013: Návšteva
Stredovek, niekde v strednej Európe Za stolom z neotesaného dreva sedia štyria ľudia na obyčajných drevených stoličkách.
Ohnivé pero Q2 2013: Lesní strážci
Dvere chaty sa otvorili bez vyzvania, do vnútra vošiel statný chlap s plnofúzom a šedivejúcimi vlasmi. Spoza príchodzieho sa nám cez otvorené dvere prihovorili slnko, veselo osvetľujúce štíty veľhôr.
