Je skoro jedenásť hodín večer. Dom je už tichý, deti spia. Iba zhora
sa
ozývajú tlmené výkriky, brat zasa relaxuje pri nejakej počítačovej
hre.
Pracovný deň ako každý iný. To znamená že som sa z posledných síl
práve prinútila vyliezť zo sprchy a prichystať si veci na druhý deň.
Prednedávnom som tu hovorila o tom, že aj v našom mieste zaviedli
v MHD
čipové karty. Už mám takých plnú peňaženku. Sú oveľa hrubšie ako
obyčajné bankovky, ktoré boli spratnejšie, výhodnejšie, príjemnejšie
na
dotyk a mali širšie použitie…
V našom meste boli tri kiná. Jedno staré, s balkónom, jedno nové,
pseudopanoramatické a jedno menšie bez balkóna, ale zato uprostred mesta.
A ešte jedno, ktoré nám tu sporadicky ostalo po sovietskych vojskách,
ale
to nerátam. Stačili nám, aby sa človek v päťdesiattisícovom meste
mal
kde kultúrne vyžiť…
Nedávno som na jednej satelitnej stanici sledovala nočné kino. Slávny
režisér, slávna hviezda, slávny film. Akčný. Psychologický.
Erotický.
Thriller. Hviezda hrala umývača riadu v nejakom moteli. Vo filme
zažiarila,
preukázala celé svoje slávne herectvo v absolútnej dokonalosti.
Pravdepodobne nikdy v živote nedržala v jednej ruke mastný hrniec a
v druhej hubku na riad, ale zahrala to skvele, rovnako ako bleskurýchle
ta…
Už to došlo až k nám. Minule, keď ma spolucestujúci v rannom
autobuse
zase natlačili tvárou na sklo, všimla som si oznámenie, že od prvého
aj
naša MHD vydáva cestovné lístky na čipové karty. Vraj to zníži
riziko
okradnutia, netreba nosiť pri sebe peniaze a urýchli to nástup. Stačí,
keď
priložíte kartu na taký obdĺžniček, stisnete príslušný gombík a
z automatu vylezie váš lístok.
Keď som prišla v piatok domov z práce, moja mama, ma čakala vo
dverách.
Stala sa veeeeľká udalosť! Náš čierny kocúr Borko, rytier a
myšobijca,
je známy tým, že si trúfne nielen na potkany a zatúlané papagáje, ale
aj
na susedovho vlčiaka (toho však zatiaľ na koberček pred dverami
neuložil).
Naposledy bol pristihnutý pri love na statného ježa (nakoniec sa obaja
hráči dohodli na remíze).
Kalendár
Mám starosti s mačkou. Nie takou, ako by si teraz radostne pomyslel
Thorleif,
ale obyčajnou, pruhovanou, starou asi dva mesiace. Dali sme jej meno Sirka
(skratka od slova „siréna“, ale o tom inokedy). Ktosi (fuj!!!) ju
vyhodil
a jedného sa objavila pod papradím v našej záhrade.
Dobrý dialóg nie je nikdy zlý, a keď na otázky odpovedá Lady
Fantasy
Alexandra Pavelková, je to rozhovor o to zaujímavejší. Zvedavý bol za
Literárnu revue pán Jaroslav Vlnka… Prečítajte si o dôvodoch, ktoré
viedli A. P. k písaniu, kto je jej literárnym vzorom, prečo neuznáva
pojem
„ženská fantastika“ a… vôbec.
Svätý Danny, daj mi silu vyhnúť sa akémukoľvek porovnávaniu tohto
filmu
s inými… Amen. Názor, že potešenie z paródie môže mať iba znalec
pôvodného diela, je poriadne skreslený. Ochotne vám to potvrdí trojica
pätnásťročných lízatiek, ktoré sedeli vedľa mňa, a so slovami:
„Ježiši, to je pecka!“ sa každé dve minúty delili o svoje pocity
s ostatnými návštevníkmi kina.
Celé je to vlastne nezmysel. Na základe veľkého mediálneho poprasku
pred
desiatimi rokmi bol stanovený zákon Šiesteho dňa (spomínate si na
bibliu?),
ktorý zakazuje klonovať ľudské bytosti. Ale čo by to bol za film, keby
skoro všetci, čo pobehujú po plátne, strieľajú, intrigujú, oslňujú
falošnými úsmevmi a kameňáckymi replikami, neboli aspoň raz
zduplikovaní?
V kapucni takej čiernej, že ho činí takmer neviditeľným, s mečom
Terminus est ukrytým pod plášťom z rovnakej látky, s dokonalou
pamäťou,
ktorá uchováva každú podrobnosť i toho najzanedbateľnejšieho
zážitku
jeho života, kráča mestom Severian, tovariš cechu Mučiteľov. Vyhnali
ho
z Citadely, hoci bol jedným z najlepších.
Dr. Norman Spencer je workoholik, svetová kapacita a ešte stále
použiteľný
chlap. Bohužiaľ, stále je to málo, aby sa priblížil k žiarivej
hviezde
svojho geniálneho otca, zásluhou ktorého sa meno Spencer natrvalo
zapísalo
do loga každej univerzitnej skriptárne.
S rosomákom ma pred rokmi zoznámil zálesák Rolf. Rosomák je beštia
prefíkaná, pustí sa aj do oveľa väčšieho protivníka, ako je on sám.
A dostane ho. Aj vtedy, keď je v dobrej nálade. A čo ešte, keď je
nahnevaný… Quonabov pes Skookum by vedel rozprávať.
Pred časom som pracovala na interview so Sigourney Weaverovou, preto
najsilnejšou motiváciou zájsť do kina bola zvedavosť, ako si Ripleyová
poradí s dvojúlohou priblbej poručíčky Tawny Madisonovej a uťahanej
herečky Gwen DeMarcoovej. Ba nie. Asi najvýznamnejšou pikoškou okolo
výroby
filmu bola hláška, že Weaverová konečne ukáže podprsenku.
Bábi Zlopočasná ešte stále žije. A dobre robí, hoci niektorí by ju
radi
videli v inom skupenstve. Nie preto, žeby Bábinou pracovnou náplňou
bolo
rozhodovať o veciach, ktoré sa nikdy nesmú dostať spoza zamknutých
dverí.
Ani preto, že tie veci robí sakramentsky dobre – lebo niekto ich robiť
musí. Ľudia sa Bábi boja, pretože jej koníčkom nie je iba voziť sa po
svete v orlej hlave, (alebo si užívať v koži král…
Tak, toto je jedna z hviezd Istroconu
2000. Ted Raimi. Narodil sa 14. decembra 1965 v Detroite, štát
Michigan,
USA. Je najmladší z troch bratov Raimiovcov. Už od detstva sa objavoval
vo
filmových projektoch svojho brata Sama Raimiho…
Takúto ranu do srdca som už dávno nečítal. Jemný, ľudský, reálne
krutý
príbeh. Staršia poviedka najlepšej slovenskej spisovateľky (nie len
fantasy). Príbeh o Daidalovi a Ikarovi, kde nie je isté, komu osud
pristrihol
krídla viac… Pozor, poviedka je dlhšia, takže na pomalom modeme si ju
radšej stiahnite zozipovanú.
„Máš všetky?“ „Jeden, dva… päť. Uf, všetky,“ vydýchol si
Paľo.
„A ty?“ Pozrel som si na ruku. Bolo tam päť prstov: palec, ukazovák,
prostredník, prstenník a malíček, presne tak, ako má byť. Druhá ruka
bola
tiež v poriadku, žiadny prst nezvyšoval, ani nechýbal. Konečne to
funguje!
„Človeče,“ ozval sa Paľo omaciavajúc si svoje milované telo. "Po
všetkých tých skúsenostiach som čakal, že ten…
Udalosť. Ďalšia slovenská fantastická kniha sa objavila na pultoch
kníhkupectiev. Napísala ju dvojica známych autorov; kniha je v slovenčine
a
neskrýva sa pod pseudonymom (ahoj Thorleif). Je útla, nestojí veľa a…
je
to čistá fantasy – inšpirovaná Tolkienom. Je to príbeh ľudí,
elfov,
ghúlov, škratov a… tajomného kryštálu. Tieto slová nezvonia
originalitou, ale to nerobia ani Miešanci. Je to však napísané pekne…