Ohňostroje dohasli, delobuchy dozneli, zablahoželali sme si všetko
dobré,
tí triezvejší si pripomenuli aj štátny sviatok a pesimisti začali
strihať
meter s 366 dielikmi roku 2012. K všetkým tým očakávaniam pridávame
aj
my svoju trošku: Víťaza druhého kola súťaže amatérskych
mikropoviedok
žánru fantastiky – Ohnivé pero 2011.
Jednému v ušiach stále znejú rolničky a po nociach kutá v skriniach
a
perináčoch, či sa tam neskrývajú vytúžené darčeky. Iný chodí
z práce o deviatej večer (aby na vianočné darčeky zarobil) a
s hrôzou
sa podchvíľou pozerá do kalendára, lebo šanca darčeky aj nakúpiť sa
s ubúdajúcim denným svetlom zmenšuje tiež. My si však ani jednu
z týchto starostí nepripúšťame, pretože pred nami stojí
úloha ove…
Vreskot posledných škratov utíchol pod tupými údermi Mancuvu,
Losárfarrovho meča. Lúka sa sfarbila krvou nestvor na čierno, a
adrenalín
začal pomaly ustupovať. Volundr a Tisarren opreli svoje znečistené
zbrane
o príhodné skalisko. Volundr spod ligotavého odevu so smolnými
odtlačkami
dlaní a podošiev vytiahol vreckovku a utrel si kropaje potu z čela.
V pondelok a utorok ešte má byť zima a pekne, ale v polovici týždňa
sa
k jesennému chladu vraj pridá aj dážď a búrky. Relaxačné
outdoorové
aktivity teda budeme musieť akomak obmedziť a nájsť si náhradný
program.
Pokiaľ si voľný deň či večer neviete predstaviť ináč než pred
televíznou obrazovkou, prinášame pár dobrých tipov a varovaní.
Od soboty vraj dáme letu konečné zbohom. Keďže budúci týždeň má
podľa
predpovede pršať, väčšina populácie Slovenska bude musieť zabíjať
voľný čas ináč ako plávaním, bicyklovaním či púšťaním šarkanov.
Ak
si teda nenájdete na celom svete lepšiu zábavku než televíziu,
prinášame
pár tipov.
Zaklapli ste poslednú stranu svojho románu, dopísali poslednú vetu
poviedky.
Všetko je tak, ako má byť, a ostal len pocit eufórie. Máte pocit, že
ste
dosiahli tvorivý vrchol a trháte cieľovú pásku? Vráťte sa na zem,
priatelia. Pretože presne ako v rozprávke, svadbou Bajaju a princeznej sa
to
nekončí. Naopak, to ozajstné dobrodružstvo sa ešte len začína.
Sláva, trikrát sláva. Už ste sa ladne prehupli ponad pomyselný múr,
ktorý
delí román vo vašej hlave od jeho zhmotnenia na papieri alebo
v počítači.
Skončil čas témy, ideí a kompozície. Nastala éra hrdinov.
Tak ste sa rozhodli, že všetkým pochybovačom ukážete, čo viete, a
stvoríte literárne dielo. Plní chuti do práce ste sa posadili
k počítaču
s vidinou astronomických honorárov, zmlúv s poprednými hollywoodskymi
štúdiami… a nobelovka by tiež nebola na zahodenie. Veď ide len o to,
aby
dielo malo pútavý úvod, úderný záver a medzi nimi nejaký ten
vzrušujúci dej.
Nuž, stalo sa, že vás nečakane kopla múza. Nakoniec vás nutkanie
prinútilo uvariť si kávu, sadnúť k počítaču a po nociach a
víkendoch
chrliť slovo za slovom, kým kríže spolu s očami neodišli do kelu. Za
svoju kratochvíľu ste draho zaplatili. Voľačo stáli lieky, o niečo
viac
vyhrážky učiteľov alebo zamestnávateľov a tiež šomranie rodinných
príslušníkov, pretože podľa nich by ste konečne mohli niečo uro…
Nie, nežijeme v dokonalom svete. Je bežné a normálne, že sa autor
v súťaži nejakým spôsobom snaží „prilepšiť si“ v hodnotení,
vedome či nevedome. Absolútne poctivý hráč je už takou vzácnosťou,
že
dnes už zaváži skôr miera nepoctivosti, ktorú použije. Niektorí,
bohužiaľ, túto mieru nepoznajú.
Niekoho čaká koncoročné vysvedčenie, niekoho promócia, iného zasa
zaslúžená dovolenka. Ku všetkej tej radosti a veselosti pridávame aj my
svoju trošku. Víťaza prvého tohoročného kola súťaže amatérskych
mikropoviedok žánru fantastiky – Ohnivé pero.
So stúpajúcimi teplotami to čitateľov stále viac láka k vode a do
lesa
než k monitoru. Ktože by už súťažné poviedky čítal, nieže ešte
písal. Nastal teda čas vyhodnotiť aj prvé tohoročné kolo súťaže
Ohnivé pero.
Just to tak vyzerá, ako keby niekto z kompetentných prečítal náš
hovník
z minulého týždňa, pretože na najbližší týždeň nadelili všetky
stanice oveľa štedrejšie. Možno to má súvis s približujúcim sa letom,
a
tak chcú udržať platiacich divákov pred obrazovkami. Nuž, hovejte si
podľa
vlastného rozhodnutia.
Programoví riaditelia si asi zabezpečili predpoveď počasia na budúci
týždeň, lebo sa tvrdošijne snažia vypudiť diváctvo von. Našťastie,
aj
z tej biednej ponuky sa dalo čo-to vydolovať, ba občas na povrch vyšli
čisté skvosty. Nuž, ak vás nezlákajú krásy prírody ani iné
radovánky
mimo obývačky, pohovte si s nami.
Po hektických, tragických a sugestívne opísaných udalostiach
v Železnom polibku (recenzia)
fanúšikovia Mercedes Thompsonovej obliehali kníhkupectvá a fórum na
stránke vydavateľa ako hladní vlci. Nečudo, v ostatnej knihe dala
Briggsová svojej hrdinke poriadne zabrať a satisfakcia na záver
„bozku“
bola príl…
Udeľovanie zlatých sošiek naháčov s mečom je ešte ďaleko, ale
troška
tréningu nikomu neuškodí, a tak sa aj tento rok v Beverly Hilton Hoteli
v Los Angeles odohralo udeľovanie zlatých glóbusov (kto vie, či sú
naozaj
zo zlata?). Išlo už o 68. ročník druhého najprestížnejšieho
filmového
oceneňovania v Hollywoode.
Rok si štrngol s rokom, naši čitatelia si štrngli so svojimi
blízkymi,
známymi a náhodnými okoloidúcimi a my, ako sme sľúbili, prinášame
výsledky z druhého kola súťaže amatérskych literárnych mikropoviedok
žánru fantastiky roku 2010.
Kalendár
Na našu výzvu Akú
knihu chcete pod stromček? sa ozvalo prekvapivo veľa čitateľov –
snáď je to dôkaz, že nielen televíziou je počas sviatkov človek
živý.
Zo zaslaných odpovedí sme vybrali tie najzaujímavejšie.
Vianoce sa nezadržateľne blížia a na www.fantazia.sk sa čitateľom predstavili
posledné poviedky druhého kola súťaže Ohnivé pero v roku
2010. Nastal
čas hlasovať
o tom, kto bude víťazom.
Isto sa už, ako obyčajne, tešíte na vianočnú televíznu nádielku.
A veru, naše stanice nám podľa očakávania ponúknu to, čo zvyčajne:
Nič. Nuž pokutrajme sa zatiaľ v programovej ponuke, či sa aspoň
v tomto
predvianočnom čase nenájde niečo, pri čom by sa dalo príjemne a
poučne
stráviť hodinku-dve. Ak si nič nevyberiete, nezúfajte, vždy je tu
možnosť
siahnuť po záchrannej brzde vo forme dobrej knižky.
Z útrob podzemia sa linulo zelenkasté svetlo. V tesnom závese ho
nasledovalo strašidelné jačanie a „tuc-tuc“ automatického bubeníka.
Pri
dverách stál plešatý chlap s plecami ako berlínsky múr. Párkrát som
sa
nadýchol, aby som upokojil rozbúšené srdce. Otrčil som holohlavcovi
zápästie označené pečiatkou a vkročil som dnu.
Prejdem teraz k významnejším a pravidelnejšie publikujúcim
autorkám
v podstate súčasnej slovenskej fantastiky. V skratke ponúkam prehľad
diela
i jeho základné znaky (druhá časť článku
z minulého týždňa).
Ženy v žánrovej literatúre si zaslúžia osobitný článok vonkoncom
nie
iba z galantnosti, ale tiež preto, že vnášajú do tvorby (či sa to nám
a
im páči alebo nie) iné videnie a vnímanie sveta. O uchopenie jeho
špecifickosti sa vo faktografickom, nebeletristickom texte pokúšať
nebudem,
hŕstku odpozorovaných, nevyhnutne jednostranne, stereotypne videných
odlišností si ušetrím do poviedok, kde sa ochotne nechám nachyt…
Ľudia sa dajú radi oblafnúť. Peknou tvárou, pekným slovom, úsmevom
či
podanou rukou, ktorá nechce váš prst, ale aj dlaň a celé rameno
k tomu,
aby bolo čo na raňajky a zvyšok na večeru. Aj Mercy trochu oblafli,
kedysi,
a teraz sa cíti dlžná. A Mercy je žena, ktorá svoje dlhy platí až
za hrob.
Pamätám sa, ako si skúmal, ktoré jedlo mi bude chutiť. Bol som slabý
od
plaču, aj od toho, čo so mnou robili Bojovníci a lekári, keď ma našli.
Priniesol si mi niečo riedke. Smrdelo to po drevených pilinách a aj to
tak
chutilo, navyše to pálilo ako oheň. Stál si nado mnou, čudoval si sa,
prečo sa prehýnam v páse a zvraciam. A možno si bol naschvál taký
nechápavý, pretože príkorie ma prinútilo rýchlejšie spoluprac…
Tohoročné druhé kolo súťaže amatérskych mikropoviedok Ohnivé
pero štartuje už v septembri! Dokončite svoje krátke ale nádejné
superdielka, ktoré tematicky spadajú do žánra fantastiky, dajte ich
skontrolovať svojim učiteľkám a nepriateľom, opravte si chyby a pošlite
na
našu adresu.
Cez prázdniny sa treba uvoľniť, zbehnúť na kúpalisko, poopaľovať
druhé
pohlavie a podvečery tráviť s ľahkými drinkmi pri ľahkej
konverzácii.
Svet ale nezabúda ani na závislákov, ktorí nemôžu vydržať bez
diaľkového ovládania, ktorí sa v pestrej nádielke prevažne
reprízovaných programov môžu nechať filmami vystrašiť, zaobuť,
polámať
si trochu mozgové závity, či trochu si poplakať. A hlavne si
pohovieť…
„Môj život… bol krásny… vďaka vám,“ zašepkal starý muž. Po
líci
zjazvenom mnohými súbojmi sa mu skotúľala slza. Sadla som si k nemu na
lôžko a pohladila ho po zvráskavenej tvári. „Nikdy na vás nezabudnem,
vy
môj posmešník.“ Držala som ho za ruku, kým jeho unavený život
celkom
nevyhasol.
Nič dobrého (a ani zlého) nevznikne samo od seba, vždy za tým treba
hľadať nejakú ruku, ktorá sa priložila k dielu. Iste, po rokoch sa
veľmi
ľahko zabúda, že tieto veci, vrátane kultúry, tu neboli odjakživa, nie
sú
našou samozrejmou súčasťou, ale niekto ich musel vymyslieť a pracovať
na
tom, aby sa z počiatočnej idey stala realita. Jedným z takýchto ľudí
je
Vlado Srpoň.
Betuška sa chystala poumývať si ruky. Nerada zostávala v umyvárni
sama,
ale džavot ostatných detí prenikajúci cez stenu ju aspoň trocha
upokojoval.
Vyhrnula si rukávy, nech si ich zasa nenamočí až po lakte a otvorila
kohútik. Strčila rúčky pod vodu, no tá bola príliš studená, aby sa
v nej oplatilo pľačkať. Otriasla sa.