Cítila dotyk studenej vreckovky na rozpálenom čele a precitla. Doširoka otvorila oči a zalapala po dychu. Sen, ktorý ju trápil celú večnosť, konečne skončil. Avšak okolo nej bola iba čiernočierna tma.
Chlapci sa ponáhľali do miestneho obchodu, kde plánovali oplieskať vreckové na delobuchy. Obaja mali po dvadsať korún a to stačilo na Pirátov a Vikingov a možno ešte na dva Megatresky.
Bola krásna. Takým tým obyčajným spôsobom. Aj keď jej dážď stekal po kapucni a rozmazával jej maskaru. Veselo som zatriasol vlasmi, aby som ju ešte viac ofŕkal. Nezasmiala sa. Aj mne ten úsmev zamrzol.
Tvoril som ďalšiu hrôzostrašnú rozprávku pre deti, keď strašidlo v blankytnom kostýme zastalo pred mojou posteľou, odkašľalo si a zamykalo pehami: „Maestro Max, doktorka Lamia s vami potrebuje urgentne hovoriť.“
Opúšťala ma hybnosť. Beh sa stal problematickým. Zakopol som a skydal sa na kraji cesty. Pichľavý štrk mi zodral dlane a polovicu ksichtu. „Kur va!“ Vietor v jedline sa so svišťaním rozrehotal a ozvena opakovala kur va kur va kur kur va va …
Co si pamatuji, vždycky jsem chtěl pomáhat lidem. Tak začíná většina generických životopisů, které dostane centrála Intergalaktických neutrálních mediků a zamítne je jako nevyhovující.
Vraví sa, že ti kniežatá elfov splnia každé prianie. Jedným dychom však treba dodať, že je lepšie ich nežiadať. Ale ak si odhodlaná, poviem ti, ako ich privoláš. Nezabudni na chladné železo… Na krížnych cestách rastie strom, ktorý nikto nevidí. Na jar a na jeseň na ňom sedávajú vtáci, čo putujú medzi severom a juhom. Kŕdle sokolov si oddýchnu na vetvách a letia ďalej. Ale strakoše či mucháriky vedia, ak…
Mesiac stúpal po oblohe. Jeho jas sa odrážal na snehovom poprašku, ktorý zakryl ponurý kraj.
Dôchodca Gejza Novák vystúpil na železničnej stanici Kozárovce, kde si zapálil svoje obľúbené bezfiltrové cigarety značky Camel. Utlmený po dlhom vylihovaní v horúcich kúpeľoch si potreboval tabakom osviežiť zmysli, aj napriek novembrovej zime, ktorá kropila krajinu ľadovým dažďom. Položil igelitovú tašku na lavičku a usadil sa.
Nad ich hlavami sa zablyslo. Spletité konáre na okamih osvetlili oblohu, o niekoľko ďalších sekúnd sa v diaľke ozval hrom. Niektorí sa pozreli hore.
Odkedy v lese skončila vojna s obludami, do osady sa opäť vrátil pokoj a mier.
Keby som nechcel byť barmanom, možno by sa to nemuselo stať. Ale v deň Voľby mi nenapadlo nič lepšie. Proste som sa ráno zobudil a hneď som vedel, čo si vyberiem.
Prstom vyškrabujem posledný kúsok hovädzieho mäsa z plechovky. Ktovie, dokedy nám vydržia zásoby. Odhadzujem ju do nahŕbenej kopy smetí obďaleč, sadám si k studenej stene a opieram sa o ňu chrbtom.
Kalendár
BRATISLAVA/ZAPADNICE. Komunálne voľby priniesli obrovskú senzáciu. Doteraz neznáma dedinka Zapadnice sa zapísala veľkými písmenami do dejín našej republiky. Obec bude mať prvého zvieracieho starostu na svete. Čistokrvný hnedák Pejko jednoznačne ovládol hlasovanie obyvateľov.
Pochopil, že bude musieť skočiť dolu do hlbiny. Nemal na výber. Nie iba kvôli zvyškom šupinatých chápadiel, ktoré sa nadhadzovali okolo neho a dopadali do lepkavého blata, hoci ich dôkladne naporcoval.
Na úpätí lesa sa rozhorel oheň a Haldren si začal opekať slaninu, ktorú si pred cestou kúpil v neďalekom meste. Sleduje pomalé kvapky rinúce sa z tukom nasiaknutého mäsa. Načiahol sa po kus chleba a z pod koženej tuniky mu vypadli dve drevené píšťalky, ktoré mal zavesené na krku.
„Adam, tešila som sa na teba celý rok! Tak veľmi mi chýbaš!” Pohľadom hladím čierne kučery a jamky na lícach, ktoré som kedysi tak rada láskala perami.
Upozornenie: Poviedka nie je vhodná pre maloleté a citlivé osoby.
Takúto bolesť Jana ešte nezažila. Vedela, aké je to pribuchnúť si prsty do skrine aj dostať od mamičky tak silnú facku, že si zahryzla do jazyka. Nič sa však nedalo porovnať s tým, čo zažívala teraz. Niečo v jej vnútri sa ju pokúšalo roztrhať na kusy.
Stmívalo se o něco dřív, už kolem sedmé. To dělal ten mrak… čehosi. Tmavý, plný drobného mihotání stříbřitých šupinek… z toho, co odpadávalo od podivné a nepřátelsky vyhlížející mimozemské lodě…
Z Osvienčimu ostala iba pamiatka, pripomínajúca zverstvá minulého storočia. Ročne ho navštevujú milióny turistov, aby videli miesto, kde trpelo a zomrelo státisíce nevinných ľudí. Na históriu sa nikdy nesmie zabudnúť, aby sa znovu neopakovala.
Byl chladný sychravý večer. Seděla jsem shrbena u planoucího krbu a ohřívala si své zmrzlé prsty. Knížku, kterou jsem měla položenou na klíně, jsem zavřela a položila vedle sebe.
Soni sa zdalo, že bola vo firemnej kuchynke len pár minút, ale keď sa pozrela na obrazovku počítača, zistila, že je takmer desať hodín. Hoci pociťovala nepríjemnú bolesť v žalúdku, usmiala sa.
Poručíčka Edwardsová sa nepohodlne pomrvila na stoličke a odpila si dúšok horúcej kávy. Potom po niekoľkýkrát tento večer nazrela do vyšetrovacieho spisu. Ako policajná psychologička riešila už mnoho smutných prípadov, no aj tak si musela priznať, že žiadny výcvik ju nikdy nepripravil na niečo takéto.
Ahoj človek! Dnes tu sedím len kvôli tebe. Aby som Ti niečo porozprával. Príbeh. Nie, nebude dlhý, nemusíš sa báť, že by som príliš dlho zamestnával tvoje mozgové bunky.
V podkrovnom byte s jedným oknom sedel za písacím stolom unavený študent práva. Bez akéhokoľvek výrazu na tvári listoval zbierkou zákonov. Hranaté okuliare bez spodného rámu pomáhali jeho unaveným očiam rozlúštiť, čo napísali už dávno pred ním iní.