Tento príbeh začína, keď sa jedno ráno votrelo do jedného fajne vyzerajúceho rodinného domu. Hoci pripomínal menšiu – útulnejšiu vilu, donedávna bol obývaný len istým ‚moderným hrdinom‘.
Už si ani nepamatuji, kdy jsem zemřel poprvé. Od té chvíle jsem si myslel, že tahle chvíle nikdy nepřijde.
Ty nie,“ vyslovil som ortieľ nad prvou postavou, ktorú som dnes stretol na mne tak známej ceste. Ako vždy aj teraz ju pokrývali závoje hmly a lemovali čakajúce postavy.
Nebolo mu všetko jedno, keď sa zaroseným krovím zakrádal. Srdce sa mu chcelo vytĺcť z hrude ako staršieho brata prenasledoval.
Ani sám netuším kedy ma začal trápiť ten podivný pocit. Možno to celé začalo koncom apríla a možno až niekedy začiatkom mája.
Žena opatrne načúvala všetkým zvukom okolo. Našťastie, zatiaľ sa ozýval iba spev vtákov a dupot jej koňa. Prechádzala pustou lúkou mierne hore svahom, nasledujúc polo-zaniknutú cestičku.
Kalendár
Chlpatí, hlúpi a krpatí, takí sme my, Homo habilis, pripomínajúci skôr opice, než ľudí. Narodil som sa takmer ako zviera, možno však zomriem ako človek.
Prudký náraz so mnou zalomcoval ako s handrovou bábikou. Vlna kinetickej energie presvišťala mojim krehkým telom a nechala ma ležať na podlahe kabíny spolu so zvyškom vybavenia.
Iba s námahou som zložil helmu z hlavy. Prsty sa niekoľkokrát zošmykli po mazľavom filme, ktorým krv pokryla jej bronzový povrch. Vietor mi na spotené čelo priložil studenú dlaň.
Už od dětství jsem obdivoval draky. Zamiloval jsem si je po zhlédnutí filmu Dračí srdce. Dokonce moje první slovo bylo BA. To je, jak jsem se později dozvěděl, dračí výraz pro osud.
Malý téglik s elixírom z hviezdneho prachu sa pomaly míňa. Jazvy na koži sa už zahojili. Simona si natiera tenkú vrstvu popod nos. Aspoň na chvíľu sa nadýchnuť a zmierniť tú zúfalú bolesť vnútra!
Denník Fandom SK vyhlasuje druhé tohoročné kolo súťaže mikropoviedok Ohnivé pero jeseň 2020.