Ohnivé pero Q1 2009: Zpátky ve stopách
Hory a neštěstí, to docela ladí, ale jde z toho hrůza. Po maléru,
který
se stal, jsem musel pryč. Nevydržel jsem. Stačilo ráno otevřít oči a
hned
na mě padla prázdnota. Vědomí, že nikdo nestojí po mým boku, mě
ničilo,
já si to denně ochutnával znova a znova, a bylo to zatraceně odporný.
Žádná medicína, žádný zvykání, jenom bodání někde kolem srdce.
Pravidelně čerstvý rány, to je podklad pro depku jako …
Ohnivé pero Q1 2009: Oblasť
Ležali sme v posteli vo vnútri Oblasti. Ja a moje dve dcérky. Prvá
dostala
vyššiu Dávku, druhá menšiu, napriek tomu už mali obe tie prekliate,
zlovestné Sny. V tých Snoch neskutočne živých a farebných, až sa
zdalo,
že sa dotýkate skutočnej reality, sa im snívalo o zvláštnom zástupe
ľudských bytostí. Kráčali v zástupe a náhle sa im začalo rozpadať
kostné a svalové tkanivo. Uprostred kroku sa im náhle podlomi…
Ohnivé pero Q1 2009: Bezsenná - Časť prvá
„Takže, ak tomu dobre rozumiem, zaspávate a zobúdzate sa v rôznych
denných, no hlavne nočných hodinách bez toho, aby ste to mohli
ovplyvniť?
Ani sa vám absolútne nič nesníva?,“ spýtala sa ma doktorka a vrhla
pri
tom na mňa veľmi skeptický pohľad, v dôsledku čoho som mala chuť
všetko
poprieť a vyhnúť sa tak podrobnej psychologickej analýze črtajúcej sa
v jej bledých očiach. „Áno,“ s povzdychom som odpoved…
Ohnivé pero Q1 2009: Čistá provokácia
„Adam Smith!“ Ticho. „Adam Smith!“ zopakoval učiteľ o čosi
hlasnejšie. „Chýba!“ ozval sa znudený hlas jedného zo študentov.
Mona
sa nervózne pomrvila a uprela pohľad na Adamovu prázdnu stoličku. Ešte
pred
týždňom by si myslela, že jej miláčika zrejme náhla choroba pripútala
na
lôžko a dokonca mu spôsobila aj dočasné ochrnutie končatín, takže
jej
nemohol zavolať ani poslať sms-ku, že nepríde do školy…
Ohnivé pero Q1 2009: Otvorenie
Zadávateľ: Fratres Rosae Crucis – Njvyššie prezídium.
Príjmateľ:
Horváth Imre Rozkaz 18.1.999.14: Zmariť plán spoločnosti Gregarius
Commitiones Ordis Custodiae, za každú cenu sprostredkovať otvorenie
Brány.
Trvanie rozkazu: neexspiruje Priorita: 4. stupeň „Hlavička písomného
rozkazu z Rosenkruciánských archívov“ Televízor v hotelovej izbe
zhasol
a nočné ulice zrazu osvetlila obrovská žiara. Imre sedel otočen
Ohnivé pero Q1 2009: Vevierunka a nový domov
Vevierunka sedela vo svojej novej izbe, v dome tety Gabiky. Na prvý
pohľad
vyzerala veľmi smutne. Ale ak si myslíte, že sa vzdáva ľahko, veľmi sa
mýlite! Zúrila! Chodila po izbe a s vášňou kopala do všetkého, čo
sa
tvárilo nebezpečne. Agresívne ružové steny so zajačikmi v smokingu,
posteľ s ružovým baldachýnom, kvietkami ozdobená skriňa a samozrejme
dievčenský toaletný stolík s Barbie voňavkou. Zabiják, Vevi…
Ohnivé pero Q1 2009: Ferova pomsta
Pomaly si na to zvykal. Musel. Nemal na výber. Starenka mu nasadila
nenávidený obojok a pripla vôdzku. Bolo to ponižujúce – cítil sa
ako
otrok. Žena mala vyše sedemdesiat a asi dvadsať kilogramov nadváhy.
V trasúcich sa, stareckými škvrnami pokrytých dlaniach držala
náhubok.
Prečo to robila? Zamýšľala sa niekedy nad tým, aké je to nepríjemné?
A keby jej niekto také niečo nasadil – som zvedavý ako by
vtedy spiev…
Ohnivé pero Q1 2009: Braček
Zima. Mráz štípajúci líca. Necitlivá brada od chladu. Ligotajúci sa
pod
lúčmi slnka, praskajúci pod nohami sneh. Toho dňa sme ostali s otcom
sami.
Mama bola v nemocnice, kvôli veľkému bruchu, v ktorom ako mi vysvetlili,
sa
nachádzal môj súrodenec. A skutočne, po troch dňoch sme išli pozrieť
bračeka. V prvom momente som bol znechutený – to malé, zvráskavené,
notoricky vreštiaci škaredník, to má byť môj brat?…
Ohnivé pero Q1 2009: Nenávisť zo srdca
Sally išla v noci po meste… sama… Zrazu sa rozbehla a zastala až
pri
lavičke, na ktorú si sadla a rozplakala sa. Bola s ním v kine…
konečne
sa na to odhodlal a pozval ju. Boli na prekrásnom romantickom filme. Držal
ju
za ruku a usmievali sa na seba. No v jeho pohľade bolo čosi, čomu
nerozumela. Ako keby mal ešte niečo v pláne… No bola doňho
zaľúbená
už veľmi dlho, tak sa tým pohľadom veľmi nezaoberala.
Ohnivé pero Q1 2009: Možno
Je mi zima. Pochmúrne počasie akoby presne vystihlo moju náladu. Kmene
stromov sa zohýbajú pod náporom silného vetra. „Že stromy,“ napadá
ma.
Niekoľko zúbožených hrčovitých výrastkov uprostred betónovej
džungle.
Niečo zapraskalo. To sa láme vysušený červotočmi prevŕtaný kmeň
zakrslého topoľa po mojej pravici. „He, že pravici,“ napadá ma. To
čo
mi zostalo z pravej končatiny sa už dávno nedá nazývať ru…
Ohnivé pero Q1 2009: Služba
Zapáchajúcu šatňu zdobili rôznofarebné uteráky rozvešané po
plechových
dvierkach skriniek. Tento model odkladacieho priestoru pre robošov prežil
všetko. Aj prvé úniky. Od prvých únikov sa ináč zmenilo úplne
všetko.
Gras otvoril dvere. Prievan zatrepotal uterákmi. Pripomenulo mu to
modlitebné
vlajočky rozvešané na pútnických miestach kdesi v Tibete, kdesi kde
Gras
samozrejme tiež ešte nebol. Ale raz sa tam dostane. V…
Ohnivé pero Q1 2009: V zábere
Pán Eckert vbiehal ľuďom do záberu. Sprvu sa mu to stávalo
nezámerne.
Ponáhľal sa ulicou v centre mesta na dôležitú schôdzku, vkĺzol do
prázdneho priestoru pred sochou, začul „cvak“ a sklamaný šepot
„máme
po zábere!“. Bol by sa aj zahanbil, prípadne ponúkol finančnú
rekompenzáciu za pokazenú fotografiu, veď iste nie je nič príjemné mať
na
obrázku namiesto siluety hradu, Dunaja či Michalskej brány človeka…
Ohnivé pero Q1 2009: Za zrkadlom
Dva páry chladných očí hľadeli bez pohnutia na seba. Dve ruky sa
vystrčili
a dotkli jedna druhej, identické, na chlp rovnaké. Jeho prázdny život.
Jeho
osamelosť. Jeho smútok. Tak moc si prial, aby to všetko patrilo tomu
druhému, tomu v odraze. Namaľovať obraz, nie aby miesto neho zostarol,
či
umrel, ale aby na seba vzal všetku tú prázdnotu v jeho živote. Pomaly,
ako
rakovina mu rozožierala telo a dušu. V zrkadle sa odrá…
Ohnivé pero Q1 2009: Modrá slza
Kráčali bez slov, dlhou tichou chodbou bez okien, kým neprišli
k ťažkým
oceľovým dverám. „Ak vám môžem poradiť,“ zašepkal zriadenec, „
nepredlžujte to. Oslabuje sa tým odhodlanie.“ Pozrela naňho kamenným
pohľadom predátora a on jej vrátil slabý, opovržlivý úsmev, doplnený
nenávistný zábleskom v očiach. V tej chvíli však nenávidela ľudí
viac
ako boli oni kedy schopní a on to pochopil. Sklopil zrak, …
Ohnivé pero Q1 2009: Nádejná balada o smrti, láske a továrni alebo naozaj veľké finále
Volám sa Teodor, som mechanik, mám továreň, štyridsaťšesť rokov a
som
slobodný. Zatiaľ. Teda, niežeby som nechcel už skôr, dávno ma omrzelo
dívať sa na svet cez diery ponožiek, ale nedokážem si pomôcť. Nikdy sa
mi
nepodarilo dotiahnuť to za prvú schôdzku. A za všetko môžu oni. Prvý
prišiel v lete. Do mojej továrne, pochopiteľne. Ona nemá meno a ja ju
ani
nepomenujem, lebo podľa mena by ju mohli nájsť, a potom …
Ohnivé pero Q2 2008: ViaNOČNÁ mora
„Neblázni,“ povedala modroočka, „čo sa ti na nej tak páči?“
Pozeral
som na malú kamennú sošku v nemom úžase. Netušil som prečo. Bola
ešte
hroznejšia, než texty od Noname. Vyzerala, ako keby ten, čo ju robil,
vlastne
nevedel, či chce vymodelovať ženu, alebo verný model Boeingu
747. Modroočka právom pochybovala o tom, prečo si ju chcem vystaviť
doma
na stôl. Ale blížili sa Vianoce a to bol darček, ktorý som o…
Ohnivé pero Q2 2008: Vianočný sen
Vzduchom sa niesla vianočná riekanka spolu s vábivou vôňou perníkov.
Cez
veľké okno s ľadovými kvetmi hľadeli na zasnežený svet dve malé
deti.
Odkedy sa prebudili, striedavo spievali a jedli sladké koláčiky
s farebnými
polevami, zapíjajúc ich mliekom. Spoločne počítali snehové chuchvalce
neprestajne sa valiace z oblohy a podchvíľou opatrne otvárali okno, aby
si
do dlaní nabrali trochu z toho vianočného zázraku…
Ohnivé pero Q2 2008: Polovičný Santa
Do šera ponorenú miestnosť oživoval už pol hodinu len svit lesknúcich
sa
detských očí. Intímnosť scény náhle narušil záblesk teleportu. Dlho
očakávaný hosť nemohol oneskorený príchod na vianočnú oslavu
vynahradiť
efektnejšie. Keď si oči opäť privykli na prítmie, deti zhromaždené
okolo
návštevníka začali rumázgať. Santa totiž nedorazil celý. Vyviedol
som
malých nešťastníkov na chodbu, a vrátil sa do mie…
Ohnivé pero Q2 2008: Premeny noci
Všetko sa začalo tou prekliatou strakou. Ako slušný úradník a
čistotný
občan som v osudné ráno s pôžitkom pootváral plastové okná môjho
kráľovstva. Kráľovstva dokonale zoradených šanónov, archivovaných
záznamov, noriem, predpisov, zoznamov a formulárov. Kľúče úhľadne
zoradené na vešiačiku od najmenšieho po najväčší, šálky
v dokonalom
zákryte, perfektne ostrúhané ceruzy, fixy napravo, ťažidlá naľ…
Ohnivé pero Q2 2008: Trón pre kráľovnú
„Hľadá sa kráľovná, kráľovná sa hľadá!“ spievali vtáci,
minuloročné lístie sa skrúcalo vo vzduchu do nápisov, trubač chripel a
potom už len rozhadzoval inzeráty na brezovej kôre. „Hľadá sa
kráľovná
s nástupom ihneď, pracovná doba nepretržitá, plat – polovica
stredne
veľkého kráľovstva, farba vlasov ľubovoľná, vek: pätnásť až
dvadsaťpäť rokov, znalosť cudzích jazykov sa nevyžaduje. Špeciá…
Ohnivé pero Q2 2008: Majitelia
Začalo to v deň, keď mi ohluchol telefón. Pevná linka. Chcel som
zavolať
do práce, že prídem neskôr, lebo sa ohlásili plynári. Mali nám
prísť
urobiť pravidelný odpočet a žena odišla na školenie. Počkal som teda,
kým sa nabije mobil – trvalo to nezvyčajne dlho – a vysvetlil som
šéfovi situáciu. „Okej, okej,“ priam som počul, ako pri slúchadle
mávol ruku. Aj tak ma vnímal len na pol ucha. Plynárov som čak…
Ohnivé pero Q2 2008: Závej
Zasneženou krajinou sa kĺzali sane. Fŕkanie zapriahnutého hucula
znelo
tlmene a vŕzganie snehu sa neprirodzene strácalo v podvečernom tichu.
Upotený furman trónil na kozlíku zabalený do kožušín, ktoré bránili
chladu dostať sa mu na kožu, no nebránili prapodivnému pocitu, ktorý
zvieral jeho dušu. Azda to bolo tou bezútešnou sivou oblohou, alebo tým
neprirodzeným tichom, ktoré ho obklopovalo. Cítil sa vinný, akoby
ho k…
Ohnivé pero Q2 2008: Ďialnica do pekla
Rock ležal na asfaltke a jeho telo sa nezvyčajne triaslo. Svetlá
z reflektorov starého auta osvetľovali jeho pomleté telo. Pietro si
k nemu
kľakol a so záujmom pozeral na jeho potrhané svaly a ťažko sa
nadvihujúci
hrudník. „Asi nám toho už veľa nepovie,“ riekol Pietro. DiAngelo si
pošúchal krk. „Je toho viac čo potrebujeme.“
Ohnivé pero Q2 2008: Cena za dokonalosť
Keď som bola malá, ako každé dieťa som bola raz do roka vyslaná
k babke
na prázdniny. A ako každé dieťa (alebo prinajmenšom skoro každé) som
si
vykrmovanie a koláčiky u babky užívala ako sa dalo, dokonca aj
sľúbená
zmrzlina na ceste z kostola stála za to, aby som tam každú nedeľu
merala
cestu. Viem, výchovné metódy formou sladkej odmeny nie sú moc
odporúčané,
za to však vysoko využívané. Boh mi to určite od…
Ohnivé pero Q2 2008: Základný inštinkt
Jemné mrholenie rozbíjalo obrazy budov odrážajúce sa v kalužiach.
Unavene
som kráčal po šedivých, vlhkosťou presiaknutých uliciach. V práci
bola
zase nuda – podpísali sme novú zmluvu na nočné stráženie objektu
jednej
firmy, a sprevádzal som auto prevážajúce nejaké cenné dokumenty.
Zamestnanie na prvý pohľad nebezpečné, no v praxi neskutočne fádne.
Automaticky som si s nostalgiou spomenul na staré časy, keď…
Ohnivé pero Q2 2008: Chuť po vlastnej krvi
Náhle ho premohla tá chuť… Chuť tak silná, že ju ešte len
prednedávnom
nevedel ovládať. Chuť… usmial sa, stále kráčajúc opustenou nočnou
ulicou v strede Londýna… Poznal ju. To bol dôvod, prečo sa začal
smiať.
Smial sa, až ho to zbavilo zmyslov. Päste zovrel tak silno, až nechty
rozrezali kožu a vypadlo zopár kvapiek krvi na zem.
Kalendár
Ohnivé pero Q2 2008: Dedičstvo
Bezpečnostné zámky na vchodových dverách sa v nepravidelných
intervaloch
odomykali. Postupne. Jeden za druhým. Zvuky za dverami pripomínali boj.
Akoby
sa niekto bránil a pritom sa snažil čo najrýchlejšie otvoriť. Skryť sa
do
bezpečia. Do bytu ponoreného do šera predmestia sa vrútili dve
prepletené
telá. Čo podľa zvukov mal byť boj, bolo v skutočnosti čosi iné.
Ohnivé pero Q2 2008: Chlapec, ktorý nemal rád mayovky
„Nemáš zvyšné papuče? Nechcem zašpiniť koberec.“ Sedí na
parapete,
kolíše nohami. Čižmy splývajú s tmou. Chlapec v pyžame vytreští
oči,
natiahne ruku. Dotkne sa obuvi, Cíti blato, vetvičky. “Vyzuj
sa…počkaj,
najprv prinesiem kus novín, aby si ich mal kde položiť.“ Zapne malú
lampičku na stolíku, prúd svetla nasmeruje von z izby.. Otvorí dvere do
kuchyne. Staré noviny sú na kraji drezu, nad košom. Ráno…
Ohnivé pero Q2 2008: V 1.1a
„Myslíš, že to zvládnu? Veď sa to nepodarilo ani našim dvom
najlepším
stopárom.“ Žena zahalená v zelenom plášti sa k nej otočila:
„Musíme
to vyskúšať. Je to naša jediná šanca, už teraz sú naše zásoby
mizivé
a zima ešte neukázala všetko. A popritom všetkom sú tu oni a ich
nájazdy,
ktoré sú čoraz častejšie a ničivejšie. Musíme nájsť prechod cez
tie
hory, my ho musíme nájsť a požiadať ho o pom…
Ohnivé pero Q2 2008: Príliš teplá jeseň
Toho roku – 1997 – sa zdalo, že leto neskončí. Napriek tomu, že
bol
koniec októbra, ulicami mesta povieval teplý vietor a na oblohe sa už
najmenej dva týždne neobjavil ani biely závoj. V ten deň som mal
dovolenku.
Sedel som na terase na námestí, obracal medzi prstami telefón a striedavo
pozeral na mladú čašníčku v obtiahnutom tričku a miznúci ohnivý
kotúč
medzi kopcami.
