Posledný lúč slnka zmizol za vrcholcami smrekov. V domoch sa
zažínali
sviece a v peciach veselo praskalo drevo.
Bolo prítmie a zaľúbená dvojica sa išla poprechádzať do lesíka
pri
ich dome.
Vyšetřovatel pro magické nehody a katastrofy Magnus Apfer opatrně
vstoupil
do dveří velkého cihlového domu, který vypadal, jako když se přes
něj
přehnala obrovská vlna cunami.
„Ale dedo,“ zasmialo sa ktorési vnúča, „na takéto povedačky už
sme
pristarí. Na onakvejšie príbehy sme zvedaví.“
Unikajúci vzduch z jedovatého prameňa. Ako som sa tu ocitol?
Kráčal
som pomedzi bublajúce jazierka? premýšľal Akindú.
Otec Bartolomej kľačí na ľadovom mramore. Tuší, že v to ráno na
omšu
už nik nepríde.
Dušan opatrne rozbaľoval krabičku. Za jej obsah vysolil skoro celú
výplatu.
„12…13…14…” Hlas, který pečlivě počítal každičký Ottův
krok,
byl mechanický a lehce šuměl.
V jedné daleké říši, kouzlem skryté před zraky všech chamtivých
a
zlomyslných lidí se nachází poslední elfí město na zemi.
Stuchnutý bar bol presne ten typ lokálu, kde by som sa bežne
neobjavila.
Denník Fandom SK vyhlasuje prvé tohoročné kolo súťaže
mikropoviedok
Ohnivé pero – jar 2025.
Kalendár
Marta sa všuchla pod perinu. Detské telo vyhrievalo posteľ ako termofor.
Bola
už naozaj unavená, ale bez rozprávky na dobrú noc ho nechať nemohla.
Odvalený balvan odhalil chodbu do útrob mohyly. Sabir pohľadom
premeral
družinu.
Gregor klepal nohou, škrabal si sivú bradu a zvažoval, že
toho psa…
Na ďalekom mieste, niekde na hranici medzi začiatkom a koncom vesmíru,
sedela
za stolom postava zahalená v plášti černejšom než noc.
Starý Menandros sedel na schodoch slávnej alexandrijskej knižnice a
slopal.
Netuší, ako sa sem tá mačka dostala, na stanici sú všetky domáce
zvieratá prísne zakázané.
Na prázdnej terase sa uchýlil čierny kocúr. S prižmúrenými očami
sledoval hustnúci súmrak a načúval okolitým zvukom.
Původně byl vesmír tvořen jen fotony, kvarky a jinými základními
částicemi, ale rychle se rozpínal.
Upozornenie: Poviedka nie je vhodná pre maloletých čitateľov
(pozn. red.).
V tom byte sa dalo krájať iba napätie. Pätnásť obyvateľov bytovky
sa
tlačilo v obývačke, hlad nad nimi visel ako tieň.
Robin Hood raz navštívil náš svet, aby nám porozprával o svojej
rozprávke:
Stál tam bezmála dve storočia, kým sa v jedno ráno pred neho
nepostavil
človek s motorovou pílou v ruke.
Je tu. Len ho neviem nájsť. Prehľadal som tu všetko. Niekoľkokrát.
Ale
naozaj tu niekde musí byť.
Nemyslela som si, že sa sem ešte niekedy vrátim. Odkedy zomrela stará
mama,
nebol na návštevu jej domu dôvod.