Na detskom ihrisku bolo rušno. Preliezky, hojdačky aj šmýkačky boli plné. Maminy postávali v hlúčikoch alebo sa motali okolo svojich ratolesti. Starí rodičia posedávali po lavičkách. Deti boli všade. Džavot sa ozýval z každej strany.
Nikdy som nečakal, že niečo takéto poviem, ale som rád, že toho debila konečnie niekto umlčal. Myslím môjho brata. Aha, neviete o čo ide. Dostal francuzáka od zombie. Takého poriadneho, mľaskavého.
Prišla si ako rana z jasnej oblohy a do rúk zverila si mi svoju moc. Dovtedy som býval nikým, teraz som všetkým. Z ľudí robíš obetných baránkov, mňa staviaš na piedestál Boha. Nenávidím ťa!
Stála som v čiernej tme. Nevidela som si ani na špičku nosa, nieto ešte pod nohy. Všade bolo hrobové ticho. Snažila som sa upokojiť moje rozbesnené srdce, no z nejakého dôvodu sa mi to nepodarilo. To ticho mi až príliž pripadalo ako ticho pred búrkou.
„Chcel by som to porno dostať zo svojej hlavy,“ prosíkal som pred pracovníčkou v bielom plášti, ktorá si očividne užívala najkrajšie roky svojho života.
Redakcia denníka Fandom SK vyhlasuje 1. kolo súťaže mikropoviedok Ohnivé pero Q1 2016. Poviedky je možné zasielať priebežne. Prvá poviedka tohto kola bude zverejnená 8. februára 2016.
Jesenné kolo súťaže Ohnivé pero Q2 2015 sa nieslo v duchu politických fikcií a nových tvárí. Hlasovalo sa ostošesť. Hlasujúci tentokrát viac dbali na pravidlá ako v jarnom kole. A víťazom sa stáva…
Tri dni. Už celé tri dni náš čln pretínal prevaľujúce sa temné vlny Severného ľadového oceánu a za celý čas sme nezmenili smer ani o jeden stupeň. Za chrbtami sme zanechali Zem Františka Jozefa a smerovali sme stále na sever.
Po predposlednej fáze vedeckého pokroku sa na Zemi pohybovalo cca. deväťstotridsaťsedem K9 modelov. Išlo o zastaraný typ, ktorý neprinášal ľudstvu žiadny úžitok, či zisk, no cena jeho likvidácie bola pre vládu privysoká.
Jedného pekného dňa prebehla konjunkcia sfér. Samozrejme o tom nikto netušil, možno pár spirituálnych maniakov a tí nám to z obavy výsmechu radšej nepovedali. Spočiatku sa všetko zdalo normálne ako vždy.
Peter si utiahne škrtidlo na ľavej ruke. Stisne päsť. Pumpuje. Na šľachovitom predlaktí naskočia dve žily. Zdvihne striekačku s jasnomodrou tekutinou, fosforeskujúcou v tme.
„Dobre, Ludevít. To ako ste zatočili s tým Svätoplukom bolo naozaj cool, rešpekt. Ale náš premiér, že je Juraj Jánošík? Zlodej a výpalník? To už je naozaj veľa,“ pokrútil Hugo neveriacky hlavou.
Zaliali ho silné slnečné lúče. Nemal to rád a tak sa snažil bledou tenkou rukou chrániť oči. Po chvíľke žmurkania ich konečne otvoril. Smutne si povzdychol, keď zistil, že sa opäť nachádza na tom istom mieste ako minule, predminule a vlastne neustále.
Franka Dermonda pokúšal v ten deň infarkt štyrikrát. Prvá výstraha padla ráno pri kontrole plnenia rozpočtu. Projekt financovali desiatky bánk a nejako sa stalo, že si v križovatkách tokov peňazí nikto nevšimol prečerpanie o 72 percent.
Až keď som nastúpil na univerzitu som pochopil, čo znamená určovať si priority. Radšej si odložím peniaze na párty na intráku, ako by som mal dochádzať domov. Nevravím, že sem – tam neprídem, ale keď už niekam idem, jedine za sestrou.
Postavy z príbehov Mikea Mignolu sú väčšie než život. Výborným dôkazom je jeho najznámejší výtvor Hellboy. Ten sa okrem komiksov (ako hlavná alebo vedľajšia postava) objavil aj vo filmoch (hraných, aj animovaných), knihách a videohrách.
Axel zaparkoval svoj vznášadlový segway v pristavanej garáži. Tento trochu zastaraný spôsob prepravy zvykol využívať na prekonávanie kratších vzdialeností. Robil tak pomerne často, pretože podnik na výrobu holofónov…
„Rýchlo, zaberte!“ zreval plešatý tučniak piskľavým hlasom na mohutných mladíkov v čiernych košeliach. Tí napli svaly a kamenné veko sarkofágu sa so škripotom pohlo.
„Sagerdia!“ Rimon stál na úzkom mostíku medzi loďou a mólom a usmieval sa na mesto pred sebou. Zhlboka sa nadýchol. „Ách, cítiš to? To je civilizácia!“
Vietor kmáše všetko neuchytené pevne k zemi, drobné kropaje dažďa pichajú do tváre. Občasný blesk na horizonte obnaží z úplnej tmy tuje stojace popri cestičke, ktoré rozhadzujú konármi ako nervózny vychudnutý obri na stráži.
Som Max. Stratený Max. Za chvíľu prídu pehavé strašidlá v blankytných kostýmoch, ktoré s úsmevom a bez rečí pichajú fčeličky. Na chodbe sa ozval klapot krokov. Plný odhodlania som sa schoval pod paplón – moje útočisko, môj svet, ktorý neopúšťam.
Zobudila sa na bolesti v neurčitej časti brucha. S panikou sa posadila a odhrnula paplón. Panika sa znásobila, keď si uvedomila, že sedí uprostred kaluže krvi, ktorá je v rannom svetle až príliš červená.
Bola to vskutku nezvyčajná noc. Ani nie teplá ani nie studená, ale keď zavial vánok, skoro zakaždým ma striaslo. Na oblohe bolo mrakov pomerne dosť. Avšak boli príliš roztrhané aby čo bi len na pár minút ukryli mesiac v splne.
Sotva precitol, odlepil dokaličenú tvár od vlhkej pôdy a už aj vypľúval horkú hlinu, ktorá sa mu počas pádu usadila v podnebí. Postupne sa rozpamätával na prepravný vagón s čiernymi pasažiermi. Jediný zdroj svetla poskytovala petrolejová lampa.
Osamelý bojovník sa vliekol púšťou. Do čiernych šiat nemilosrdne pieklo slnko, takže šatka, ktorá zabraňovala nerovnomerne zastrihnutým vlasom padať do očí, bola presiaknutá potom. Na tvári sa černelo strnisko…
Kalendár
Priznám sa – zabil som ho. Nie som na to hrdý, a zrejme nikdy nezabudnem na pohľad v jeho očiach, keď som poslednýkrát švihol lopatou a jeho mozog sa rozprskol na chodníku.
Hovorí sa, že každý má vo svojej skrini nejakého toho kostlivca. Netreba veriť všetkému, čo vravia ostatní, no toto je naozaj pravda. Aj ja mám jedného. Až na to, že ho držím v pivnici a nie v skrini.
Chytím sa za hlavu, zatlačím ju hlbšie ku kolenám. Prosím, odíďte. Ruky pôsobia ako štít. Chcem odísť z tejto príšernej miestnosti. Nič nie je tak ako vravia. Viem to. Aj oni to vedia. Isto to vedia…
Univerzum, najväčšia vesmírna reality šou práve začala. Publikum približujúce sa počtom k niekoľkým tisícom burácalo.
Mimozemšťan v priliehavom fialovom obleku na mňa upieral svoje veľké čierne oči. Tristoštrnásť jedincov sivej rasy vášnivo diskutovalo mne neznámou rečou a Aarlon stojaci na vyvýšenom mieste uprostred majestátnej sály sa snažil situáciu upokojiť.