Táto hra je divná. Málo originality, dosť zlá grafika, na výkonnom železe to nejde plynulo.
Krhrvrlškrhvk neznášal takéto situácie. Uviaznuť na planéte ďaleko od domova… A nebolo to ani prvýkrát ! Už v minulosti mu pre to nadriadení a kolegovia pílili temenné ostne.
Kdesi blízko mestečka Scenic v Južnej Dakote stál dom. Drevená veranda so strieškou nemala ďaleko od toho, aby sa nadobro rozpadla…
Běžela přede mnou dívka s mašlí ve vlasech. Pak se otočila a roztáhla svou drobnou náruč. Obejmul jsem ji.
V nekropole sa diala zvláštna udalosť. Takýto deň sa v onom pochmúrnom svete udeje raz za tisíc rokov.
Teraz ju už nič nezastaví. Znovu nabrala dych a poriadne sa okolo seba rozhliadla.
Keď za mnou vtedy prišiel a spýtal sa, či nechcem zainvestovať do teleportu, sprvoti som záujem neprejavil.
História je plná veľkých vojen, z ktorých si môžeme pamätať tých najväčších hrdinov. V porovnaní s nimi je klasických vojakov, ktorí padnú pri obrane alebo útoku, jednoducho priveľa.
Bytom sa šíri aróma čerstvo namletej arabiky. Káva mi vždy pomohla. Dokázala roztočiť mozgové závity, prilákať múzy. Prázdna stránka textového editoru ale pripomína, že moja kreativita…
Denník Fandom SK vyhlasuje druhé tohoročné kolo súťaže mikropoviedok Ohnivé pero – jeseň 2023. Oproti predchádzajúcim kolám súťažiacich čakajú dve výrazné zmeny.
Po predstavovaní súťažných poviedok jarného kola teraz na nás všetkých zostáva radostná povinnosť – rozhodnúť o finalistoch.
Velitel stráží shrábl váček ze stolu a vložil ho do zásuvky, kterou zamkl. „Poslouchám.“
„Prepáčte, ale ako ste to mysleli, že sme tu úplne zbytočne, pán Kirby?“ opýtal sa trochu nesmelo Oskar.
Nastupujem do dvadsaťjednotky sám. Od jednej konečnej takmer na druhú ma čaká dlhá cesta. Tento posledný spoj v nedeľu býva poloprázdny, smejem sa, že to je môj taxík.
Hlasy a někdo mě tahá pryč od světla. Bráním se. ale jak se můžu bránit když nemám sílu. Ještě jsem se ani nenaučil mluvit, bránit ani pořádně vnímat. Ještě jsem se nenarodil…
Kalendár
Stála uprostred lesnej cestičky, tajomný les v nej vzbudzoval hrôzu. Ako sa sem dostala? Prasknutie dreva ju prinútilo otočiť sa.
Mnoho pověstí a legend nám říká o obrech, vílách, skřítcích, bozích a bájných hrdinech. Říkají nám, kde by se tito tvorové mohli nacházet, či kde dříve žili.
Elizabeta išla na roľu, ktorá patrila jej rodine. Roľa bola poniže dediny, kde bývali. Roľu pravidelne obrábali. Raz Elizabeta, raz mama, raz otec. Babka, žiaľ, už nevládala.
Ján Huňady sa nervózne prechádzal po komnate hradu v severnej časti Belehradu. Premýšľal. Už nevládze. Nedokáže ustáť ten tlak. Tie nádeje, ktoré všetci vkladajú na jeho plecia…
Upozornenie: Poviedka nie je vhodná pre maloletých čitateľov (pozn. red.).
,,Čo robíš?" začudovala sa Anna, keď pocítila vpich. ,,Implantát si nespomínal."
Bol ako mŕtvola prikovaná k čalúneniu. Okrem neho na začiatok čakal aj okolitý svet. Bol to dokonalý moment stvorenia.
Spotený sa prebudí v kresle. Televízor šumí. Záver vysielania. Na displeji DVD prehrávača svieti 1:59.
Výťah sa jemne natriasal a pomaly stúpal. Pjotr pozoroval fešnú dievčinu, opierajúcu sa o počarbanú stenu kabíny.
Pritisol hlavu na matrac a vyzrel úzkou medzierkou. V rohu pri dverách určite nestriehla, dnes si asi vyhliadla iné miesto.
„Samotné jeho veličenstvo, spravodlivý arcimág, najvyšší vládca kontinentu, si prišiel osobne vyzdvihnúť zákazku, ktorú ste od neho obdržali. Dúfam, že to máte už prichystané.”