Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Sny z Technicoloru Námet na poviedku?

Mali ste niekedy čiernobiely sen? Ak neviete, čo to je, pravdepodobne sa tešíte z výhod karty EURO<26. Ak ste už v odtieňoch šedej snívali, bude vám cez tridsať a ak máte staré filmy v posteli pomerne často, krížikov na vašom chrbte bude viac.

Pýtate sa, prečo?

Ďalší námet na poviedku

V poslednej dobe som fascinovaný novou hračkou nášho kocúra – chytá octomilky v letku. Večer, keď už len popíjame čaj na dobrú noc a dočítavame posledné strany nenáročnej fantasy (Medek, Žamboch, Červenák :) naša šelma ožíva a jej piruety vo vzduchu spojené s kopom z otočky sú neuveriteľné. Ak sa neopatrná muška spustí z nedostupných letových hladín do doskočiteľnej výšky, spravidla má smolu. Kocúr si spočíta dráhu letu (trhané pohyby hlavou kopírujúce muškin pohyb), stlačí pružinu (prikrčený vydrží aj pár minút) a potom sa v jednom okamihu zmení na Chucka Norrisa, ktorého končatiny sa hýbu rýchlejšie ako svetlo. A je po muške.

A práve tu je háčik. Michael Dickinson, profesor biomechaniky z California Institute of Technology (Caltech), nedávno zverejnil výsledky svojho dvadsaťročného výskumu na tému Prečo je také ťažké zasiahnuť plácačkou muchu. Podľa neho je náš kocúr schopný zložiť octomilku, ktorá má 360° zorné pole a dokáže behom 100 milisekúnd zaregistrovať plácačku, spočítať jej dráhu a priestor ohrozenia, určiť únikovú cestu, prenastaviť krídla a kormidlo a odletieť – trebárs aj úplne opačným smerom, než letela predtým (toto všetko preukázali náročné Dickinsonove pozorovania).

No nie je fascinujúce, čo všetko ľudia skúmajú a akého máme schopného lovca? :)

Veľký hadrónový rap

Je všeobecne známe, že sa nám hen za rohom, pri Ženeve, chystá poriadny rachot. LHC (Large Hadron Collider) vo švajčiarskom CERNe si momentálne užíva schladzovanie na pracovnú teplotu 1.9 K (-271.25 ° C). Potom sa to v ňom festovne roztočí (10.9.) a ak všetko dobre dopadne, tak 21. októbra namieria operátori dva vysoko energetické časticové lúče proti sebe. 2×7 TeV je o trochu viac ako v krídla v RedBulle, takže potom buď uvidíme… alebo už viac neuvidíme, záleží od výsledku.

Ak sa o Veľký tresk, Higgsov bozón a 27 kilometrov najväčšieho urýchľovača na svete zaujímate, možno vás poteší rapový sprievodca LHC.

Námet na ekopoviedku

Znečistenie atmosféry, kyslé dažde a skleníkový efekt nie sú v sci-fi raritou. U nás si môžete spomenúť napríklad na Prekliatu planétu Jozefa Žarnaya (1977). Spravidla ide o postkatastrofické príbehy, ale znečisťovateľom ovzdušia sa možno predsa len vylepší imidž. Britský tím z Open univerzity nedávno publikoval štúdiu, podľa ktorý môže smog ohrozenie skleníkovým efektom paradoxne znižovať. Ale zasa nie všade. Smog produkovaný priemyselnými centrami obsahuje množstvo CO2, ktorý je jedným z hlavných obvinených v kauze Skleník. Ale keďže filtre na komínoch fungujú iba počas certifikačných skúšok, do ovzdušia sa dostáva aj kadečo iné a dážď, čo následne spadne, býva akomak štipľavejší. A v tom je práve háčik. Ďalším obvineným skleníkotvorcom je totiž metán, ktorý teplo odráža ešte viac ako v médiách prepieraný oxid uhličitý. Najväčšími producentmi metánu sú ázijské ryžové polia (naše kravičky až toľko neprdia), ktoré sú zároveň blízko najviac smogom znečistených oblastí na svete. Špina nad fabrikami, ktoré zaplavujú svojou produkciou celý svet, je taká silná, že dažde nad ryžovými poliami bývajú čoraz kyslejšie. No a britskí vedci odhalili, že kyslé dažde znižuju produkciu metánu na ryžových poliach a nejde pritom o zanedbateľné hodnoty. Bez smogu by teda mohlo byť o dosť teplejšie, než je.

Samozrejme, zaujímavé to je, ale využiť tento výskum možno akurát v čínskom píár. Ďalšie znečisťovanie atmosféry určite zvýši aj kyslosť dažďov a spolu s metánom môžu prehánky zlikvidovať aj samotnú ryžu. A to by si už hostitelia Olympiády za slamák nestrčili. Súčasná krehká rovnováha smog-metán je podobná situácii, kedy by sme my zaštopľovali naším kravám zadky. Na chvíľu to plyny zadrží, ale o to väčší hukot príde potom :)

Spracované podľa New Scientist
Foto: © Atanas Atanasov

Hviezdny rok 2006

Hviezdne ručičky nového roku 2006 nás posunuli o niekoľko dní. Tak, ako predchádzajúce roky, nezadržateľné súkolie hviezdnej scény posúva Mesiac, planéty a neviditeľné zložky medziplanetárnej hmoty po vymedzených dráhach nebeskou mechanikou k astronomickým úkazom, ktorých sledovanie nám spríjemní a osvieži náš uponáhľaný život. Pozorovanie kolobehu planét patrí vôbec medzi najstaršie pozorovania, ktorým sa venovali starovekí astronómovia. Tieto pozorovania nám postupne pomohli porozumieť vesmírnemu dianiu a nájsť odpovede súvisiace s naším bytím.

Ig Nobelove ceny (humorne aj vážne)

Mnohí z vás už možno počuli o tom, že okrem Nobelových cien existujú aj tzv. Ig Nobelove ceny. Chcem vopred upozorniť, že nejde o výsmešný typ ceny na spôsob Zlatej maliny alebo pod. Mnohé z ocenených výskumov boli uskutočnené vo všetkej vážnosti, aj ked ich výsledok či prínos sa môže javiť prinajmenšom diskutabilný. Čo sú teda Ig Nobelove ceny, ktoré sa v desiatich rôznych – a striktne nedefinovaných – oblastiach udeľujú už vyše desať rokov?

Slnko - čo o ňom ešte (ne)vieme?

To, že Slnko potrebujeme bezpodmienečne k životu, vie každé malé dieťa, avšak o bližšie podrobnosti o tejto hviezde sa bežný občan už tak veľmi nezaujíma. Spomeniem tu preto pár faktov, ako aj pár zaujímavostí o tomto svietiacom kotúči, ktorý nás sprevádza deň čo deň na našej životnej púti.

Viete ako sa určuje vzdialenosť hviezd?

Vzdialenosť nebeských telies bola so striedavými úspechmi meraná, počítaná a odhadovaná už v staroveku. Systematickú metódu na určovanie vzdialenosti hviezd však až v minulom storočí objavil pán „teleskop“ Hubble.

Záhada miznúcich komét vyriešená?

Kométy sa rodia na okraji našej slnečnej sústavy – a potom zmiznú z dohľadu. Nie je to dané len tým, že prídu o chvost alebo že „zaspia“. Vedci totiž nedávno prišli na to, že kométy sa z 99% stanú tak trochu „jednobunečné“, či, ako tomu hovoria americkí vedci „homosexuálne“ a rozpadnú sa na menšie časti. „Tieto objekty potom nie sú tam, kde by sme si mysleli. že by mali byť,“ vyhlásil Harold Levison z Juhozápadného výskumného inštitútu.

Tenší ako papier – a bez skla!

Spoločnosť E Ink, doteraz spojovaná hlavne z vývojom digitálneho papiera, vyvinula najtenší displej na svete, určený hlavne pre mobilné telefóny. Má hrúbku 0,3 mm, čo je asi polovica kreditnej karty.

Keď opice myslia...

Vedcom na Arizonskej štátnej univerzite sa, viac menej náhodou, podarilo v jednom pokuse implantovať do mozgu elektródy. Pokus pôvodne smeroval k vývoji lepšej protetickej končatiny, ktorá by bola ovládaná priamo mozgom.

Žili inteligentní ľudia už pre 120 mil. rokov?

Vedci z Bakširskej štátnej univerzity objavili zaujímavú pamiatku na našu minulosť – kamennú dosku starú 120 miliónov rokov s presnou reliéfnou mapou oblasti Uralu. Spolupracujúci vedci z celého sveta sú tým riadne zaskočení, pretože by to dokazovalo existenciu vyspelej civilizácie už v dobe dinosaurov.

Genom rastliny na jednom čipe

Hustota informácií, ktoré je možné zapísať na DNA čipy, opäť vzrástla. Celý genom rastliny arabidopsis thaliana (slov. žerucha), ktorý bol celý prečítaný už v roku 2000, je teraz možné vtesnať na jediný čip.

Slohové práce – prevencia proti Alzheimerovi?

Alzheimerova choroba je v jednom ohľade skutočne výnimočná: ide o nemoc, ktorá dokladá „praktickú použiteľnosť“ vzdelania. U vysokoškolsky vzdelaných ľudí a jedincov živiacich sa duševnou činnosťou je výrazne nižšia pravdepodobnosť, že ochorejú – a to v dôsledku tvorby „kognitívnej rezervy“.

Prelomiť biometrickú ochranu? Malina!

Japonskí vedci prišli na jednoduchý spôsob, ako oklamať čítačku prstov, používanú ako ochranu u niektorých prenosných počítačov a ďalších systémov.

Ako rýchlo sa mení genom?

Vedcom sa nedávno podarilo skrížiť ťavu s lamou aj napriek tomu, že oba druhy žili oddelene skoro 10 miliónov rokov. Človeka a šimpanza pritom delí len asi 6 miliónov rokov. Aká dlhá doba musí v priemere uplynúť, aby sa dva druhy stali navzájom neskrížiteľné?

Štvrtý zákon robotiky

O umelej inteligencii sa v súvislosti s počítačmi začalo hovoriť približne pred tridsiatimi rokmi. Vtedajšie predstavy boli asi také, že v tomto období už mali byť v prevádzke výpočtové systémy piatej generácie fungujúce s využitím prvkov umelej inteligencie. Za spomenuté obdobie vývoj nedospel do takého štádia, aby umelá inteligencia skutočne, v pravom slova zmysle inteligentne, pôsobila v prostredí informačných a komunikačných technológií. Dosiahnutý pokrok však naznačuje, že vývoj skutočne inteligentnej umelej inteligencie môže byť otázkou krátkeho času. Vyborné prognostické úvahy o robotoch z pera Ota Biacovského…

Vynálezy, ktoré mohli zmeniť históriu... ale prepadli

Postava geniálneho, súčasne však pomäteného vynálezcu by už pomaly mohla byť označená za archetypálnu. Výsledkom práce takejto komplikovanej psychiky môže byť potom niečo úplne nefunkčné v štýle perpetuum mobile. Okrem toho však ale existuje pomerne fascinujúca skupina významných objavov, ktoré z rôznych dôvodov zapadli, aj keď sa vlastne mohli uplatniť veľmi dobre.

Skywalkers - vesmírni robotníci

Sú to roboti, ktorí majú v budúcnosti vo vesmíre stavať a opravovať rôzne zariadenia a kozmické stanice. Duchovnými otcami týchto „nebeských robotníkov“ sú výskumníci z Robotického institútu Carnegieho univerzity.

Hypermodernú budúcnosť ovládnu senzory

Výskumníci v Xerox Palo Alto Research Centre v Sillicon Valley pracujú na vývoji lacných inteligentných senzorov, ktoré budú schopné bezdrôtovo navzájom komunikovať. Za posledné tri roky viedol vedúci výskumu dr. Feng Zhao výskumný projekt nazvaný súčinné snímanie (collaborative sensing). „Myslím, že technológia „zosieťovaných“ senzorov je kľúčovým elementom v post-internetovej revolúcii.“ hovorí dr. Zhao. „Strategickou výzvou pre nás je vybaviť náš fyzický svet malými a veľmi lacnými senzorami, ktoré budú navzájom bezdrôtovo poprepájané.“

Pod kožu nám vlezú... biočipy

Každá včasná informácia dokáže v medicíne zachrániť ľudské životy a naopak, bez nej môžu byť stratené. Stačí uviesť napríklad obyčajnú dopravnú nehodu. Na ceste leží zranený človek v bezvedomí, krváca a má kolísavý pulz. Zrejme bude potrebovať transfúziu krvi. A tu začína byť každá včasná informácia cenná a život zachraňujúca:

• akú má krvnú skupinu?
• nie je HIV pozitívny?
• v prípade srdcovej arytmie ide o prekonanie infarktu či si len zabudol vziať svoje lieky?

Toto sú len základné informácie, ktoré lekár musí dostať včas. Avšak súčasné metódy na určenie krvného Rh faktoru, HIV testy či ďalšie krvné testy trvajú príliš dlho čo môže niekedy aj ohroziť život. Výskumné pracoviská preto neustále pracujú na ich zlepšovaní. V budúcnosti to už však možno bude celkom ináč.

Viete aký bol vedecký Top Ten za rok 2000?

Časopis Time prináša desať najväčších objavov a odhalení v oblasti vedy za rok 2000. Niektoré objavy sú prekvapujúce, iné boli očakávané.

NASA vyvíja ekosystém pre podporu života vo vesmíre

Purdue University získala od oddelenia NASA pre biologický a fyzikálny výskum päťročný grant v celkovej hodnote 10 miliónov dolárov na vedeie špecializovaného centra pre vývoj pokročilých technológií pre podporu života (ALS). Cieľom tejto iniciatívy je vývoj technológií, potrebných pre dlhodobé cesty k planétam slnečnej sústavy a pre prípadné vybudovanie vesmírnych kolónií.

Honda + Asimov = ASIMO (malý pomocník do domu)

20.novembra 2000 spoločnosť Honda oznámila začiatok vývoja nového humanoidného robota pod označením ASIMO, ktorý sa bude pohybovať a chodiť podobne ako človek. Prečo ho japonci nazvali práve ASIMO, je jasné hádam každému. Ubehol rok a pol a sú tu prvé výsledky…

Gigantický krokodíl z druhohôr by zjedol aj autobus

Vedci zverejnili nové detaily objavu gigantického superkrokodíla, ktorý žil v období približne pred 110 miliónov rokov a dorastal do dĺžky asi ako väčší autobus. Na obr. v ľavo je porovnanie jeho lebky s najväčším dnes žijúcim krokodílom.

Budúcnosť nevyzerá vôbec ružovo...

Na Svetovom ekonomickom fóre diskutujúci vedci predpovedali neveselú budúcnosť plnú nebývalých biologických hrozieb, globálneho otepľovania a možnej nadvlády robotov nad ľuďmi.

Prileteli k nám pradávne organizmy na meteoritoch?

Najstaršie dôkazy existencie života na Zemi sa našli v pravekých horninách na morskom dne pred pobrežím Austrálie; objavil ich paleontológ, profesor Kalifornskej univerzity v Los Angeles William Schopf. Ide o deväť rozdielnych druhov skamenených mikroorganizmov, podobných dnešným cyanobaktériám. Sú staré tri a pol miliardy rokov a boli uzavreté medzi dvoma vrstvami podmorského brala. Znamená to teda, že prvé živé organizmy na našej planéte sa objavili už miliardu rokov po jej zrode.

Prieskum prvej atmosféry mimo Slnečnej sústavy

Astronómovia za pomoci HST (Hubble Space Telescope – Hubblov vesmírny ďalekohľad) na orbite uskutočnili prvé priame odhalenie a určili chemické zloženie atmosféry planéty, ktorá je mimo našej Slnečnej sústavy. Tento unikátny objav ukázal, že je možné merať chemické zloženie atmosfér extrasolárnych (nachádzajúcich sa mimo Slnečnej sústavy) planét a prípadne hľadať aj chemické stopy po živote ďaleko od našej Zeme.

Virtuálne nukleárne testy sú čistejšie

Testovanie amerických nukleárnych zbraní je odteraz možné aj vo vnútri jedného z najrýchlejších superpočítačov – Asci White – skonštruovaného v laboratóriách IBM. „Musíme byť schopní simulovať explózie nukleárnych hlavíc,“ hovorí David Novak – spoluautor programu pre Asci v Lawrence Livermore National Laboratory neďaleko San Francisca.

Na telefónoch budúcnosti si možno pozrieme Matrix III

Len zriedkavo sa ľudia pozerajú na Isle of Man (jeden z britských ostrovov) ako na ostrov budúcnosti. Ale toto samosprávne teritórium Britskej Koruny sa v súčasnosti stalo miestom najnovších technológií. Tento ostrov patrí k prvým, kde sa digitálne telefóny takmer úplne vymenili, pretože tam British Telecom (BT) uskutočňuje skúšobnú prevádzku novej vysoko-rýchlostnej siete. Teraz sa ostrov Man stal spoločne s Japonskom, Monakom, a Kóreou miestom, kde sa testujú mobilné telefóny tretej generácie (3G).

Marťanské prostredie na „spodku“ sveta

Experiment na polárnej planine Antarktídy naprojektovaný Arkansasko-oklahomským centrom vesmírnych a planetárnych vied (Arkansas-Oklahoma Center for Space and Planetary Sciences) by mohol pomôcť vysvetliť nedávnu históriu Marsu. Autori experimentu, profesori Derek Sears, Paul Benoit z Arkansaskej univerzity a Stephen McKeever z Oklahomskej štátnej univerzity, sa zamerali na schopnosť ľadu pohlcovať vysoko-energetické kozmické žiarenie alebo protóny letiace vysokou rýchlosťou.

Budú podmorské klzáky brázdiť Európske oceány?

Lloyd French, jeden z inžinierov, ktorí sa podieľali na výskume možností preskúmania predpokladaného oceánu na Marsovom mesiaci Európa, vyhlásil, že finančné zdroje pre tento výskum boli pozastavené. Dôvodom je redukcia dotácií pre NASA, ktorá projekt zastrešuje. French pracoval na vývoji „cryobota“, ktorý by bol schopný preniknúť pod ľadovú škrupinu oceánu a zahájiť výskum.

Lietajúce krídlo - neviditeľný duch

Znovuzrodenie lietajúceho krídla nie je spojené len s jeho tradičnými konštrukčnými a aerodynamickými výhodami, ale predovšetkým so zvýšením pravdepodobnosti preniknutia takého lietadla cez protivzdušnú obranu protivníka. Boli to čoraz modernejšie rádiolokačné prostriedky, ktoré viedli konštruktérov k vývoju „neviditeľných“ bombardérov.

Supermrakodrap využije vietor na pohon vlastných veterných turbín...

Po dokončení v roku 2008 bude londýnska výšková budova Citygate Ecotower pravdepodobne najvyššou budovou na svete – dosiahne výšku 460 m a má mať 112 podlaží. No najpozoruhodnejší na návrhu budovy je jej vlastný energetický systém, ktorý zahrnuje veterné turbíny a solárne panely na fasáde.

Autori návrhu a projektovej kancelárie M3 Architects poukázali na skutočnosť, že v minulosti navrhované i postavené výškové budovy sa nezaoberali spotrebou a využívaním elektrickej energie. Rozhodli sa preto celý návrh podriadiť tomuto cieľu vrátane architektúry. Využili silu vetra zaťažujúceho konštrukciu a zakomponovali ju efektívne do súboru stáleho i užitočného zaťaženia stavby tak, aby dosiahli optimálne namáhanie základovej škáry. Nosný rámový skelet budovy je z oceľových rúr vyplnených železobetónom.

Na ceste bez návratu...

Väčšina z umelých telies vypustených ľuďmi sa pri potulkách vesmírom nikdy neodpútala od príťažlivosti Slnka. Existujú však štyri umelé telesá „vyhostené” človekom vedome na dráhy, z ktorých už niet návratu do blízkosti Slnka: sondy Pioneer 10, Pioneer 11, Voyager 1 a Voyager 2. Napriek tomu, že putujú vesmírom už vyše 20 rokov a sú dávno za hranicami slnečnej sústavy, zostávajú aj naďalej zdrojom veľmi zaujímavých informácií. Svedčí o tom aj nedávne úspešné nadviazanie rádiového spojenia so sondou Pioneer 10.

Bicykle Mercedes? Žiadna haluz, len zrealizovanie futuristických vízií...

V sortimente firmy Mercedes-Benz nie sú len špičkové motorové vozidlá, ale aj špičkové bezmotorové vozidlá – bicykle. Novinkami v sortimente bicyklov Mercedes sú horský bicykel Mountainbike a cestovný bicykel Streetbike. Oba majú spoločné to, že sú vystrojené sklápacím mechanizmom CAR.RY, takže ich možno jednoduchým spôsobom zložiť a prepravovať v batožinovom priestore auta.

Novodobý strašiak - BSE. O čo presne ide?

Keď 22. decembra 1984 na farme v grófstve Sussex požiadali veterinárneho lekára Davida Beeho, aby vyšetril kravu číslo 133, iste netušil, že to bude jeden z prvých prípadov epidémie spongiformnej encefalopatie – šialenstva kráv – dnes dobre známej pod skratkou BSE (Bovine Spongiform Encephalopathy). O tom, že nebol ani posledný, svedčí počet prípadov zaznamenaných len vo Veľkej Británii – dosiaľ ich bolo asi 180 000. Medzičasom sa choroba rozšírila aj na kontinent a stala sa novodobým strašiakom ľudstva.

100 000 tvárí Marsu vo fotoalbume misie Mars Global Surveyor

Mars Global Surveyor (MGS) bol vypustený zo Zeme pred približne piatimi rokmi 7. novembra 1996. Na orbitu Marsu vstúpil 12. septembra 1997. Po o niečo viac než štyroch rokoch obiehania okolo červenej planéty sme prijali na Zemi 100 000-i obrázok z MGS Mars Orbiter Camera (MOC). Pre porovnanie sondy Viking 1 a Viking 2 odoslali na Zem dohromady približne 55 000 obrázkov počas obdobia, v priebehu ktorého obiehali okolo planéty, t.j. od roku 1976 do roku 1980. Vikingy odoslali približne 70 GB dát, zatiaľ čo MOC odoslala 163 GB dát (po dekompresii) a s takýmto množstvom dát sa už dajú robiť zaujímavé veci. Napríklad priestorové obrázky a videá…

Na čom poletia ľudia k hviezdam?

Vedci predložili nové myšlienky týkajúce sa budúceho výskumu planét, ktoré obiehajú vzdialené hviezdy. Na rozdiel od dnešných relatívne malých vesmírnych plavidiel, ako sú raketoplány, budú kozmické koráby budúcnosti veľké ako menšie mestečko a budú skonštruované na orbite.

S klonovaním to také jednoduché nebude...

Vedci publikovali najnovšie zistenia, ktoré odhaľujú nebezpečenstvá klonovania po tom, čo niekoľko klonovaných myší uhynulo v mladom veku. Obezita, problémy s imunitným systémom, anomálie a genetické defekty sú veľmi početné v zvieracích klonoch, čo je len prvá súvislosť zistená medzi klonovaním a predčasnou smrťou. To je príčinou nového znepokojenia z pokusov, pri ktorých sa klonujú ľudské embryá – tvrdí japonský tím zodpovedný za najnovšie štúdie.

Výskumníci v Národnom inštitúte infekčných ochorení v Tokyu (National Institute of Infectious Diseases) zistili, že desať z dvanástich klonovaných myší uhynuli predčasne. Hlodavce trpeli ťažkou pneumóniou, poruchami pečene a rakovinou.

Tvárou v tvár Neandertálskemu dieťaťu...

Rekonštrukcia neandertálskej lebky je jedným z ďalších dôkazov o tom, že tieto tvory neboli blízkimi príbuznými súčasných ľudí. Typický tvar neandertálskej lebky sa vytvára už v rannom detstve – možno dokonca v maternici – tvrdia výskumníci zo Švajčiarska. K tomuto záveru dospeli vedci vďaka zmapovaniu lebečného vývoja Neandertálcov, od útleho detstva až po dospelého jedinca, za pomoci zložitej počítačovej grafiky. Takéto nálezy podporujú myšlienku, že Neandertálci sa nekrížili s rannými súčasnými ľuďmi, vďaka čomu prispeli len málo alebo vôbec ku genetickej výbave súčasného človeka.

Pristátie ľudí na Marse sa blíži... a ďalšia SF sa stáva skutočnosťou

Podľa NASA americkí astronauti pristanú na Marse okolo roku 2020. Návštevy k iným planétam v Slnečnej sústave sa podľa vedenia NASA uskutočnia v nasledujúcich dekádach. Daniel Goldin (NASA) tvrdí, že do 20 rokov začneme písať dejiny znovu – nie však minulé ale budúce. Toto vyhlásenie prichádza v čase, keď kozmická sonda NASA mieri ku červenej planéte. Kozmická sonda 2002 Mars Odyssey sa pokúsi skenovať povrch červenej planéty a hľadať podzemnú vodu. Táto cesta je len jedným z krokov naprojektovaných k príprave pilotovaných misií na Mars.

Ako bude vyzerať koniec našej rodnej hrudy?

Naša Zem prestane existovať podobne, ako keď snehová vločka spadne do ohňa. Naša zelená planéta sa jednoducho vyparí. Pre odborný časopis Icarus tento názor vyslovili dvaja astronómovia, Kacper Rybicki z Poľskej Akadémie Vied a C. Denis z Univerzity v Luttichu.

Vesmírna sonda nám prinesie vzorky zo Slnka (ak sa ovšem predtým nevyparí...)

Mys Canaveral – Vesmírna sonda menom Genesis sa vydáva na bezprecedentnú cestu za Slnkom, z ktorej sa vráti so zozbieraným materiálom.

Robot podstúpi arktickú skúšobnú jazdu

Prototyp novej generácie robotov skonštruovaných pre výskum vzdialených planét, bude po prvý krát testovaný tento mesiac v arktickej oblasti Kanady. Stroj, sledujúc dráhu slnka a poháňaný slnečnou energiou, je schopný prekonávať veľké trasy nepreskúmaným územím. V prípade, že sa stratí, môže dokonca požiadať o ľudskú pomoc.

Pri prieskume polárnych oblastí planét ako sú Mars a Mesiac sa takéto vlastnosti ukazujú ako neoceniteľné.

Obrovský megateleskop umožní pohľad do minulosti (netreba ani stroj času)

Satelitný prijímač, ktorý pracuje ako obrovské oko dorazí do Sydney na testovanie, ktoré prevedie Commonwealth Scientific and Industrial Research Organisation (CSIRO). Jeho príchodom sa priblížime o ďalší krok k realizácii svetového megateleskopu – sústavy veľkých gúľ zachytávajúcich vlny z kozmu.

X-33 končí. Viete vôbec, čo sa pod týmto označením skrýva?

NASA zastavila vývoj lietadla X-33 ktoré malo podľa plánov už v blízkej budúcnosti nahradiť raketoplány, ako ich lacnejšia nákladná i osobná, vesmírno – vzdušná varianta. Dnes keď, vynesenie jedného kilogramu na obežnú dráhu stojí 10 000 amerických dolárov, by sa táto cena mohla vďaka X-33 pohybovať už v desatinových položkách.

Človek bude čoraz vyšší...

Vysokí muži mávajú viacej potomkov, než ich nízki priatelia – pretože zvyknú mať viacej manželiek. Podľa vedcov sa tento jav stal podstatou evolučného trendu smerujúcemu k čoraz vyšším ľudským bytostiam. Odhaduje sa totiž, že za výšku každého z nás zodpovedajú až z deväťdesiatich percent gény

Aký zmysel má vlastne monogamia? Dosť podstatný!

Londýn – Ako informoval istý vedecký časopis, ženy hľadajú v monogamnom vzťahu zabezpečenie, muži sex. „Je to síce dosť cynický pohľad na ľudské vzťahy, ale vedci zistili, že práve tieto dve položky boli hnacou silou vývoja monogamie – tú vymysleli ženy,“ píše sa v článku časopisu New Scientis

Intelektuálka Lara Jr.

Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, istá nemenovaná americká spoločnosť produkujúca na svetové trhy počítačové hry, je presvedčená, že od autorov ako Homér a Wittgenstein sa jej programátori majú čo učiť. Táto spoločnosť plánuje zahrnúť do vývoja nových hier akademické školenie svojich zamestnancov v oblasti filozofickej literatúry, ktorá trhu s hrami poskytuje skutočne bohatú škálu klasických zápletiek a hlbokých myšlienok. A redaktor BBC Chris Horrie hneď aj navrhuje niektoré možné smery, ktorými sa hry inšpirované trendom „brainwave“ budú môcť uberať: