Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

TV tipy od 7. 12.2009 do 13. 12. 2009 Tip-top hovník

Povinné pozeranie na tento týždeň začneme hororom, preletíme rôznymi rozprávkami a šikmookými sekanicami, aby sme na konci pristáli pri starom dobrom westerne. Zvlášť by som postrčila do pozornosti divákov Gillamových Zlodejov času, Jaya a jeho heterosexuálneho priateľa Boba a zaujímavé spracovanie merlinovskej legendy. Ostatné si rozdeľte podľa uváženia a momentálneho miesta na vašom domácom hovníku.

Vytvára človek virtuálnu realitu alebo virtuálna realita človeka?

V roku 1976 napísal Frederick Pohl román Gateway. O desať rokov neskôr si hlavný hrdina jeho ďalšieho románu Anály Heechee nechal nahrať svoju osobnosť – tak ako iní v jeho fiktívnej dobe – do celosvetovej siete, a tým si prakticky zabezpečil nesmrteľnosť. V tom čase už ale „existovala“ Jane, virtuálna osobnosť, ktorú oživil Orson Scott Card v Enderovej hre. Tieto knihy sú dnes už kultom.

Sny z Technicoloru Námet na poviedku?

Mali ste niekedy čiernobiely sen? Ak neviete, čo to je, pravdepodobne sa tešíte z výhod karty EURO<26. Ak ste už v odtieňoch šedej snívali, bude vám cez tridsať a ak máte staré filmy v posteli pomerne často, krížikov na vašom chrbte bude viac.

Pýtate sa, prečo?

Ďalší námet na poviedku

V poslednej dobe som fascinovaný novou hračkou nášho kocúra – chytá octomilky v letku. Večer, keď už len popíjame čaj na dobrú noc a dočítavame posledné strany nenáročnej fantasy (Medek, Žamboch, Červenák :) naša šelma ožíva a jej piruety vo vzduchu spojené s kopom z otočky sú neuveriteľné. Ak sa neopatrná muška spustí z nedostupných letových hladín do doskočiteľnej výšky, spravidla má smolu. Kocúr si spočíta dráhu letu (trhané pohyby hlavou kopírujúce muškin pohyb), stlačí pružinu (prikrčený vydrží aj pár minút) a potom sa v jednom okamihu zmení na Chucka Norrisa, ktorého končatiny sa hýbu rýchlejšie ako svetlo. A je po muške.

A práve tu je háčik. Michael Dickinson, profesor biomechaniky z California Institute of Technology (Caltech), nedávno zverejnil výsledky svojho dvadsaťročného výskumu na tému Prečo je také ťažké zasiahnuť plácačkou muchu. Podľa neho je náš kocúr schopný zložiť octomilku, ktorá má 360° zorné pole a dokáže behom 100 milisekúnd zaregistrovať plácačku, spočítať jej dráhu a priestor ohrozenia, určiť únikovú cestu, prenastaviť krídla a kormidlo a odletieť – trebárs aj úplne opačným smerom, než letela predtým (toto všetko preukázali náročné Dickinsonove pozorovania).

No nie je fascinujúce, čo všetko ľudia skúmajú a akého máme schopného lovca? :)

Veľký hadrónový rap

Je všeobecne známe, že sa nám hen za rohom, pri Ženeve, chystá poriadny rachot. LHC (Large Hadron Collider) vo švajčiarskom CERNe si momentálne užíva schladzovanie na pracovnú teplotu 1.9 K (-271.25 ° C). Potom sa to v ňom festovne roztočí (10.9.) a ak všetko dobre dopadne, tak 21. októbra namieria operátori dva vysoko energetické časticové lúče proti sebe. 2×7 TeV je o trochu viac ako v krídla v RedBulle, takže potom buď uvidíme… alebo už viac neuvidíme, záleží od výsledku.

Ak sa o Veľký tresk, Higgsov bozón a 27 kilometrov najväčšieho urýchľovača na svete zaujímate, možno vás poteší rapový sprievodca LHC.

Námet na ekopoviedku

Znečistenie atmosféry, kyslé dažde a skleníkový efekt nie sú v sci-fi raritou. U nás si môžete spomenúť napríklad na Prekliatu planétu Jozefa Žarnaya (1977). Spravidla ide o postkatastrofické príbehy, ale znečisťovateľom ovzdušia sa možno predsa len vylepší imidž. Britský tím z Open univerzity nedávno publikoval štúdiu, podľa ktorý môže smog ohrozenie skleníkovým efektom paradoxne znižovať. Ale zasa nie všade. Smog produkovaný priemyselnými centrami obsahuje množstvo CO2, ktorý je jedným z hlavných obvinených v kauze Skleník. Ale keďže filtre na komínoch fungujú iba počas certifikačných skúšok, do ovzdušia sa dostáva aj kadečo iné a dážď, čo následne spadne, býva akomak štipľavejší. A v tom je práve háčik. Ďalším obvineným skleníkotvorcom je totiž metán, ktorý teplo odráža ešte viac ako v médiách prepieraný oxid uhličitý. Najväčšími producentmi metánu sú ázijské ryžové polia (naše kravičky až toľko neprdia), ktoré sú zároveň blízko najviac smogom znečistených oblastí na svete. Špina nad fabrikami, ktoré zaplavujú svojou produkciou celý svet, je taká silná, že dažde nad ryžovými poliami bývajú čoraz kyslejšie. No a britskí vedci odhalili, že kyslé dažde znižuju produkciu metánu na ryžových poliach a nejde pritom o zanedbateľné hodnoty. Bez smogu by teda mohlo byť o dosť teplejšie, než je.

Samozrejme, zaujímavé to je, ale využiť tento výskum možno akurát v čínskom píár. Ďalšie znečisťovanie atmosféry určite zvýši aj kyslosť dažďov a spolu s metánom môžu prehánky zlikvidovať aj samotnú ryžu. A to by si už hostitelia Olympiády za slamák nestrčili. Súčasná krehká rovnováha smog-metán je podobná situácii, kedy by sme my zaštopľovali naším kravám zadky. Na chvíľu to plyny zadrží, ale o to väčší hukot príde potom :)

Spracované podľa New Scientist
Foto: © Atanas Atanasov

Hviezdny rok 2006

Hviezdne ručičky nového roku 2006 nás posunuli o niekoľko dní. Tak, ako predchádzajúce roky, nezadržateľné súkolie hviezdnej scény posúva Mesiac, planéty a neviditeľné zložky medziplanetárnej hmoty po vymedzených dráhach nebeskou mechanikou k astronomickým úkazom, ktorých sledovanie nám spríjemní a osvieži náš uponáhľaný život. Pozorovanie kolobehu planét patrí vôbec medzi najstaršie pozorovania, ktorým sa venovali starovekí astronómovia. Tieto pozorovania nám postupne pomohli porozumieť vesmírnemu dianiu a nájsť odpovede súvisiace s naším bytím.

Snívajú ovečky o elektronickom Philipovi K. Dickovi?

Je symbolické, že jedným z prvých ľudí, ktorí sa dočkali svojej „robotickej verzie“, je práve autor románu „Snívajú androidi o elektronických ovečkách?“, vydávaného aj ako Blade Runner, Phillip K. Dick.

Ig Nobelove ceny (humorne aj vážne)

Mnohí z vás už možno počuli o tom, že okrem Nobelových cien existujú aj tzv. Ig Nobelove ceny. Chcem vopred upozorniť, že nejde o výsmešný typ ceny na spôsob Zlatej maliny alebo pod. Mnohé z ocenených výskumov boli uskutočnené vo všetkej vážnosti, aj ked ich výsledok či prínos sa môže javiť prinajmenšom diskutabilný. Čo sú teda Ig Nobelove ceny, ktoré sa v desiatich rôznych – a striktne nedefinovaných – oblastiach udeľujú už vyše desať rokov?

Astronomický rok 2003

Hviezdne hodiny odpočítali prvé dni nového roku. Planéta Zem bola štvrtého januára najbližšie k Slnku vo vzdialenosti 147,1 milióna kilometrov. Pred sebou má ešte takmer jednu miliardu kilometrov na ceste okolo dennej hviezdy Slnka, aby hviezdne hodiny na pomyselnom ciferníku pripočítali ďalší rok bytia človeka. Z kozmickej lode zvanej Zem budeme mať možnosť pozorovať v roku 2003, vesmírne hry diktované nebeskou mechanikou. Účinkujúcimi bude Slnko, Mesiac a planéty. Uvidíme kométy, zatmenia Slnka a Mesiaca, prechod planéty Merkúr pred disk Slnka ako i augustové priblíženie Marsu k Zemi.

O drakosauroch a miešačkách planét

V poslednom čase sa na plátnach objavuje čoraz viac čistokrvných SF filmov, ktoré sú náročnejšie na vedecké, technické a technologické detaily požitých kulís a stvárneného sveta. Filmy ktoré však stavajú na vedeckotechnických poznatkoch súčasnosti, sa dopúšťajú oveľa väčšieho množstva technoprehmatov, ako filmy z minulého obdobia. Je to spôsobené hlavne tým, že úroveň týchto poznatkov stúpa exponenciálnym rádom. To, čo bolo včera ešte neobjavené a nejasné, je dnes už samozrejmosťou, ktorú ak neakceptujú hlavne filmový tvorcovia, môže prerásť až do nedôveryhodnosti či naivnosti.

Budúcnosť vesmírnych letov záver

Seriál o Budúcnosti vesmírnych letov končí. Na tú naozajstnú, reálnu budúcnosť si budeme musieť postupne počkať…

Pre prípadných hlbších záujemcov o túto problematiku, sú v závere uvedené všetky zdroje, z ktorých autor tohoto seriálu, Michal Křenek, čerpal.

Budúcnosť vesmírnych letov (XI.) Ostatné možnosti pohonu

Je tu predposledný článok seriálu, skúmajúci všetky zvyšné možnosti pohonu. Niekoho možno tieto vedecké debaty zaujali, niekoho inšpirovali, poinformovali alebo len pobavili, ale dúfam, že aspoň trochu poodhalili buducnosť…

Budúcnosť vesmírnych letov (X.) Červie diery

Seriál o budúcich možnostiach vesmírnych letov sa pomaly chýli k záveru. V týchto posledných častiach sa úvahy síce posúvaju viac do roviny teoreticko-hypotetickej, ale určite nie nereálnej. Podobne je to aj s červími dierami…

Budúcnosť vesmírnych letov (IX.) Warpový pohon

Aká je vlastne teda tá budúcnosť vesmírnych letov? Ktoré možnosti sú naozaj reálne a ktoré nereálne. Máme vôbec nejakú šancu dostať sa k hviezdam, ktoré sú z nášho pohľadu skoro nepredstaviteľne ďaleko? Možno to vyrieši warpový pohon… O tom všetkom a ešte o mnohom inom hovorí ďalšia časť seriálu o pohonoch.

Budúcnosť vesmírnych letov (VIII.) Úvod do prognóz

Seriál o pohonoch vrcholí. Nasleduje úvod k predpovedaniu vývoja vesmírnych pohonov – či to už bude warpový pohon, červie diery, alebo váukové fluktuácie a pod. Všetko to budú len teoretické prognózy, ale založené na solídnych vedeckých základoch.

Slnko - čo o ňom ešte (ne)vieme?

To, že Slnko potrebujeme bezpodmienečne k životu, vie každé malé dieťa, avšak o bližšie podrobnosti o tejto hviezde sa bežný občan už tak veľmi nezaujíma. Spomeniem tu preto pár faktov, ako aj pár zaujímavostí o tomto svietiacom kotúči, ktorý nás sprevádza deň čo deň na našej životnej púti.

Budúcnosť vesmírnych letov (VII.) Špeciálne koncepty pohonov

Tentoraz si povieme niečo o špeciálnych alternatívach pohonov vesmírnych lodí.

Budúcnosť vesmírnych letov (VI.) Elektrické pohonné systémy

Tentoraz nás čaká trochu rozsiahlejšia časť – o zaujímavom riešení elektrických pohonných systémov. Článok ma o niečo viac obrazkov, takže sa môže naťahovať trochu dlhšie.

Viete ako sa určuje vzdialenosť hviezd?

Vzdialenosť nebeských telies bola so striedavými úspechmi meraná, počítaná a odhadovaná už v staroveku. Systematickú metódu na určovanie vzdialenosti hviezd však až v minulom storočí objavil pán „teleskop“ Hubble.

Budúcnosť vesmírnych letov (V.) Solárny, laserový a mikrovlnný pohon

Seriál o reálne možných vesmírnych pohonoch vo vzdialenejšej či blízkej budúcnosti sa dostáva do svojej polovičky. Tentoraz to bude pár riadkov o alternatívach solárneho, laserového a mikrovlnného pohonu, ale čaká nás toho ešte o mnoho viac…

Záhada miznúcich komét vyriešená?

Kométy sa rodia na okraji našej slnečnej sústavy – a potom zmiznú z dohľadu. Nie je to dané len tým, že prídu o chvost alebo že „zaspia“. Vedci totiž nedávno prišli na to, že kométy sa z 99% stanú tak trochu „jednobunečné“, či, ako tomu hovoria americkí vedci „homosexuálne“ a rozpadnú sa na menšie časti. „Tieto objekty potom nie sú tam, kde by sme si mysleli. že by mali byť,“ vyhlásil Harold Levison z Juhozápadného výskumného inštitútu.

Budúcnosť vesmírnych letov (IV.) Anihilačný pohon

So štvrtou časťou prichádza aj celkom zaujímavá téma – a tou sú pohony využívajúce anihiláciu resp. antihmotu. Že to nemusí byť len témou hard SF diel, svedčia aj nasledujúce riadky…

O zázračnom ďalekohľade a ohni bez dymu

Trikové efekty, ktorými sa dá dnes vytvoriť už pomaly čokoľvek, zvádzajú často krát filmárov k tomu, aby scénu prispôsobili viac vizuálnemu zážitku, ako zdravej logike . To, že dej alebo scéna veľakrát odporuje prírodným zákonom alebo všeobecne uznávaným (napr. vedeckým) princípom, trápi čím ďalej, tým menej ľudí. Filmoví producenti nás začínajú vtláčať do funkcie jednoduchých konzumentov ich veľkoprodukcií, od ktorých sa v prvom rade vyžaduje vrátenie nákladov a prinesenie zisku. Aby si to poistili, ohurujú nás čoraz veľkolepejšími digitálnymi trikovými scénami, v ktorých je ale chtiac-nechtiac aj čoraz viac nelogizmov.

Budúcnosť vesmírnych letov (III.) Fúzne nukleárne pohony

Máme tu ďalšiu, (mimo úvodnej) už tretiu časť o vesmírnych pohonoch budúcnosti. Tentoraz to bude niečo o fúznom nukleárnom pohone, ktorý je predsa len trochu iný, ako minule spomínaný štiepny. V čom spočíva rozdiel sa dozviete z nasledujúcich riadkov…

Tenší ako papier – a bez skla!

Spoločnosť E Ink, doteraz spojovaná hlavne z vývojom digitálneho papiera, vyvinula najtenší displej na svete, určený hlavne pre mobilné telefóny. Má hrúbku 0,3 mm, čo je asi polovica kreditnej karty.

Mladé vedecké talenty zo sveta v bratislavskom PKO

Zhruba 700 mladých talentovaných vedcov z 20 krajín Európy, z Brazílie, Uruguaja, JAR a Číny príde do bratislavského PKO, kde sa koná od 13. do 23. júla Expo Science Europe (ESE) a vystavujú sa tu vedecko-technické projekty. Výstava sa koná na základe rozhodnutia Európskej rady Milset, čo je svetová organizácia, združujúca iné organizácie, zaoberajúce sa podporou talentovaných mladých ľudí v oblasti vedy a techniky.

Keď opice myslia...

Vedcom na Arizonskej štátnej univerzite sa, viac menej náhodou, podarilo v jednom pokuse implantovať do mozgu elektródy. Pokus pôvodne smeroval k vývoji lepšej protetickej končatiny, ktorá by bola ovládaná priamo mozgom.

Budúcnosť vesmírnych letov (II.) Nukleárne štiepne pohony

Seriál „Budúcnosť vesmírnych letov“ pokračuje druhou kapitolou – Pokročilé pohonné systémy a ako prvý príde po úvode na pretras štiepny nukleárny pohon. Kedže popis obrázkov je v angličtine (prepis by bol príliš náročny, ale z kontextu jednotlivých pasáží by mali byť zrozumiteľné), výhodu budú mať tí, ktorý ju aspoň trochu ovládajú. Ostatným ostáva už len slovník (nejlepšie angl.-slov. vedecký :-)

Žili inteligentní ľudia už pre 120 mil. rokov?

Vedci z Bakširskej štátnej univerzity objavili zaujímavú pamiatku na našu minulosť – kamennú dosku starú 120 miliónov rokov s presnou reliéfnou mapou oblasti Uralu. Spolupracujúci vedci z celého sveta sú tým riadne zaskočení, pretože by to dokazovalo existenciu vyspelej civilizácie už v dobe dinosaurov.

Genom rastliny na jednom čipe

Hustota informácií, ktoré je možné zapísať na DNA čipy, opäť vzrástla. Celý genom rastliny arabidopsis thaliana (slov. žerucha), ktorý bol celý prečítaný už v roku 2000, je teraz možné vtesnať na jediný čip.

Slohové práce – prevencia proti Alzheimerovi?

Alzheimerova choroba je v jednom ohľade skutočne výnimočná: ide o nemoc, ktorá dokladá „praktickú použiteľnosť“ vzdelania. U vysokoškolsky vzdelaných ľudí a jedincov živiacich sa duševnou činnosťou je výrazne nižšia pravdepodobnosť, že ochorejú – a to v dôsledku tvorby „kognitívnej rezervy“.

Prelomiť biometrickú ochranu? Malina!

Japonskí vedci prišli na jednoduchý spôsob, ako oklamať čítačku prstov, používanú ako ochranu u niektorých prenosných počítačov a ďalších systémov.

Budúcnosť vesmírnych letov (I.) Chcemický raketový pohon

Seriál „Budúcnosť vesmírnych letov“ pokračuje prvou kapitolou: I. Chemické raketové motory

Úvod do raketového pohonu

Chemický raketový (jinak také reaktivní) pohon byl vynalezen vlastně již velmi dávno. Dokonce už ve 4. století před naším letopočtem údajně zkonstruoval v Řecku Archytás zřejmě první reaktivní motor (i když jen parní). Z roku 1232 je známo již historicky ověřené použití chemických reaktivních raket Číňany v boji s Mongoly před Pekingem. Vývoj chemického raketového pohonu na tuhá i kapalná paliva použitelného pro lety do vesmíru je spjat s první polovinou 20. století a slavnými jmény jako K.E.Ciolkovskij, R.H.Goddard, S.P.Koroljov a Wernher von Braun.

Nový seriál: Budúcnosť vesmírnych letov (Úvod)

Jeden môj priateľ, Michal Křenek, spracoval kvalitný, rozsiahly a podrobný materiál o budúcnosti vesmírnych letov. Má 18 rokov, býva v Prahe a študuje na 8-ročnom gymnáziu. Má rád SF a zaujíma sa aj o serióznu vedu a tak v tomto veku informačnej a komunikačnej revolúcie bolo len otázkou času, kedy my dvaja na seba narazíme. Seriál „Budúcnosť vesmírnych letov“, ktorý som z jeho materiálu nakúskoval a ktorý by mal ozrejmiť základné veci napr. aj začínajúcim spisovateľom, ktorí v tejto oblasti nie sú až tak doma, bude postupne pojednávať o chemických raketových motoroch a ich obmedzeniach, pokročilých pohonných systémoch (nukleárny, anihilačný, laserový, solárny… pohon) a budúcnosti medzihviezdnych letov ako takej (warpový pohon, gravitačný pohon, červie diery a pod.). Tí, ktorý si obľúbili túto sekciu, ale aj všetci ostatní, ktorým nie je technika a techńológia až taká cudzia, sa majú na čo tešiť. Michalovi Křenekovi chcem týmto za poskytnutý materiál poďakovať.

Ako rýchlo sa mení genom?

Vedcom sa nedávno podarilo skrížiť ťavu s lamou aj napriek tomu, že oba druhy žili oddelene skoro 10 miliónov rokov. Človeka a šimpanza pritom delí len asi 6 miliónov rokov. Aká dlhá doba musí v priemere uplynúť, aby sa dva druhy stali navzájom neskrížiteľné?

Ako umierajú technológie

Predpokladá sa, že malé uzavreté spoločnosti sú veľmi konzervatívne a málo prístupné technologickým inováciám. Existuje však ešte silnejší variant tohto javu, ktorý sa priamo prejavuje ako strata znalostí. Nejde pritom len o teoretické koncepcie, ale aj o prakticky použiteľné technológie. Archeológovia napríklad dokážu na základe sledovania jednotlivých vrstiev v Tasmánii určiť, kedy na tomto ostrove vymizli kostené nástroje, kedy výroba udíc, rybárskych háčkov a pod. Výsledkom potom bola spoločnosť, ktorá v 18. storočí stála technologicky na nižšej úrovni, ako raný paleolitický lovci mamutov. Obdobie po oddelení Tasmánie od zvyšku austrálskeho kontinentu stúpajúcou hladinou mora tak bolo vlastne jediným nepretržitým úpadkom.

Mobilný telefón už aj v zube! Žeby ďalšia SF skutočnosťou?

Britskí experti vyvinuli revolučný zubný implantát, ktorý funguje ako miniatúrny mobilný telefón, ktorý by nerobil hanbu ani legendárnemu Jamesovi Bondovi.

„Zubný telefón“, skonštruovaný Jamesom Augerom a Jimmym Loizeaum sa skladá z mini-vibrátora a z prijímača digitálneho signálu. Miniatúrny prístroj sa implantuje do zuba bežným a úplne jednoduchým zákrokom z inventára zubnej chirurgie.

Teleportácia - žeby sa konečne podarila?

Tímu vedcov z Austrálskej národnej univerzity sa na zlomok sekundy podarila teleportácia – prenos laserového lúča z jedného miesta na iné. Austrálski vedci tak dosiahli významný pokrok pri prenose hmoty.

Vedci v laboratórnych podmienkach dematerializovali (odhmotnili) zväzok svetelných lúčov, ktorý sa v okamihu zhmotnil asi o jeden meter ďalej. Varujú však pred predčasným optimizmom.

Štvrtý zákon robotiky

O umelej inteligencii sa v súvislosti s počítačmi začalo hovoriť približne pred tridsiatimi rokmi. Vtedajšie predstavy boli asi také, že v tomto období už mali byť v prevádzke výpočtové systémy piatej generácie fungujúce s využitím prvkov umelej inteligencie. Za spomenuté obdobie vývoj nedospel do takého štádia, aby umelá inteligencia skutočne, v pravom slova zmysle inteligentne, pôsobila v prostredí informačných a komunikačných technológií. Dosiahnutý pokrok však naznačuje, že vývoj skutočne inteligentnej umelej inteligencie môže byť otázkou krátkeho času. Vyborné prognostické úvahy o robotoch z pera Ota Biacovského…

Vynálezy, ktoré mohli zmeniť históriu... ale prepadli

Postava geniálneho, súčasne však pomäteného vynálezcu by už pomaly mohla byť označená za archetypálnu. Výsledkom práce takejto komplikovanej psychiky môže byť potom niečo úplne nefunkčné v štýle perpetuum mobile. Okrem toho však ale existuje pomerne fascinujúca skupina významných objavov, ktoré z rôznych dôvodov zapadli, aj keď sa vlastne mohli uplatniť veľmi dobre.

Skywalkers - vesmírni robotníci

Sú to roboti, ktorí majú v budúcnosti vo vesmíre stavať a opravovať rôzne zariadenia a kozmické stanice. Duchovnými otcami týchto „nebeských robotníkov“ sú výskumníci z Robotického institútu Carnegieho univerzity.

Hypermodernú budúcnosť ovládnu senzory

Výskumníci v Xerox Palo Alto Research Centre v Sillicon Valley pracujú na vývoji lacných inteligentných senzorov, ktoré budú schopné bezdrôtovo navzájom komunikovať. Za posledné tri roky viedol vedúci výskumu dr. Feng Zhao výskumný projekt nazvaný súčinné snímanie (collaborative sensing). „Myslím, že technológia „zosieťovaných“ senzorov je kľúčovým elementom v post-internetovej revolúcii.“ hovorí dr. Zhao. „Strategickou výzvou pre nás je vybaviť náš fyzický svet malými a veľmi lacnými senzorami, ktoré budú navzájom bezdrôtovo poprepájané.“

Pod kožu nám vlezú... biočipy

Každá včasná informácia dokáže v medicíne zachrániť ľudské životy a naopak, bez nej môžu byť stratené. Stačí uviesť napríklad obyčajnú dopravnú nehodu. Na ceste leží zranený človek v bezvedomí, krváca a má kolísavý pulz. Zrejme bude potrebovať transfúziu krvi. A tu začína byť každá včasná informácia cenná a život zachraňujúca:

• akú má krvnú skupinu?
• nie je HIV pozitívny?
• v prípade srdcovej arytmie ide o prekonanie infarktu či si len zabudol vziať svoje lieky?

Toto sú len základné informácie, ktoré lekár musí dostať včas. Avšak súčasné metódy na určenie krvného Rh faktoru, HIV testy či ďalšie krvné testy trvajú príliš dlho čo môže niekedy aj ohroziť život. Výskumné pracoviská preto neustále pracujú na ich zlepšovaní. V budúcnosti to už však možno bude celkom ináč.

Viete aký bol vedecký Top Ten za rok 2000?

Časopis Time prináša desať najväčších objavov a odhalení v oblasti vedy za rok 2000. Niektoré objavy sú prekvapujúce, iné boli očakávané.

NASA vyvíja ekosystém pre podporu života vo vesmíre

Purdue University získala od oddelenia NASA pre biologický a fyzikálny výskum päťročný grant v celkovej hodnote 10 miliónov dolárov na vedeie špecializovaného centra pre vývoj pokročilých technológií pre podporu života (ALS). Cieľom tejto iniciatívy je vývoj technológií, potrebných pre dlhodobé cesty k planétam slnečnej sústavy a pre prípadné vybudovanie vesmírnych kolónií.

Honda + Asimov = ASIMO (malý pomocník do domu)

20.novembra 2000 spoločnosť Honda oznámila začiatok vývoja nového humanoidného robota pod označením ASIMO, ktorý sa bude pohybovať a chodiť podobne ako človek. Prečo ho japonci nazvali práve ASIMO, je jasné hádam každému. Ubehol rok a pol a sú tu prvé výsledky…

Gigantický krokodíl z druhohôr by zjedol aj autobus

Vedci zverejnili nové detaily objavu gigantického superkrokodíla, ktorý žil v období približne pred 110 miliónov rokov a dorastal do dĺžky asi ako väčší autobus. Na obr. v ľavo je porovnanie jeho lebky s najväčším dnes žijúcim krokodílom.

O chodení po strope a mamičkách s húfnicou v náručí

Technické, technologické a vedecké prehmaty v SF sú čoraz častejšou diskusnou témou v SF kluboch a na conoch. Do akej miery má význam sa tým zaoberať, keď vlastne aj tak ide o SF diela, kde by malo byť vlastne možné všetko? No určite mnohí z vás neraz cítia pri čítaní alebo pozeraní SF ten, často krát len veľmi jemný rozdiel, medzi fantáziou a hlúposťou, medzi zámerom a chybou. Druhá časť technoprehmatov ponúka niekoľko najznámejších – starších aj nových…

Budúcnosť nevyzerá vôbec ružovo...

Na Svetovom ekonomickom fóre diskutujúci vedci predpovedali neveselú budúcnosť plnú nebývalých biologických hrozieb, globálneho otepľovania a možnej nadvlády robotov nad ľuďmi.