Nech jasný mesiac osvetľuje temné chodníčky, ktorými kráčate!
Dnešné Pero sa nevenuje hororu, ako by sa mohlo zdať z oslovenia. S radosťou vám môžem oznámiť, že pokračujeme v sérii „Ohnivé pero uvádza neopozeraných autorov“.
Čaute nedočkavci!
Ešte sa len týždeň s týždňom stretol a už je tu zase pravidelné Ohnivé pero. Jáj, keby bola taká spoľahlivá aj hromadná doprava, čo?
Ahojte!
Tak ako po prázdninách? Zotavení, vykúpaní, opálení? Predpokladám, že odpoveď je „áno, ale nie dosť“. No čo, ľudia sú málokedy spokojní tak akurát. Čoho však nikdy nie je dosť, priatelia, je Ohnivé pero. Po prázdninách sa opäť vracia k týždňovej periodicite a sľubuje aj nové literárne tváre.
Výzva!!!
Milí autori (slávni, osvedčení aj ašpirujúci), milí priaznivci Ohnivého pera, pokiaľ máte v hlave alebo v šuflíku krátke poviedky (cca do 5 normostrán), sem sa s nimi! Ohnivé pero čaká a jeho plamene sú hladné. Nedovoľte mu vyhorieť, priložte aj vy svoje polienko! Čakám vás na adrese jedinec@centrum.sk.
Výzva!!!
Milí autori (slávni, osvedčení aj ašpirujúci), milí priaznivci Ohnivého pera, pokiaľ máte v hlave alebo v šuflíku krátke poviedky (cca do 5 normostrán), sem sa s nimi! Ohnivé pero čaká a jeho plamene sú hladné. Nedovoľte mu vyhorieť, priložte aj vy svoje polienko! Čakám vás na adrese jedinec@centrum.sk.
Výzva!!!
Milí autori (slávni, osvedčení aj ašpirujúci), milí priaznivci Ohnivého pera, pokiaľ máte v hlave alebo v šuflíku krátke poviedky (cca do 5 normostrán), sem sa s nimi! Ohnivé pero čaká a jeho plamene sú hladné. Nedovoľte mu vyhorieť, priložte aj vy svoje polienko! Čakám vás na adrese jedinec@centrum.sk.
Výzva!!!
Milí autori (slávni, osvedčení aj ašpirujúci), milí priaznivci Ohnivého pera, pokiaľ máte v hlave alebo v šuflíku krátke poviedky (cca do 5 normostrán), sem sa s nimi! Ohnivé pero čaká a jeho plamene sú hladné. Nedovoľte mu vyhorieť, priložte aj vy svoje polienko! Čakám vás na adrese jedinec@centrum.sk.
Pekný prázdninový deň!
Školopovinní si užívajú leto, divadlá spustli, novinári lovia uhorky, televízie reprízujú reprízy, ale Ohnivé pero nezaháľa. Mikropoviedky si budete môcť prečítať aj počas júla a augusta, no kvôli spomalenému životnému tempu vám doprajeme trochu oddychu a prihlásime sa iba raz za dva týždne.
Čvacht!!!
A je to tu! Po týždňoch čakania a ohrýzania hánok sa Ohnivé pero dočkalo poviedky od komentárovej nemesis všetkých predošlých autorov.
Vztyk! Sadnúť!
Milé deti, kde bolo, tam bolo, bol raz jeden ujo, ktorý zomrel. A potom znovu ožil…
Ahojte!
Dnes nebudem plytvať slovami na autora.
Chachá!
Neprešlo ani šesť týždňov (pretože prešlo presne päť) a Ohnivé pero vzala do ruky ďalšia šarmantná dáma.
Vítám vás, přátelé!
Mário Polónyi sa postavil na štartovú čiaru Ohnivého pera už dvakrát a zakaždým prekvapil niečím iným.
Vitajte!
Nasadnite s nami do stroja času, spolu sa vrátime o osem rokov naspäť.
Čaute!
Tono Stiffel nepatrí k autorom, ktorých treba špeciálne predstavovať. A tak ho nepredstavím. Ak sa niekto k našej rubrike dostal až teraz, napoviem mu, že stručný popis k Tonovi môže nájsť pri poviedke Neistota budúcnosti, ktorú sme tu uverejnili 6. februára.
Príjemné dobré ráno (deň, podvečer, noc)!
Opäť jeden voľný pondelok.
Nech žije prvý máj!
Tiež ste si to všimli? V rubrike Ohnivé pero sa až doposiaľ striedali samí muži. Skoro to vyzerá, akoby sme diskriminovali nežnejšie pohlavie. No dnes vám, našťastie, môžem predstaviť prvú autorku.
Ahojte!
Pred časom som si len tak, počas čakania na autobus, zafilozofoval na tému šťastie. Čo to vlastne je? Bolo mi jasné, že sa neukrýva v hmotných statkoch, lebo šťastný výraz nevídame iba v tvárach milionárov. Musí teda sídliť niekde vnútri človeka – lenže kde?
???
?????? ??? ? ???? ??? ?????? ??????? ???? ??? ????? ????? ?? ???? ???????? ???? ????? ???? ??????? ?????? ???? ?? ???? ?? ???????? ??? ????? ????? ???? ????? ?? ???? ????????? ????? ????????? ??? ???? ??? ??
Vitajte aj dnes!
Neviem prečo mi práve teraz napadlo, že Drak sa vracia. Nevidím nijakú podobnosť, nevidím nijakého draka. Možno ten návrat…
Ó, nebesá!
Zostúpil k nám, nehodným a jeho prítomnosťou pocteným, sám najvyšší, najmilosrdnejší a najkrajší. Zostúpil k nám On, sám šéfredaktor.
Pozrimeže!
„Ty a tie Tvoje mikropoviedky mozu za to, ze som po skoro patrocnej pauze napisal poviedku!“
Pondelok s vami, priatelia!
Neviem, či je to tým, že my zo združenia rodičov a priateľov fantastickej literatúry vnímame čas citlivejšie, ale mne osobne sa zdá, že na zastávkach každodenného stereotypu parkuje čoraz kratšie. Len čo zastane, človek nestihne ani poriadne naskočiť na schodíky, už aj sa ponáhľa ďalej.
Pamodaj šťastia, lavička!
Bodaj to šľak trafil – zase pondelok trinásteho! Dúfam, že ste ôsmeho marca nezabudli na súdružky ženy a odtrhli si od peňaženky (veď žijeme v trhovej ekonomike) pár drobných na kvietok. Ak nezabudli, potom by ste sa pondelku trinásteho nemuseli báť. Ak zabudli, prestaňte čítať a upaľujte do obchodu po poriadnu čokoládu. Nezabudnúť: čím vyššie percento kakaa, tým zdravšia.
Saluton!
Rasťo Šarišský je tak trochu výnimočný zjav. Publikoval vo Fantázii aj u susedov v Ikarii, rozumie počítačom, obsluhuje niekoľko internetových stránok, bloguje, je jedným z nemnohých scifistov, ktorí sú schopní písať aj čítať fantastiku v esperante, vo voľnom čase premýšľa nad záchranou sveta… a napriek tomu sa odmieta prestať považovať za šedivý priemer.
Úctive pozdravujem!
Chceli by ste žiť dlhšie? Bez špeciálnych tabletiek či drahých omladzovacích kúr? Asi si poviete, prečo sa tak hlúpo pýtam – kto by nechcel? Lenže ako to narafičiť? Tak to vám celkom náhodou môžem povedať.
Pekný deň!
Prežili ste v zdraví valentínsky týždeň? Obsypali ste niekoho/obsypal vás niekto pohľadnicami, kartičkami, cukríkmi, čokoládami, plyšovými medvedíkmi, tričkami, hrnčekmi, hudobnými cédečkami, mobilnými telefónmi, knižkami, voňavkami, prezervatívmi (doplňte ďalšie) v tvare srdiečka? Je to šťastne za vami alebo máte srdcia ešte stále vytapetované novinovými výstrižkami s rubrikou „sobáše“? Ak patríte k tým druhým, vo vlastnom záujme prestaňte čítať. Cynickejšie naladení čitatelia sa môžu preklikať ďalej.
Ahojte!
K poverčivosti mám ďaleko, ale čo sa týka pondelkov trinásteho, zastávam podobný názor ako Garfield – radšej sa im zďaleka vyhnúť a najlepšie vôbec nevyliezať z postele. Veď by to mohol byť začiatok nevyspytateľného týždňa.
Pekný deň zobudeným i spiacim, dočkavcom i nedočkavcom, pokojným i nervóznym, starým i mladým, ženám, mužom i deťom, sústredeným i ľahostajným…! Pekný deň všetkým, čo z akýchkoľvek dôvodov klikli na rubriku Ohnivé pero!
Do tretice vám ponúkam mikropoviedku hosťujúceho autora. Za dnešný úlovok sa musím potľapkať po ramene. Ruku na srdce: kedy ste naposledy čítali niečo od Tona Stiffela? Teší ma, že práve interakcia so mnou ho popchla sejvnúť si trochu času v nabitom pracovnom i osobnom rozvrhu, usadiť sa za vonkajšie rozhranie počítača a zaplniť pár kilobajtov textového súboru novým tvorivým počinom. Dúfajme, že nie naposledy.
Pozdrav!
Ďalší hosťujúci pretaviteľ nepredstaviteľnej predstavivosti do spočinutiahodnej slovesnosti sa volá Mário Polónyi, tak sa z hory ozýva. Hoci hlbokým hlasom hĺbi hlbočiny, vari viac verí vo vetre vejúcim vlasom vlastnej výroby. Veru.
Ahojte!
Dnes nastal deň D, keď sa v rubrike Ohnivé pero objavuje prvý hosťujúci autor. Nie náhodou je to Miloš Ferko, ktorého pero je skutočne ohnivé a neunaviteľné. Určite ste sa s ním stretli už v tlačenej Fantázii ako s autorom poviedok, ale aj textov z druhej strany: nemilosrdných, pitvajúcich, precíznych knižných recenzií. Nemôžem, samozrejme, zabudnúť ani na Fantastický antikvariát, v ktorom pre nás objavuje autorov známejších aj nespravodlivo opomínaných.
Zííív, dobré ráno!
Neviem, ako pre vás, ale pre mňa je každý pondelok jedným dlhočizným ránom, kedy sa pomaly prebúdzam z víkendu. Ale nie o tom som chcel.
V piatok sme mali predpremiéru novučičkej rubriky, na Fantázii Online javu vskutku nevídaného. Dnes je načase konečne vysvetliť, čo je to vlastne za čudo. Nádych…
Milí čitatelia Fantázie Online!
Paráda, nadpis bez chyby, aj keď je z jednej štvrtiny v angličtine. Takže vitajte na predpremiérovom predstavení novej rubriky! Naozaj sa rozbehne až v pondelok a vracať by sa mala v týždňových intervaloch. Bola by však večná škoda nevyužiť na jej odštartovanie práve tento skvelý deň s trinástkou na drese. V prípade krajnej núdze naň môžeme hodiť všetky budúce nezdary, omeškania, nepresnosti či gramatické chyby. No a čo, že nie sme poverčiví! O rubrike viac v pondelok, teraz sa už zahryznite do toho podstatného.
A užite si pekný…
Máš napísanú poviedočku a chystáš sa ju poslať do literárnej súťaže? Podľahol si pocitu zodpovednosti a vopred si si prečítal propozície? Zaskočil ťa pojem „normostrana“? Nuž, milý nádejný výherca, so svojím problémom nie si sám – normostrana je strašiakom takmer každého začínajúceho a mnohých skúsených autorov.
Predstavujeme Vám poviedku mladého nádejného autora Petra Očenáša. Peter má 21 rokov, študuje informatiku a angličtinu na UMB v Banskej Bystrici a po rokoch písania sa odhodlal niekoľko svojich dielok zaslať do Fantázie. Posúďte.
Máte nápad a chuť písať. Stvorili ste poviedku, poslali ste ju do súťaže, ale príliš ste nezabodovali? Ponúkli ste svoje dielko piatim časopisom, ale ak vám vôbec odpísali, odpoveď bola odmietavá? Obstáli ste v súťaži i časopise, ale čitatelia posielajú na vašu adresu nelichotivé komentáre? Sami máte pocit, že niečo kazíte?
Pravdepodobne sa dopúšťate niektorej z chýb, ktoré sú vlastné nielen začínajúcim autorom. Väčšina z týchto nedostatkov sa permanentne opakuje, dajú sa pomerne ľahko identifikovať, a preto ani nie je príliš ťažké vyhnúť sa im. Keď nie na prvýkrát, po niekoľkých pokusoch určite.
Už len zriedka mávam to staré nutkanie túlať sa po turistických chodníkoch či diaľničných odpočívadlách a popritom sledovať desiatujúcich pocestných. Samozrejme s hladným výrazom tváre: Dáš mi krajec so šunkou, dám ti radu. Ale kto by už stál o rozumy starého žobrajúceho bezdomovca?
„Preklínam…“ ozval sa prenikavý, sotva zrozumiteľný výkrik. Bolo to posledné slovo, ktoré tu nahlas odznelo. Pomaly sa prevaľovalo a zažieralo do myslí podupávajúceho davu. Už dávno nebolo poznať, že tá masa, ktorú ešte vždy obklopujú plamene, bola mladá deva s havraními vlasmi a drobnou postavou…
Finálová poviedka Ceny Gustáva Reussa 2002. Pripájam dva posudky porotcov.
„Ty netvor! Buzerant! Hanba mojej rodiny!“ „Niééé!“
– „Janko, prebuď sa.“
„Nie!“
Vedel som, že to iba zlý sen odráža škaredé spomienky, no vyškerená, zlostná tvár mizla iba pomaly. Oči sa opreli o tmavosivú stenu rúry, poblúdili po nepravidelných výčnelkoch, až spočinuli na Mikulášovi.
„Dobré ráno,“ vydýchol som si uľahčene.
„Lessiee…!!!“ skríkol Harry, keď zbadal malého čierneho psa bez zadných labiek. Malé beznohé šteniatko sa priplazilo k Harrymu vrtiac pritom zbytkom chvosta a pozerajúc sa na neho slepými očami tak, akoby ešte videlo. Z bezzubej papuľky mu visel dlhočizný jazyk, ktorým mu olizovalo zablatené topánky.
Z povaly spadla veľká kvapka. Trafila presne doprostred hrnčeka a rozdelila sa na štrnásť menších kvapiek. Klasickými krivkami sa rozprskli po stole, kde sa radostne zvítali so starými kalúžkami.
Nemohol som si vyberať, v tomto podniku to bol jediný voľný stôl. Vkus mojej ženy pôsobí niekedy zarážajúco, ale na jej obranu musím povedať, že okrem Babs 5 sa v okolí niekoľkých svetelných rokov žiadna iná priestupná stanica nenachádza.
Obostrela ho hmla, do ktorej zvrchu padalo biele svetlo a vyzeralo to, ako keď v októbri po mrazivej noci cez hustý háv hmly začína prebodávať slnko svoje prvé lúče. Nepriehľadno sa rozpadáva a človek začína spoznávať krajinu okolo seba v jej jesennej farebnej kráse.
Poznámka MM: "Vraví vám niečo meno Rogan? Prípadne Goryvlad? Ak áno, iste ste si obľúbili príbehy tejto démonickej dvojice (černokňažník a vlk) vo Fantázii, kde Ďuro Červenák zverejnil najviac poviedok zo série o temnote v časoch slovanského osídľovania povodí Moravy, Váhu a Hrona. Kniežacie hradiská, Avari plieniaci usadlosti, čarovné háje a démonické rituály – to všetko nájdete v tejto pôvodnej slovanskej dark fantasy. Aktuálne vám ponúkame poviedku, ktorú už síce publikovaná bola, ale iba česky, v časopise Pevnost. V origináli je to jej premiéra. A dovoľujeme si vás upozorniť aj na prvý román o Čiernom Roganovi, ktorý vyjde na budúci rok vo vydavateľstve Wales. Hľadajte Černokněžníka – Vládce vlků, príbeh o tom, ako sa z obyčajného hraničiara stal temný mág, ktorému po boku kráča vodca Černobohovej svorky…
Začínajúci autori si často vypočujú dobre mienenú radu, aby vyliezli z „ghetta“ SF a nechali sa inšpirovať velikánmi klasickej literatúry.
Čo by nám na takom workshope mohol povedať povedzme Dostojevskij?
Minulosť. Bola taká krásna. Spomínam na tie časy často, pretože je to to jediné, čo ma presviedča o tom, že ešte stále som to ja. Z predošlého života mi neostalo okrem spomienok nič.
Pamätám si dobre na ten deň, keď som stratil všetko. Moje meno nie je pre tento príbeh dôležité. Slúžil som už piaty rok v kráľovskej armáde. Bojoval som vo viacerých vojnách a konfliktoch, no napriek mnohým príležitostiam som ostal len radovým vojakom. Vlastne som ani nikdy nechcel byť niečo iné. Neviazali ma žiadne povinnosti a neležala na mne žiadna zodpovednosť. Nepatril som síce k práve čestným ľuďom, no vždy som plnil rozkazy nadriadených najlepšie, ako sa dalo. Velitelia si ma preto obľúbili, a keďže som odmietal povýšenia, tak ma aspoň posielali na menej nebezpečné misie.
(alebo niekoľko tipov, ako sa vysporiadať s inšpiráciou dielami iných autorov)
Nedostáva sa vám vlastných nápadov? Máte pocit, že nejakú tému by ste spracovali lepšie? Páčilo sa vám niečo, čo už niekto iný vymyslel? Je to jednoduché! Skočte na predmetné literárne dielo a bezohľadne ho vyplieňte! Zdá sa vám táto rada tak trochu v rozpore s mojím predchádzajúcim článkom a búrlivou debatou, ktorá ju sprevádzala? No, ako sa to vezme…
…čiže dumanie o klišé a originalite, plus niekoľko rád začínajúcim autorom, ktorými sme v podstate všetci.
Je mi jasné, že keď vyslovím (napíšem) ono slovo ORIGINALITA, na týchto stránkach to vyvolá podobný efekt ako mávanie toreadora na býka. Tož sa teším. Ale práve dávnejšia debata na fandom.sk ma v tomto krásnom čase dovolenky vyprovokovala k úvahe, s ktorou som nevedel naložiť inak, len ju posunúť sem a ísť s kožou na trh. (Dvanásť päťdesiat, mimoriadna ponuka!)
„Rýchlik 3647 Intersystem, do Galaktických Kúpeľov, stojí na koľaji prvej pripravený na odchod, ukončite nástup!“
Vážená redakcia časopisu Fantázia ! So záujmom som si prečítal
článok vo vašom časopise o najotrepanejších pointách v dielach sci-fi
(len kvôli úplnosti uvádzam názov „Pointy zo žumpy alebo príliš
otrepaný rebríček“). Rozhodol som sa napísať poviedku, kde ich použijem
všetky. Tým stvorím čosi ako megaotrasné dielo.
S úctou váš čitateľ
Boris Vigaš