Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Mýtus z ostrova Foldhaf

Evreld sedel v chatrči a díval sa do ohňa. Miešal si čaj a pri nohách mu pobehovala neter: „Strýko, poď sa hrať na skrývačku!“

Nemohol odporovať. Mala dlhé šatočky a ten najkrajší úsmev na svete.

Farma

V horskej doline sa pomaly prebúdzal život. Hmyz hrdinsky putoval medzi steblami trávy. Občas niektorý z kolonizátorov padol za obeť šantiacim hlodavcom.

Záznamník

Konečne mám pár voľných dní. Rozhodol som sa ich stráviť na obľúbenej horskej chate, kde som prežil už veľa nádherných chvíľ. Viem, že som trošku staromódny, ale nemám rád miesta s robotickou obsluhou.

Dostatočný trest

Posledné týždne mám dôvod byť v pohode. Doteraz som mal z nášho výskumného projektu zmiešané dojmy. Je to fajn pocit posúvať ľudské znalosti a schopnosti, byť niekým dôležitým, avšak neustále sledovanie a prítomnosť ochranky dáva zbohom pocitu slobody.

Len ďalší konflikt

Pozoroval som ich zo strechy už od rána. Obe skupiny naberali na veľkosti, na kvalite výzbroje aj na zákernosti. Skúmali priestor medzi budovami poškodenými už predošlými stretmi, niekoľko členov na oboch stranách sa pokúšalo infiltrovať do nepriateľských radov, nastavili dokonca niekoľko nášlapných mín.

Volanie rodu

Great Dane mi položil cez pult mokré laby na plecia. Bol to jeho obľúbený pozdrav.

Hlavne keď lialo.

„Tiež Ťa rád vidím, ale to už snáď stačí. A mohol si si lepšie vytriasť kožuch, nielenže smrdíš ako zmoknutý kojot, ale ešte mi tu narobíš aj mláky. Ako obvykle?“

Záhada modrého mesiaca

„No nič, takto sa nikam nedostaneme,“ povedal Fred snažiac sa potlačiť smútok. „Vieš čo, Deeny, celkom sa teším. Užijeme si to.“

„Toto bude náš najlepší výlet v živote,“ spokojne dodal Deeny. Ani len netušil, ako veľmi sa mýlil …

Requiem for a Dream

Milujem jeseň a to z jediného dôvodu. Vtedy mi totiž môj priateľ posiela listy. Denne celé náruče listov. Nemusí, keďže sme v neustálom osobnom kontakte, ale on chce. Večer čo večer sa v tomto ročnom období vraciam do izby s novým nočným čítaním.

Drsná lekcia

Zachariáš sedel opretý lakťom o registračnú pokladnicu a znudene hľadel von na rušnú ulicu plnú ľudí, náhliacich sa za svojimi každodennými povinnosťami. Vnútri v obchode bolo naopak mŕtvo.

Otrasný deň

Konečne po robote. Aj keď je práca bankového úradníka splnením mojich snov, niekedy je toho jednoducho primoc. Pracovný deň strávený v tejto kancelárii by zabil aj koňa, aspoň dnes určite.

Posledný z Lost Springs

Bol pochmúrny sobotný podvečer. Dane Travis, tajomný pištoľník s tvárou dogy, mal náladu pod psa a predieral sa záclonou šedého dažďa na pláňach Wyomingu keď jeho nikdy nekončiacu cestu zastavilo malé a dávno opustené mestečko Lost Springs.

Manželská výmena

„Sme tu prví?“ opáčil pán Novák.

„Prví aj poslední – na dnes. Dovoľte, aby som vám to vysvetlil,“ doložil som rýchlo, keď som mu v očiach uvidel nutkanie vstať.

Prečo?

Prečo?! Prečo ma poslali brániť nejakú zapadnutú dedinu voči nájazdníkom ? Mňa najlepšieho z planúcich mágov v ročníku!

Experiment

Peter bol právom hrdý na svoj život. Pracoval ako úspešný finančný poradca, ktorý vďaka rozsiahlej klientele zarábal slušné sumy peňazí. Býval v nádhernom dome, kde na neho čakávala atraktívna manželka s dvoma vydarenými deťmi.

Skvelý deň

Šedivá obloha odzrkadľuje moje pocity, keď kráčam s mojim kamarátom Rodreom v pätách k starej továrni. Pri stenách počmáraných ohavnými graffiti, na popraskanom asfalte ozdobenom cigaretovými špakmi, stoja dvaja muži. Výborne. Prišiel.

Kybermozog

Začalo to úplne nevinne. Moja pracovňa vždy vyzerala ako sklad náhodne pozbieraných a náhodne pohodených vecí. Bol to takzvaný organizovaný chaos, ale vždy som vedel približne určiť miesto potrebného predmetu a vždy som sa k nemu v krátkom čase dopracoval. Nedávno ma však pochytilo silné nutkanie všetky tie drobnosti, viac alebo menej dôležité, potriediť a zbytočnosti povyhadzovať. Stručne a jasne, upratať si.

Prepad Brlohu, 23. 09. 2009, 17:42 Víťaz OP Q2 2009

Vkročil som dnu. Chránený geekovským plášťom neviditeľnosti som preplával interiérom až k zadnému schodisku. Tam, v kúte nestráženom priemyselnými kamerami, som odhodil všetky zábrany. Zdupotal som po schodoch do suterénu a nekompromisným pohľadom prebodol veľkého chlapa za pultom:

„Prišiel som po to, čo mi patrí!”

Prežiť

Podľa vápencovo bledej pokožky a krvou podliatych očí identifikuje Panter mužov ako Krvilačných. Vzduchom sa nesie ich škrekľavý rehot, v ušiach zadrapuje ako šmirgľový papier. Dievča sa nezmôže na odpor, vyzerá slabé a dezorientované, šaty potrhané na franforce.

Pár zošúverených jabĺk

Dni boli kruté. Odvtedy, čo bohovia vypustili krvavú vlasaticu, sa diali neopísateľné veci. Slnko spálilo takmer všetko živé, nemilosrdné vetry strhli prastaré duby posvätného hája a v noci z nebies padali ohnivé kamene. Ľudia umierali po stovkách. Mestá zo dňa na deň stíchli.

Zástera

Chcel som ten sen vyrozprávať dedovi. Keď som sa však vyhrabal z kajuty a došiel na mostík, nebol to už môj starý otec, ale vedec zabraný do pokusu. Stál uprostred mora schém a diagramov, čo poletovali okolo neho spolu s rovnicami a obyčajnými poznámkami načiaranými priamo do vzduchu.

Utekať čo najrýchlejšie

Šiel som špinavou nočnou ulicou plnou ľudských trosiek slabo osvetlenou niekoľkými zatiaľ nerozbitými lampami nočného osvetlenia a neónovými nápismi ponúkajúcimi nejaký chlast alebo trošku potešenia v náručí lacnej štetky.

Úsvit

„Rada Oxionu sa práve stretla s diplomatom prichádzajúcim z planéty Zem. Chcú rokovať o spojenectve medzi našimi rasami“. „To by dopadlo“ pomyslel som si a vypol televízor.

Vstupenka

„Dobrý deň,“ nesmelo som pozdravil a cez dieru v skle prestrčil voľný lístok.

Sliepka ho vtiahla dnu a múdro sa naň zadívala. Po jej pravom krídle bola rozložená mincovka, po ľavom automat na lístky rôznych hodnôt a zliav.

Božské dialógy

Jedného dňa jeden človek zomrel. Definitívne. A tu, kde sa väčšina príbehov končí, ten náš ešte len začína.

Podvodníci so smrťou

Sedel som v ambulancii onkológa, ktorý si čítal moju správu z ultrazvuku a mne sa zdalo, že si ju číta zámerne, aby mi nemusel pozerať do očí. Ambulancia bola až nechutne čistá a zariadená bielym nábytkom. Vlastne všetko bolo biele. Aj lekárove sandále a vešiak pri dverách. Iba ja som kazil dokonalosť tohoto pracoviska.

Piatok pätnásteho

Pobúrená pani pekárka Petra Pančuchová praštila plešatého pána pekára Petra Pančuchu päťkilovou panvicou po pravej polovici pozadia, pretože príšerným prdom prerušil pokojne prebiehajúcu prípravu piatkového pokrmu. Pekelný pach prdu, pripomínajúci päťdňové ponožky, prilákal podlých protivníkov prebývajúcich pod prívodovým potrubím propán-butánu: prašivé potkany pozmenené pôsobením plutónia, pahltné päťhlavé príšery.

Slučka

Muži, ktorí na Dannyho Torresa čakali pred dverami hotelovej izby, sa mu zjavne nechystali oznámiť, že sa stal šťastným výhercom v lotérii. Vzduch sa v polnočnom meste stále chvel horúčavou, no i napriek júlovému počasiu mali na sebe tmavé obleky.

Také, pod akými sa dobre dajú ukryť rozličné predmety.

Napríklad podpažné puzdro s 9 mm pištoľou.

Víťazi Ohnivého pera Q2 2009 odhalení!

Áno, víťazi. So zhodným počtov hlasov sa totiž na prvom mieste umiestnili dvaja autori…

Sterilka

Martin to mal v živote trochu náročné. Osud, ten nespoľahlivý, pravidlá ignorujúci anarchista, mu do života nadelil podivnú danosť. Videl baktérie a vírusy. Nie všetky. Len tie nevítané, zdravie poškodzujúce. Ťažko posúdiť, či to bol dar alebo hendikep.

Kopanec

Autor sedel v najzastrčenejšom rohu miestneho pohostinstva a vystrašene hypnotizoval svoje pivo. V tomto čase tu bolo plno. Ktosi otvoril dvere. Dym z cigariet sa pohol k východu. Autor vytrhnutý z tranzu napäto očakával najhoršie.

Alma mater

Zapálil som si Spartku a siahol po prvej krásavici z kraja. Colt Peacemaker, bubienková klasika s hlavňou tak dlhou, až by z toho jeden dostal komplexy. Samozrejme, nehovorím o sebe.

Koniec je blízko

Zotrela som si z tváre posledný prach a klesla som na zem. Ostatní na mňa upreli začudovaný pohľad. Všimli si, že som sa vrátila sama skôr než moje zakrvavené nohy, spotené handry a zaprášené vlasy. Z tmy vystúpil Pes a jeho prvá otázka ma vôbec neprekvapila: „Kde je tá malá ?“

Za jedny prachy

V tejto poviedke bolo kvôli zverejneniu na našej stránke nevyhnutné niektoré výrazy nahradiť ekvivalentom známeho „píp“. Tým však čitateľov neoberáme o zážitok, naopak, ponúkame im zaujímavú doplňovačku.

Lovec vlkolakov

Etvik prechádzal mestom, občas sa zastavil, vysoko zdvihol hlavu a zavetril. Zatiaľ cítil iba ľudský pach. Nakukol do bočných uličiek a náhlivo kráčal ďalej. Von z mesta a do polí, kde sa Oni najradšej zdržiavajú. Bol zahalený v tmavom plášti, na hlave mal kapucňu a jeho kroky v mäkkej tráve nebolo vôbec počuť. Bol rýchly, chladnokrvný a nebezpečný.

Zabudnutý pergamen

Odsunula kameň v podlahe a so strachom sa obzrela. Všade bolo ticho, ale to neznamená, že ju nik nemôže pozorovať. Napriek tomu nikoho nezahliadla. Bola už noc a mesiac svietil len cez jedno mozaikové okno do prostred sály. Možno sa niekto skrýva v tej tme, ale ona ho nevidí.

Vtedy v Texase

Čakal som, kým príde chlapík, ktorého zabijem a následne zhrabnem odmenu. To bolo v poriadku. Takto som striehol už mnoho krát, a nikdy som s tým nemal problém. Tentoraz však na tej prekliatej zaprášenej stanici čakali ďalší traja.

Červená čiapočka

„Chalani, myslím, že toto nie je Bankov,“ neisto prerušil ticho Lukáš.

„Sa mi zdalo divné,“ potvrdil Matej, „že nevidím cestu.“

„Cestu, lavičku, značku,“ doplnil Matúš.

„Nič,“ zakončil Jano.

Chlapci stáli medzi stromami a bezradne hľadeli jeden na druhého.

Sila fantázie

Zvláštne, čosi ma obchádza, je to neodbytný pocit. Možno… Možno, že… neexistujem. Áno, áno, je to tak. Ja a moji spolubývajúci sme vymyslení niekým z nás. Ale kým? Hm… Ako by sa to dalo zistiť… ZABIJEM ICH! Jedného po druhom. Len čo sa mi táto skvostná myšlienka usadila v hlave na tvári sa mi rozlial blažený úsmev.

Smrad

Prvým overeným faktom zostáva, že epidémia vypukla prakticky naraz na dvoch miestach, v bezpečnostnej agentúre a v nemocnici. Postihla väčšinu zamestnancov agentúry, vrátane vedenia, v nemocnici bolo nakazených niekoľko lekárov a sestričiek. Všetky prípady mali len jeden spoločný príznak – ukrutný zápach.

Zóna smrti

Zasunul zásobník do pažby zbrane a trhnutím hlavne vsunul prvý náboj do komory. V núdzi poznáš priateľa, zaškeril sa. Ten jeho vážil dobré dve kilá a hrdil sa menom Desert Eagle.

Pod lampou

„Poviem ti hádanku. Lieta to okolo stropu a nemôže si to sadnúť.“

„Krokodíl?“

„Nie. Máš ešte jednu možnosť.“

„Vrtuľník na šnúrku.“

„Nie. Lampolet nesedavý.“

Kliatby a Kniha kúziel

„Konečne. Konečne,“ vydýchla si. „Všetko je už tak, ako má byť. Už tri mesiace ma preklínajú a zatracujú, len aby som im neunikla.“ Hladkala knihu po obale. „Našťastie som ťa našla a teraz sa mi už nemôže nič stať. Nik ani netuší, že som teraz vo veži. Všetko dobre dopadlo.“

Tretia strana mince

V prvých rokoch invázie sa šediváci nezastavili pred nijakou taktikou, ktorá mohla pomôcť poraziť ľudstvo – od orbitálneho bombardovania štiepnymi náložami, až po biologické zbrane rozprašované z vrchných vrstiev atmosféry. Ľudské kolónie v slnečnej sústave síce porazili a obsadili, ale Zem, kolíska ľudstva, sa ubránila a stále odolávala. Posledných niekoľko rokov šediváci akoby však ustúpili od plánu priamočiaro zničiť ľudstvo, a skúšali prístup iný, psychologický.

Bábkar

„Ha, há!“ nedal sa kráľ a uskočil pred mečom, ktorým naňho útočil šašo. Skoro sa mi domotali šnúrky, ale zvládol som aj elegantnú piruetu a potom zákerný skok panovníka za chrbát dvorného blázna. Šklbnutím nitky som do kráľovej ruky vložil nôž a zahnal som sa.

Prvý deň, posledný deň

V jednej chvíli som prišiel o všetko, celý svet, ktorý som poznal, rodinu, prieteľov, VŠETKO! Bol som odkázaný na blúdenie v ruinách, ako prízrak, na bezmocné škrípanie zubami a prehĺtanie sĺz. Možno sa ešte niekto zachránil? Možno som jediný, ktorý prežil- pravdu povediac, hovno ma to zaujíma.

Pes

„Auuu!!! Ty prekliata beštia!“ zreval som. Chcel som psa zo seba zhodiť, no bol prirýchly a ešte niekoľkokrát ma uhryzol do ruky. A vtedy som otvoril oči. Hlava mi išla prasknúť, krv divo búšila. Hrdlo zovreté od smädu. Ľavá ruka mi horela v jednom ohni. Prinútil som sa zdvihnúť hlavu a pozrieť na ňu. Predlaktie mi pokrývala vrstva zaschnutej krvi a zo žily trčala striekačka.

O Drakulovi

Nasledujúca poviedka prináša do súťaže Ohnivé pero osvieženie a poskytuje čitateľom možnosť nadhľadu a zamyslenia sa nad inými, „profesionálnej­šími“ textami. Autorka poviedky mala v čase, keď ju napísala, osem rokov.

Bol raz jeden upír a volal sa Drakula…

Dobrá kúpa

Keď som v meste, vždy sa rád zastavím u Poctivého Jima. Väčšina farmárov zamieri po nákupoch do krčmy, ja volím Jimov bazár. Možno kvôli spomienkam na svet, aký býval, stovky užitočných aj daromných harabúrd vám na chvíľu zastrú rozpálené pláne Antarktídy, ktorou sa ešte za čias môjho deda preháňali snežné skútre.

Biely

Od narodenia som vedel, že votrelci u nás doma nie sú dobré stvorenia. Nechceli sme ich brať na vedomie. Bola to otázka našej cti. Nič viac nám už nezostalo. Zvykli sme si. Nič iné sme nepoznali.

Mačacie zákony

Nie, to nebolo ono. Nemalo sa to stať. Lenže už bolo neskoro a nedalo sa s tým už nič spraviť. Izabela sa pozrela na výsledok svojej práce. Mačka, ktorú toľkokrát od mačaťa operovala, cvičila a pripravovala, aby dokázala bez mihnutia oka poslúchnuť rozkaz svojho majiteľa, jej pred chvíľou vynadala. To rozhodne nebolo v pláne. To zviera predsa vôbec nemalo rozprávať!