Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy
sci-fi, fantasy a horor
Veľký hubár
Kacew vzal príliš veľa halucinogénnych prostriedkov.
Samozrejme, príliš veľa, ak berieme do úvahy ich silnejšie účinky po vymiešaní s vodkou.
Očiach mal šialenstvo.
Třesu se strachem před přízraky, že jednou bude ze mně taky...
Idú po mne. Neviem ako dlho. Spočiatku boli nenápadní, a tak som si to neuvedomoval. Ale teraz som si už istý. Chcú ma dostať. Minimálne do blázinca. Možno aj…na to radšej nechcem ani pomyslieť. Prenasledujú ma na každom kroku. Sú všade.
Útulok
Odvrátil som zrak od partie a pozrel naňho. Vyzeral ako smrťák, lebka obalená v koži, prsty tenké a dlhé. Prežúval nejaký bordel, ktorý nedokázal udržať v krivých ústach, na čo mu z kútika vytekal pramienok žltohnedých slín. Smrdeli ako močka. Nos mal natočený na jednu stranu a podliaty krvou, zrejme to nedávno pekne schytal. Ani sa nedivím, tá jeho držka si o to priam žiadala. Nie každý deň sa naskytne príležitosť nakopať zubatú.
Fabrika
Starý pán Ludwig sedel za riadiacim pultom a podriemkaval. Hlava mu každú chvíľku klimbala. Len čo sa mu fajka, visiaca z úst dotkla hrude, pán Ludwig sa vzpriamil, fľochol pohľadom na rozsvietený pult a po uistenísa, že je všetko v poriadku, opäť privrel oči. Spod sivých fúzov mu visel unikátny kúsok- meršánka z dielne samotného Krummera.
Denník
Školenie splnilo moje očakávania. Nudné, ako argentínska telenovela, len sem-tam nejaká dôležitejšia informácia. Úspešne som prežil prvý deň, tri ma ešte čakajú! Pizzeriu navštívim zajtra, dnes som príliš unavený a znudený.
Zaklínač hadov
Zaklínač hadov mal veľký kôš
a v tom koši mal jedenásť hadov.
Okrem nich vlastnil aj tupý nôž
a päť detí so ženou mladou.
Prízrak
Krovie pred Aronimom zašušťalo. Zbystril pozornosť, počul rýchle kroky, vlastne beh. Z krovia sa vynoril zadýchaný mladý muž. „Utekaj, utekaj, zabije nás,“ v behu vrazil do Aronima a spadol. Aronimo tasil zbraň a čakal na nepriateľa. Bol skúsený bojovník a ničoho sa nebál. Ale nič sa neudialo. Všetko stíchlo.
Pán Jari
Bol to deň na vlas rovnaký ako už niekoľko dní predtým. Niekedy v čase, keď zima dáva svoje zbohom svetu, keď sa vydáva na cestu späť.
Jožova prísaha Poviedka zo súťaže Zo sveta Pohrobka
Na základe želania čitateľov prinášame ďalšiu poviedku z tohoročného kola poviedkovej súťaže Zo sveta Pohrobka. Veríme, že vás zaujme.
Víťaz súťaže Ohnivé pero Q3 2009
K včerajšej nádielke, ktorú ste si dozaista našli pod vianočným stromčekom, pridávame výsledky tretieho kola súťaže Ohnivé pero 2009 a niektorým aj darčeky v podobe kníh a iných cenností
Tiene na múroch
Nemci, šesťdesiat rodín, prišli začiatkom leta. Jano Nečesaný, miestny člen strany, zorganizoval na ich počesť záhradnú slávnosť, kde nechýbali dievky vo sviatočných krojoch, chlieb a soľ, kalíšok hruškovice ani zelená slávobrána s nápisom Wilkommen bei uns. Celú parádu však narušila ignorancia nemeckých osadníkov, ktorí sa slávobráne vyhli, osolený chlieb odmietli a k hruškovici ani nepričuchli. Nadľudia.
Ohnivé pero Q3 2009 – hlasovanie
Jeseň preletela ako list odfúknutý vetrom a ani sme sa nenazdali, skončilo sa ďalšie kolo súťaže amatérskych poviedok Ohnivé pero. Ďalej zostáva už len na vás, čitateľoch, aby ste vybrali víťaza.
Mýtus z ostrova Foldhaf
Evreld sedel v chatrči a díval sa do ohňa. Miešal si čaj a pri nohách mu pobehovala neter: „Strýko, poď sa hrať na skrývačku!“
Nemohol odporovať. Mala dlhé šatočky a ten najkrajší úsmev na svete.
Farma
V horskej doline sa pomaly prebúdzal život. Hmyz hrdinsky putoval medzi steblami trávy. Občas niektorý z kolonizátorov padol za obeť šantiacim hlodavcom.
Záznamník
Konečne mám pár voľných dní. Rozhodol som sa ich stráviť na obľúbenej horskej chate, kde som prežil už veľa nádherných chvíľ. Viem, že som trošku staromódny, ale nemám rád miesta s robotickou obsluhou.
Dostatočný trest
Posledné týždne mám dôvod byť v pohode. Doteraz som mal z nášho výskumného projektu zmiešané dojmy. Je to fajn pocit posúvať ľudské znalosti a schopnosti, byť niekým dôležitým, avšak neustále sledovanie a prítomnosť ochranky dáva zbohom pocitu slobody.
Len ďalší konflikt
Pozoroval som ich zo strechy už od rána. Obe skupiny naberali na veľkosti, na kvalite výzbroje aj na zákernosti. Skúmali priestor medzi budovami poškodenými už predošlými stretmi, niekoľko členov na oboch stranách sa pokúšalo infiltrovať do nepriateľských radov, nastavili dokonca niekoľko nášlapných mín.
Volanie rodu
Great Dane mi položil cez pult mokré laby na plecia. Bol to jeho obľúbený pozdrav.
Hlavne keď lialo.
„Tiež Ťa rád vidím, ale to už snáď stačí. A mohol si si lepšie vytriasť kožuch, nielenže smrdíš ako zmoknutý kojot, ale ešte mi tu narobíš aj mláky. Ako obvykle?“
Záhada modrého mesiaca
„No nič, takto sa nikam nedostaneme,“ povedal Fred snažiac sa potlačiť smútok. „Vieš čo, Deeny, celkom sa teším. Užijeme si to.“
„Toto bude náš najlepší výlet v živote,“ spokojne dodal Deeny. Ani len netušil, ako veľmi sa mýlil…
Requiem for a Dream
Milujem jeseň a to z jediného dôvodu. Vtedy mi totiž môj priateľ posiela listy. Denne celé náruče listov. Nemusí, keďže sme v neustálom osobnom kontakte, ale on chce. Večer čo večer sa v tomto ročnom období vraciam do izby s novým nočným čítaním.
Drsná lekcia
Zachariáš sedel opretý lakťom o registračnú pokladnicu a znudene hľadel von na rušnú ulicu plnú ľudí, náhliacich sa za svojimi každodennými povinnosťami. Vnútri v obchode bolo naopak mŕtvo.
Otrasný deň
Konečne po robote. Aj keď je práca bankového úradníka splnením mojich snov, niekedy je toho jednoducho primoc. Pracovný deň strávený v tejto kancelárii by zabil aj koňa, aspoň dnes určite.
Posledný z Lost Springs
Bol pochmúrny sobotný podvečer. Dane Travis, tajomný pištoľník s tvárou dogy, mal náladu pod psa a predieral sa záclonou šedého dažďa na pláňach Wyomingu keď jeho nikdy nekončiacu cestu zastavilo malé a dávno opustené mestečko Lost Springs.
Manželská výmena
„Sme tu prví?“ opáčil pán Novák.
„Prví aj poslední – na dnes. Dovoľte, aby som vám to vysvetlil,“ doložil som rýchlo, keď som mu v očiach uvidel nutkanie vstať.
Experiment
Peter bol právom hrdý na svoj život. Pracoval ako úspešný finančný poradca, ktorý vďaka rozsiahlej klientele zarábal slušné sumy peňazí. Býval v nádhernom dome, kde na neho čakávala atraktívna manželka s dvoma vydarenými deťmi.
Skvelý deň
Šedivá obloha odzrkadľuje moje pocity, keď kráčam s mojim kamarátom Rodreom v pätách k starej továrni. Pri stenách počmáraných ohavnými graffiti, na popraskanom asfalte ozdobenom cigaretovými špakmi, stoja dvaja muži. Výborne. Prišiel.
Kybermozog
Začalo to úplne nevinne. Moja pracovňa vždy vyzerala ako sklad náhodne pozbieraných a náhodne pohodených vecí. Bol to takzvaný organizovaný chaos, ale vždy som vedel približne určiť miesto potrebného predmetu a vždy som sa k nemu v krátkom čase dopracoval. Nedávno ma však pochytilo silné nutkanie všetky tie drobnosti, viac alebo menej dôležité, potriediť a zbytočnosti povyhadzovať. Stručne a jasne, upratať si.
Prepad Brlohu, 23. 09. 2009, 17:42 Víťaz OP Q2 2009
Vkročil som dnu. Chránený geekovským plášťom neviditeľnosti som preplával interiérom až k zadnému schodisku. Tam, v kúte nestráženom priemyselnými kamerami, som odhodil všetky zábrany. Zdupotal som po schodoch do suterénu a nekompromisným pohľadom prebodol veľkého chlapa za pultom:
„Prišiel som po to, čo mi patrí!”
Prežiť
Podľa vápencovo bledej pokožky a krvou podliatych očí identifikuje Panter mužov ako Krvilačných. Vzduchom sa nesie ich škrekľavý rehot, v ušiach zadrapuje ako šmirgľový papier. Dievča sa nezmôže na odpor, vyzerá slabé a dezorientované, šaty potrhané na franforce.
Pár zošúverených jabĺk
Dni boli kruté. Odvtedy, čo bohovia vypustili krvavú vlasaticu, sa diali neopísateľné veci. Slnko spálilo takmer všetko živé, nemilosrdné vetry strhli prastaré duby posvätného hája a v noci z nebies padali ohnivé kamene. Ľudia umierali po stovkách. Mestá zo dňa na deň stíchli.
Zástera
Chcel som ten sen vyrozprávať dedovi. Keď som sa však vyhrabal z kajuty a došiel na mostík, nebol to už môj starý otec, ale vedec zabraný do pokusu. Stál uprostred mora schém a diagramov, čo poletovali okolo neho spolu s rovnicami a obyčajnými poznámkami načiaranými priamo do vzduchu.
Utekať čo najrýchlejšie
Šiel som špinavou nočnou ulicou plnou ľudských trosiek slabo osvetlenou niekoľkými zatiaľ nerozbitými lampami nočného osvetlenia a neónovými nápismi ponúkajúcimi nejaký chlast alebo trošku potešenia v náručí lacnej štetky.
Vstupenka
„Dobrý deň,“ nesmelo som pozdravil a cez dieru v skle prestrčil voľný lístok.
Sliepka ho vtiahla dnu a múdro sa naň zadívala. Po jej pravom krídle bola rozložená mincovka, po ľavom automat na lístky rôznych hodnôt a zliav.
Božské dialógy
Jedného dňa jeden človek zomrel. Definitívne. A tu, kde sa väčšina príbehov končí, ten náš ešte len začína.
Podvodníci so smrťou
Sedel som v ambulancii onkológa, ktorý si čítal moju správu z ultrazvuku a mne sa zdalo, že si ju číta zámerne, aby mi nemusel pozerať do očí. Ambulancia bola až nechutne čistá a zariadená bielym nábytkom. Vlastne všetko bolo biele. Aj lekárove sandále a vešiak pri dverách. Iba ja som kazil dokonalosť tohoto pracoviska.
Piatok pätnásteho
Pobúrená pani pekárka Petra Pančuchová praštila plešatého pána pekára Petra Pančuchu päťkilovou panvicou po pravej polovici pozadia, pretože príšerným prdom prerušil pokojne prebiehajúcu prípravu piatkového pokrmu. Pekelný pach prdu, pripomínajúci päťdňové ponožky, prilákal podlých protivníkov prebývajúcich pod prívodovým potrubím propán-butánu: prašivé potkany pozmenené pôsobením plutónia, pahltné päťhlavé príšery.
Slučka
Muži, ktorí na Dannyho Torresa čakali pred dverami hotelovej izby, sa mu zjavne nechystali oznámiť, že sa stal šťastným výhercom v lotérii. Vzduch sa v polnočnom meste stále chvel horúčavou, no i napriek júlovému počasiu mali na sebe tmavé obleky.
Také, pod akými sa dobre dajú ukryť rozličné predmety.
Napríklad podpažné puzdro s 9 mm pištoľou.
Víťazi Ohnivého pera Q2 2009 odhalení!
Áno, víťazi. So zhodným počtov hlasov sa totiž na prvom mieste umiestnili dvaja autori…
Sterilka
Martin to mal v živote trochu náročné. Osud, ten nespoľahlivý, pravidlá ignorujúci anarchista, mu do života nadelil podivnú danosť. Videl baktérie a vírusy. Nie všetky. Len tie nevítané, zdravie poškodzujúce. Ťažko posúdiť, či to bol dar alebo hendikep.
Kopanec
Autor sedel v najzastrčenejšom rohu miestneho pohostinstva a vystrašene hypnotizoval svoje pivo. V tomto čase tu bolo plno. Ktosi otvoril dvere. Dym z cigariet sa pohol k východu. Autor vytrhnutý z tranzu napäto očakával najhoršie.
Alma mater
Zapálil som si Spartku a siahol po prvej krásavici z kraja. Colt Peacemaker, bubienková klasika s hlavňou tak dlhou, až by z toho jeden dostal komplexy. Samozrejme, nehovorím o sebe.
Koniec je blízko
Zotrela som si z tváre posledný prach a klesla som na zem. Ostatní na mňa upreli začudovaný pohľad. Všimli si, že som sa vrátila sama skôr než moje zakrvavené nohy, spotené handry a zaprášené vlasy. Z tmy vystúpil Pes a jeho prvá otázka ma vôbec neprekvapila: „Kde je tá malá ?“
Za jedny prachy
V tejto poviedke bolo kvôli zverejneniu na našej stránke nevyhnutné niektoré výrazy nahradiť ekvivalentom známeho „píp“. Tým však čitateľov neoberáme o zážitok, naopak, ponúkame im zaujímavú doplňovačku.
Lovec vlkolakov
Etvik prechádzal mestom, občas sa zastavil, vysoko zdvihol hlavu a zavetril. Zatiaľ cítil iba ľudský pach. Nakukol do bočných uličiek a náhlivo kráčal ďalej. Von z mesta a do polí, kde sa Oni najradšej zdržiavajú. Bol zahalený v tmavom plášti, na hlave mal kapucňu a jeho kroky v mäkkej tráve nebolo vôbec počuť. Bol rýchly, chladnokrvný a nebezpečný.
Zabudnutý pergamen
Odsunula kameň v podlahe a so strachom sa obzrela. Všade bolo ticho, ale to neznamená, že ju nik nemôže pozorovať. Napriek tomu nikoho nezahliadla. Bola už noc a mesiac svietil len cez jedno mozaikové okno do prostred sály. Možno sa niekto skrýva v tej tme, ale ona ho nevidí.
Vtedy v Texase
Čakal som, kým príde chlapík, ktorého zabijem a následne zhrabnem odmenu. To bolo v poriadku. Takto som striehol už mnoho krát, a nikdy som s tým nemal problém. Tentoraz však na tej prekliatej zaprášenej stanici čakali ďalší traja.
Červená čiapočka
„Chalani, myslím, že toto nie je Bankov,“ neisto prerušil ticho Lukáš.
„Sa mi zdalo divné,“ potvrdil Matej, „že nevidím cestu.“
„Cestu, lavičku, značku,“ doplnil Matúš.
„Nič,“ zakončil Jano.
Chlapci stáli medzi stromami a bezradne hľadeli jeden na druhého.
Sila fantázie
Zvláštne, čosi ma obchádza, je to neodbytný pocit. Možno… Možno, že… neexistujem. Áno, áno, je to tak. Ja a moji spolubývajúci sme vymyslení niekým z nás. Ale kým? Hm… Ako by sa to dalo zistiť… ZABIJEM ICH! Jedného po druhom. Len čo sa mi táto skvostná myšlienka usadila v hlave na tvári sa mi rozlial blažený úsmev.