Minuloročný Istrocon bol dobrý, ale čosi mu predsa len chýbalo. Literárny workshop. Záverečné vyhlasovanie výsledkov súťaže o poviedku Istroconu zanechalo v mnohých zúčastnených pocit zatrpknutosti. Je viacero vecí, ktoré začínajúci autori nemajú radi, ale jednu doslova nenávidia. Keď kritici predhadzujú publiku vágne poznámky o nízkej kvalite a „začiatočníckych chybách“ bez toho, že by ich konkretizovali. Odsúdia, ale neposkytnú autorovi nápovedu, z ktorej sa dá poučiť. Vyhlasovanie výsledkov nie je vhodnou príležitosťou na objasňovanie a diskusie.
Preto je tu náš megaprojekt literárneho workshopu na Istrocone 2008!
Máš napísanú poviedočku a chystáš sa ju poslať do literárnej súťaže? Podľahol si pocitu zodpovednosti a vopred si si prečítal propozície? Zaskočil ťa pojem „normostrana“? Nuž, milý nádejný výherca, so svojím problémom nie si sám – normostrana je strašiakom takmer každého začínajúceho a mnohých skúsených autorov.
Predstavujeme Vám poviedku mladého nádejného autora Petra Očenáša. Peter má 21 rokov, študuje informatiku a angličtinu na UMB v Banskej Bystrici a po rokoch písania sa odhodlal niekoľko svojich dielok zaslať do Fantázie. Posúďte.
Máte nápad a chuť písať. Stvorili ste poviedku, poslali ste ju do súťaže, ale príliš ste nezabodovali? Ponúkli ste svoje dielko piatim časopisom, ale ak vám vôbec odpísali, odpoveď bola odmietavá? Obstáli ste v súťaži i časopise, ale čitatelia posielajú na vašu adresu nelichotivé komentáre? Sami máte pocit, že niečo kazíte?
Pravdepodobne sa dopúšťate niektorej z chýb, ktoré sú vlastné nielen začínajúcim autorom. Väčšina z týchto nedostatkov sa permanentne opakuje, dajú sa pomerne ľahko identifikovať, a preto ani nie je príliš ťažké vyhnúť sa im. Keď nie na prvýkrát, po niekoľkých pokusoch určite.
Začínajúci autori si často vypočujú dobre mienenú radu, aby vyliezli z „ghetta“ SF a nechali sa inšpirovať velikánmi klasickej literatúry.
Čo by nám na takom workshope mohol povedať povedzme Dostojevskij?
(alebo niekoľko tipov, ako sa vysporiadať s inšpiráciou dielami iných autorov)
Nedostáva sa vám vlastných nápadov? Máte pocit, že nejakú tému by ste spracovali lepšie? Páčilo sa vám niečo, čo už niekto iný vymyslel? Je to jednoduché! Skočte na predmetné literárne dielo a bezohľadne ho vyplieňte! Zdá sa vám táto rada tak trochu v rozpore s mojím predchádzajúcim článkom a búrlivou debatou, ktorá ju sprevádzala? No, ako sa to vezme…
…čiže dumanie o klišé a originalite, plus niekoľko rád začínajúcim autorom, ktorými sme v podstate všetci.
Je mi jasné, že keď vyslovím (napíšem) ono slovo ORIGINALITA, na týchto stránkach to vyvolá podobný efekt ako mávanie toreadora na býka. Tož sa teším. Ale práve dávnejšia debata na fandom.sk ma v tomto krásnom čase dovolenky vyprovokovala k úvahe, s ktorou som nevedel naložiť inak, len ju posunúť sem a ísť s kožou na trh. (Dvanásť päťdesiat, mimoriadna ponuka!)
Začínajúci autori, tvorcovia poviedok (a občas aj románov) zvyknú robiť chyby. Niektorí sa zameriavajú na vlastné, unikátne, no spravidla ide o chyby, ktoré sa opakujú – generáciu za za generáciou ašpirujúcich spisovateľov. Preto hádam nezaškodí, keď si niektoré z tých najčastejších pripomenieme. A začneme s…
Mohlo by sa zdať, že na to, aby bola poviedka dobrá, musí byť rýchla a stručná. Mala by vraj odrážať náš štýl života, ktorý je stále rýchlejší (e-mail, mobilný telefón, poznávací zájazd do Ríma na dva dni :). No nie je to tak, každý text musí mať „svoje“ tempo. Záleží totiž od toho, čo vlastne chceme príbehom povedať…
Poznámka: Peter Pišťanek, autor niekoľkých románov a šéfredaktor internetového denníka inZine je podľa mňa tou najlepšou osobou, ktorá sa môže vyjadrovať k tomu, ako sa píše poviedka (resp. dobrá poviedka). Aj vzhľadom na skutočnosť, že je predsedom poroty súťaže Eurotel Poviedka 2001. No ďalej mu už do reči skákať nebudem, nasleduje jeho desatoro prikázaní pre ašpirujúceho autora poviedok…
Rád sa túlam Internetom, je to moja vášeň, práca a v poslednom čase nutnosť :) Ako som sa tak prechádzal americkou spisovateľskou komunitou (samozrejme predovšetkým SFaF), natrafil som na čosi, čo by mohlo byť pre vás zaujímavé. Písať dobré poviedky totiž nie je len tak hádzanie čohosi z brucha na papier či do textového editora. Napísať kvalitný text, to chce aj kopu štúdia. Prečítajte si, ako na to išiel Orson Scott Card, spisovateľ par excellence…
Myslím, že niekde v úvode (predchádzajúci pokec k workshopu) som spomenul, aká je hlavná postava dôležitá. Takže, teraz to zopakujem: hlavná postava je dôležitá, ak nie vôbec najdôležitejšia vec v poviedke. Hlavne ak píšete fantasy, tak vám silná postava dokáže sama utiahnuť príbeh a vlastne si ho stvoriť sama. Takže, dnes si povieme čosi o tom, akými prostriedkami sa dá taká postava (nielen hlavná) v texte charakterizovať (sformovať)…
Pri vytváraní poviedky máte v podstate dve možnosti. Buď máte nápad, ktorý text utiahne sám a postavy budú iba kulisami, alebo – čo je pre začiatočníka vhodnejšie – si vytvoríte hrdinu, ktorý bude natoľko silný, že vám svojim konaním napomôže pri tvorbe príbehu. Produkovať originálne a nosné nápady dokáže málokto, vytvoriť si hrdinu je zvyčajne ľahšie. A keď mu necháte voľnú ruku, sami môžete byť prekvapení, kam ten príbeh speje, poprípade aj dospeje. Povedal by som, že aj Geralt nakoniec došiel niekam úplne inam, než to pán Sapkowski zamýšľal…