Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy

Robotómia VIII. (Takmer po japonsky)

Ani to veľmi nebolelo a sme na konci historického zvukového záznamu. Ak ste boli pozorní, viete, že dnes si môžete vypočuť básne. Presnejšie Haiku.

S Haiku som sa prvý raz stretol v petržalskom literárnom klube Generácia, kde bol hosťom Daniel Hevier. Haiku je japonská básnická forma, ktorá má veľmi presné pravidlá: tri strofy, prvá má päť slabík, druhá sedem, tretia znova päť. Nadšený novými poznatkami som pár haiku na posedenie vychrlil. Odvtedy nič. Ale moje pokusy zostali aspoň dočasne zvečnené na zvukovej nahrávke.

Robotómia VI. (Láska prechádza cez nábytok)

Šieste pokračovanie zvukovej nahrávky nejestvujúcej knihy s názvom Robotómia obsahuje opäť básne. Dohromady jedenásť.

Tentoraz možno smelo hovoriť takmer o ľúbostnej poetike, keby sa to len na poslednú chvíľu vždy niekam nezvrtlo. Ale nezvŕta to s nami občas aj v živote? Keď sme si súhlasne prikývli, môžeme pokračovať.

Robotómia IV. (Nešťastie nechodí po Vysokých Tatrách)

Streda je čudný deň. Týždeň sa ako-tak rozbehol, ale piatok je ešte stále za viditeľným horizontom. Človek sa ocitá v imaginárnom bode prelomu, balansuje, kyvká sa dopredu, vzápätí sa desí, že spadne späť dozadu – smerom k pondelku. Vrátiť sa v čase našťastie nemôže. Iba ak pri počúvaní päť rokov starej zvukovej nahrávky.

Robotómia II. (Myši a iný hmyz)

Druhý diel historického zvukového záznamu obsahuje desať krátkych textov, z nedostatku lepšieho pomenovania nazvaných básne. Skôr ako sa v panike vrhnete k najbližšiemu únikovému východu, upozorňujem, že rýmy som vložil iba do jednej.

Rozlúčka

„Rýchlik 3647 Intersystem, do Galaktických Kúpeľov, stojí na koľaji prvej pripravený na odchod, ukončite nástup!“

Planéty horia hviezdy explódujú

planéty horia hviezdy explódujú

vzduchoprázno sa začína plniť čímsi strašným, ale

ešte stále máme nádej ešte stále je

čas zobudiť zo spánku

            č­arodivnú Médeu

Osem paldi^TM nad ránom.

Bosá

V hlave mi zunia tvoje kroky Cupitáš od oka k oku Skúšaš, odkiaľ bude lepší výhľad Na môj osamelý rum s čajom

Zobudím ťa a znovu budeme spolu

(podľa skutočnej udalosti)

vírenie je ešte noc

v starom panteóne sa opäť klonuje kolossálna hudba sfér.

Oči

Fandom poetry Remixed

I.

Cítiš?        žiaria. žiara tela        ticho dožaruje ty však cítiš: Tvoje Tvoje je to ticho. vzlietneš nad to ticho Otvoríš oči        na zničených stromoch. Slzy kropia vyschnuté pne        na zničených dotknuté. už len jediný dar        Tvoje je to ticho:

Zvonce hrajú melódiu smrti, umieráčik svieti na cestu.

O túžbach

Chcela by som ťa potrhať, tak ako knihu. Potom ťa znova pozliepať a čítať v tichu.

Chcela by som ťa milovať, veď tak sa to robí. Pri tom sa k tebe milo mať, spievať ťa na dve doby. A na jeseň vždy zabúdať, že nie si do zásoby.

Dar ticha

Záhrada, stromy, hory, lesy, dar prírody, dar života. Cítiš aspoň trocha lásky? Dary vôkol teba žiaria. Žiara tela ďakujúc vzdáva hold, ty však nevidíš, necítiš.

Noname

Zvonky hrajú melódiu smrti, umieráčik svieti na cestu pútnikom. Svet sa zmenil, život zmizol. Anjeli padli, pravda nevíťazí. Porazeným mĺkva hymna ostala, spáleniská, mŕtvoly cestu ukazujú. Hmla vypĺňa božie cesty, choroby rozosievajú svoje deti. Čas nežehná porazeným.