K včerajšej nádielke, ktorú ste si dozaista našli pod vianočným stromčekom, pridávame výsledky tretieho kola súťaže Ohnivé pero 2009 a niektorým aj darčeky v podobe kníh a iných cenností
Jeseň preletela ako list odfúknutý vetrom a ani sme sa nenazdali, skončilo sa ďalšie kolo súťaže amatérskych poviedok Ohnivé pero. Ďalej zostáva už len na vás, čitateľoch, aby ste vybrali víťaza.
Evreld sedel v chatrči a díval sa do ohňa. Miešal si čaj a pri nohách mu pobehovala neter: „Strýko, poď sa hrať na skrývačku!“
Nemohol odporovať. Mala dlhé šatočky a ten najkrajší úsmev na svete.
V horskej doline sa pomaly prebúdzal život. Hmyz hrdinsky putoval medzi steblami trávy. Občas niektorý z kolonizátorov padol za obeť šantiacim hlodavcom.
Konečne mám pár voľných dní. Rozhodol som sa ich stráviť na obľúbenej horskej chate, kde som prežil už veľa nádherných chvíľ. Viem, že som trošku staromódny, ale nemám rád miesta s robotickou obsluhou.
Posledné týždne mám dôvod byť v pohode. Doteraz som mal z nášho výskumného projektu zmiešané dojmy. Je to fajn pocit posúvať ľudské znalosti a schopnosti, byť niekým dôležitým, avšak neustále sledovanie a prítomnosť ochranky dáva zbohom pocitu slobody.
Pozoroval som ich zo strechy už od rána. Obe skupiny naberali na veľkosti, na kvalite výzbroje aj na zákernosti. Skúmali priestor medzi budovami poškodenými už predošlými stretmi, niekoľko členov na oboch stranách sa pokúšalo infiltrovať do nepriateľských radov, nastavili dokonca niekoľko nášlapných mín.
Great Dane mi položil cez pult mokré laby na plecia. Bol to jeho obľúbený pozdrav.
Hlavne keď lialo.
„Tiež Ťa rád vidím, ale to už snáď stačí. A mohol si si lepšie vytriasť kožuch, nielenže smrdíš ako zmoknutý kojot, ale ešte mi tu narobíš aj mláky. Ako obvykle?“
„No nič, takto sa nikam nedostaneme,“ povedal Fred snažiac sa potlačiť smútok. „Vieš čo, Deeny, celkom sa teším. Užijeme si to.“
„Toto bude náš najlepší výlet v živote,“ spokojne dodal Deeny. Ani len netušil, ako veľmi sa mýlil …
Milujem jeseň a to z jediného dôvodu. Vtedy mi totiž môj priateľ posiela listy. Denne celé náruče listov. Nemusí, keďže sme v neustálom osobnom kontakte, ale on chce. Večer čo večer sa v tomto ročnom období vraciam do izby s novým nočným čítaním.
Zachariáš sedel opretý lakťom o registračnú pokladnicu a znudene hľadel von na rušnú ulicu plnú ľudí, náhliacich sa za svojimi každodennými povinnosťami. Vnútri v obchode bolo naopak mŕtvo.
Konečne po robote. Aj keď je práca bankového úradníka splnením mojich snov, niekedy je toho jednoducho primoc. Pracovný deň strávený v tejto kancelárii by zabil aj koňa, aspoň dnes určite.
Bol pochmúrny sobotný podvečer. Dane Travis, tajomný pištoľník s tvárou dogy, mal náladu pod psa a predieral sa záclonou šedého dažďa na pláňach Wyomingu keď jeho nikdy nekončiacu cestu zastavilo malé a dávno opustené mestečko Lost Springs.
„Sme tu prví?“ opáčil pán Novák.
„Prví aj poslední – na dnes. Dovoľte, aby som vám to vysvetlil,“ doložil som rýchlo, keď som mu v očiach uvidel nutkanie vstať.
Peter bol právom hrdý na svoj život. Pracoval ako úspešný finančný poradca, ktorý vďaka rozsiahlej klientele zarábal slušné sumy peňazí. Býval v nádhernom dome, kde na neho čakávala atraktívna manželka s dvoma vydarenými deťmi.
Šedivá obloha odzrkadľuje moje pocity, keď kráčam s mojim kamarátom Rodreom v pätách k starej továrni. Pri stenách počmáraných ohavnými graffiti, na popraskanom asfalte ozdobenom cigaretovými špakmi, stoja dvaja muži. Výborne. Prišiel.
Začalo to úplne nevinne. Moja pracovňa vždy vyzerala ako sklad náhodne pozbieraných a náhodne pohodených vecí. Bol to takzvaný organizovaný chaos, ale vždy som vedel približne určiť miesto potrebného predmetu a vždy som sa k nemu v krátkom čase dopracoval. Nedávno ma však pochytilo silné nutkanie všetky tie drobnosti, viac alebo menej dôležité, potriediť a zbytočnosti povyhadzovať. Stručne a jasne, upratať si.
Podľa vápencovo bledej pokožky a krvou podliatych očí identifikuje Panter mužov ako Krvilačných. Vzduchom sa nesie ich škrekľavý rehot, v ušiach zadrapuje ako šmirgľový papier. Dievča sa nezmôže na odpor, vyzerá slabé a dezorientované, šaty potrhané na franforce.
Dni boli kruté. Odvtedy, čo bohovia vypustili krvavú vlasaticu, sa diali neopísateľné veci. Slnko spálilo takmer všetko živé, nemilosrdné vetry strhli prastaré duby posvätného hája a v noci z nebies padali ohnivé kamene. Ľudia umierali po stovkách. Mestá zo dňa na deň stíchli.
Chcel som ten sen vyrozprávať dedovi. Keď som sa však vyhrabal z kajuty a došiel na mostík, nebol to už môj starý otec, ale vedec zabraný do pokusu. Stál uprostred mora schém a diagramov, čo poletovali okolo neho spolu s rovnicami a obyčajnými poznámkami načiaranými priamo do vzduchu.
Šiel som špinavou nočnou ulicou plnou ľudských trosiek slabo osvetlenou niekoľkými zatiaľ nerozbitými lampami nočného osvetlenia a neónovými nápismi ponúkajúcimi nejaký chlast alebo trošku potešenia v náručí lacnej štetky.
„Dobrý deň,“ nesmelo som pozdravil a cez dieru v skle prestrčil voľný lístok.
Sliepka ho vtiahla dnu a múdro sa naň zadívala. Po jej pravom krídle bola rozložená mincovka, po ľavom automat na lístky rôznych hodnôt a zliav.
Jedného dňa jeden človek zomrel. Definitívne. A tu, kde sa väčšina príbehov končí, ten náš ešte len začína.
Sedel som v ambulancii onkológa, ktorý si čítal moju správu z ultrazvuku a mne sa zdalo, že si ju číta zámerne, aby mi nemusel pozerať do očí. Ambulancia bola až nechutne čistá a zariadená bielym nábytkom. Vlastne všetko bolo biele. Aj lekárove sandále a vešiak pri dverách. Iba ja som kazil dokonalosť tohoto pracoviska.
Pobúrená pani pekárka Petra Pančuchová praštila plešatého pána pekára Petra Pančuchu päťkilovou panvicou po pravej polovici pozadia, pretože príšerným prdom prerušil pokojne prebiehajúcu prípravu piatkového pokrmu. Pekelný pach prdu, pripomínajúci päťdňové ponožky, prilákal podlých protivníkov prebývajúcich pod prívodovým potrubím propán-butánu: prašivé potkany pozmenené pôsobením plutónia, pahltné päťhlavé príšery.
Muži, ktorí na Dannyho Torresa čakali pred dverami hotelovej izby, sa mu zjavne nechystali oznámiť, že sa stal šťastným výhercom v lotérii. Vzduch sa v polnočnom meste stále chvel horúčavou, no i napriek júlovému počasiu mali na sebe tmavé obleky.
Také, pod akými sa dobre dajú ukryť rozličné predmety.
Napríklad podpažné puzdro s 9 mm pištoľou.