Napriek tomu, že sa poslednej (v českom vydaní) knihe z Enderovho vesmíru už pár ľudí venovalo, neodpustím si pridať aj svoj komentár. Jednoducho sa to nedá, k takejto knihe pár poznámok napísať musím. Pretože táto kniha je rovnako akčná a tajomná ako slávna Enderova hra, no jej úroveň empatie je kdesi oveľa hlbšie. Card za tých dvadsať rokov vyzrel a Fazolek (v Enderovej hre Bean) hľadí na vesmír úplne inými očami, ako mohol hľadieť sám Ender Xenocída. A zistil som, že na hodnotenie tejto knihy nemôžem použiť svoju klasickú stupnicu od jedna po desať. Nestačí…
Asylum je skazené mesto, proti ktorému sú aj najtmavšie uličky Kalkaty rajskou záhradou. Asylum (orig. Sanctuary) je mesto, v ktorom sa odohrávajú príbehy z tzv. Sveta zlodejov (Thieves World). Asylum je miesto, kam si poprední autori fantasy odkladajú príbehy, ktoré sa vymykajú z ich bežnej tvorby. Asylum je svet, ktorý stvorili sami spisovatelia a vytvorili ho tak šikovne, že vystačil na pekných pár desiatok poviedok. Stíny Asyla sú treťou zbierkou prác z tohoto sveta, prác ktoré by sa hádam mohli označiť ako temná fantasy. Mohli by sa, keby…
Ivana Kuglerová je Lady fantasy, má za sebou kopec poviedok, román a pred sebou sľubnú budúcnosť. Na to, že nezažila ani „čtvrt století poesie“ je to skutočne dosť. Oveľa viac však udiví fakt, že táto mladá žena je autorkou jedného z najkrvavejších a najdeprimujúcejších románov českej fantastiky…
Je ťažké hodnotiť knihu, ktorá nemá žiadne literárne ambície. No takéto knihy sú v poslednom čase vo fantasy bežné (v anglosaskej fantasy, česká, slovenská a poľská fantasy vykazujú nezvyčajnú dávku originality). A keďže do tohoto prúdu ničím nevynikajúcich príbehov zapadá aj táto kniha, začnem recenziu netradične, obálkou. Musím povedať, že sa Davidovi Spáčilovi mimoriadne podarila, je to jedna z najlepších obálok, aké som na fantasy knihách videl. Je elegantná, originálna a má ten správny nádych tajomstva, o ktoré nám vo fantasy ide. A sekne ku knihe. Druhý príbeh o Bazilovi Zlomenom palcátovi sa totiž od bežnej produkcie spotrebných fantasy predsa len čímsi líši. Je to čistý príbeh, ktorý sa na nič nehrá a ponúka vám jedno dobre vyrozprávané vojnové dobrodružstvo zo zeme, kde majú všetci také podivné a nečitateľné mená…
Jak přistupovat k psaní recenze na knihu, u níž víte, že od ní nemůžete čekat nic nového – a taky se ničeho nového nedočkáte? Proč vůbec číst takovou knihu? A proč ji, když to dovedeme do důsledků, psát? Ale božíčku, jak by diplomaticky pravila lady Sibyla, manželka velitele ankh-morporkské Hlídky, Samuela Elánia, to je přeci elefantární.
Pokud Setkání s Rámou A.C.Clarka nebo Prstencový svět Larryho Nivena patří k vašim oblíbeným titulům, je tato kniha určena právě vám. Jsme na začátku 23. století. Lidé se konečně naučili létat ke hvězdám a hledají místo, které by mohli kolonizovat. Země je totiž na pokraji hospodářského kolapsu, přelidnění je neřešitelný problém, deštné pralesy už skoro zmizely, územím Spojených států se takřka neustále prohánějí tornáda a hladina moře se den za dnem pomalu zvedá. A abych to znovu připomněl: lidé se konečně naučili létat ke hvězdám! A díky tomu také přišli na to, že ve vesmíru nejsou sami.
Nemám príliš v láske premúdrelé deti. Ale sú prípady, kedy to beriem. Neviem o človeku, ktorý by dobre znášal, keď ho v jednom kuse podceňujú len preto, ako vyzerá, aj keď sám si je vedomý svojich možností a schopností, keď ho jednostaj s niekým porovnávajú, hoci si je vedomý vlastnej výlučnosti. Keď musí stále bojovať o prežitie, o uznanie… Všetky tieto kritériá spĺňa hrdina knihy – Fazolek.
Kniha povídek Legendy sci-fi volně navazuje na podobně laděnou sbírku Legendy fantasy. Obě mají společného editora – Roberta Silverberga a obě vycházejí z téhož nápadu, posbírat nejznámější cykly žánru, oslovit jejich žijící autory a připojit tak k mnohdy už dokončeným sériím ještě něco navíc, krátkou povídku, která by dovysvětlila motivaci chování určitých postav, s nimiž jsme se seznámili, případně přiblížila události, na něž v cyklech samotných nezbylo místo.
V druhé polovině devatenáctého století tvořil ve Francii spisovatel Gustave Flaubert a ten za celý svůj život dopsal pouze tři romány (možná si ze školy ještě pamatujete Paní Bovaryovou), čtvrtý, Bouvard a Pecuchet, zůstal nedokončen. O Flaubertovi se vypráví, že dokázal týdny sedět nad stolem a přemýšlet o jediné větě. Zkoušel ji psát znovu a znovu tak dlouho, dokud nebyl s jejím zněním stoprocentně spokojen…
Nedá mi to, abych nezačal citací. Je z Ikarie, č. 7/2000 a autorkou následujících slov je recenzentka tohoto časopisu, Magda Dědková: „…ale abych autorce nekřivdila (americká kritika trilogii Xenogenesis pochválila), první dva díly jsou možná lepší. Jestli ovšem čekáte srovnání, tak se nedočkáte, protože jsem je nečetla. Byvši k tomu vyzvána, skočila jsem rovnýma nohama do třetího dílu. Zjistila jsem, že to lze, zmatení mysli se nekonalo, děj je poměrně přehledný, kniha může existovat i samostatně.“ Na následujících řádcích se pokusím vysvětlit, proč se Magda Dědková mýlí a knihy samostatně existovat nemohou.
Čo sa stane, keď kráľa zabije na love kanec? Nuž kráľom sa stane jeho syn. Ale čo keď to nie je jeho syn? Čo keď mu kráľovná nasadila parohy s vlastným bratom? Závisí na tom, kto o tom vie… A kto má dôkazy. A ako dlho ostane nažive.
Poznámka Fandom.sk: Vzhľadom na to, že v ankete o najlepší fantastický cyklus sa mimoriadne dobre umiestnili príbehy o pánovi Rafinovi, dovoľujeme si uverejniť jeho krátke curriculum, ako aj informácie o jeho autorovi. Niektorí čitatelia nám totiž vyčítali, že o tomto hrdinovi nevedia nič… Nuž, teraz máte príležitosť!
Kto pozná tvorbu Roberta Ervina Howarda, pozná aj kráľa Valusie – Kulla, pôvodom z Atlantídy. Kull je totiž viac-menej alter ego Howardovho najznámejšieho hrdinu – Conana z Cimmerie. Prvá poviedka o Conanovi, ktorú Howard napísal – Meč s Fénixom, je totiž len prepísaním epizódy zo života valusijského kráľa, prepisom poviedky „Touto sekyrou já vládnu!“. A tak ako je to s Conanom a Kullom, tak je to aj s touto knihou, ktorú vydalo vydavateľstvo Laser na sklonku roku 2000. Je to totiž len nové vydanie príbehov, ktoré sme už dávno čítali, s novým prekladom a novou obálkou. A oproti poslednému českému vydaniu (ARLA, 1992, ako Kráľ Kull) sa mi zdá byť táto variácia dokonca chudobnejšia…
Kniha Ztracený trůn patří volně do tzv. Videssoského cyklu, ovšem opravdu pouze volně. Autor zaplnil další bílé místo na mapě a vytvořil mocnou říši Makuran pod vládou Krále Králů Makuranu Peroze sousedící na jihovýchodě s Videssosem a na severu s rozlehlými pláněmi obydlenými kočujícími barbary a nájezdníky Khamorťany. Svým způsobem jde spíše o jednoduchý fantasy příběh držící se zaběhaných konvencí žánru, jehož hlavním hrdinou je Abivard, syn Godarze – dihquana pohraniční pevnosti Vek Rud.
Na Fantázii 16 ma zarazili dve veci. Prvá: časové horizonty. Deň sa zišiel s dňom a týždeň s týždňom. Rok sa zišiel s rokom, storočie so storočím a prišlo nové milénium. Nikdy by ma nebolo napadlo, že ako predplatiteľ Fantázie dostanem nové číslo až v ďalšom tisícročí… Nuž, aj o tomto je fantastika. Druhá vec už na prvý pohľad taká jasná nie je, no napriek tomu má určitú logiku. Fantázia je totiž trochu horšia ako jej apendix Gurun, pretože tam, kde je tento dezinformačný plátok vtipný, tak tam z Fantázie tryská samochvála nehodná jej autorov. To vám vydarený Istrocon až tak stúpol do hlavy, dámy a páni?
Druhá časť knihy SF Legendy sa od prvej líši farbou obálky. Je svetlejšia. Obsahuje o jednu poviedku viac (dokopy 6) a opäť ide o príbehy, ktoré autori nemuseli napísať, keby nešlo o bubáčiky. Silverberg ich oslovil, oni súhlasili – no nepristúpili k svojej úlohe rovnako. Niektorí poviedku vyslovene odflákli (Pohl), iných zase táto možnosť pohrať sa s kedysi vytvoreným svetom potešila (Simmons). Oproti pomerne vyrovnaným Legendám fantasy je táto zbierka schizofrenickým spletencom…
Rok sa zišiel s rokom a po zbierke Legendy tu máme opäť čosi podobné, tentoraz nazvané SF Legendy (v origináli Far Horizons). A český názov správne napovedá rozdiel medzi týmito dvoma knihami – kým Legendy sa venovali fantasy poviedkam, SF Legendy sú o vesmíre, živote a vôbec. Nezmenil sa editor (Robert Silverberg), vydavateľstvo (BETA-Dobrovský) a ani fakt, že je kniha opäť umelo rozseknutá na dve časti. Drzosť s delením je o to väčšia, že majú obe knihy rovnakú obálku (len v inom farebnom prevedení), rovnakú tiráž, príhovor a dokonca aj cenu. Chválabohu, že je aspoň obsah dvoch častí jedného polienka odlišný…
Vždy, když mne různí „chytří“ kritici kritizují za recenze, které píšu pro sci-fi.cz, ptám se, proč to vlastně celé dělám. Proč mrhám doslova časem a penězi na vedení informačního scifi serveru? Když však dostanu do ruky knihu, jakou se nakonec ukázal být Enderův stín, vím proč. I když jsem původně přistupoval ke knize se značnou nedůvěrou, získanou léty zkušeností s „novými“ prvními díly a paralelními sériemi, musím uznat, že Enderův stín mne dostal.
Po knihe som siahla preto, lebo ma zaujalo meno autora, o ktorom viem, že spolupracoval s A.C.Clarkom na cykle „Rama“. A fakt, že sa jedná o sci-fi. Stále mám totiž pocit, že toho fantasy je na trhu predsa len viac. A tak každé scifíčko vítam ako príjemné osvieženie. Lenže – ako to už býva, nie každé osvieženie je to pravé orechové, všakáno…
Neviem, či dobre počítam, ale máme tu už dvadsiaty štvrtý príbeh zo Zeměplochy. Ak by niekto podľa názvu dedukoval, že to bude mať čosi spoločné s Piatym elementom, či zeměplošským kozmickým výskumom, tak by sa hlboko mýlil.
A jeho sekera s praskotom prelomila kosť. Táto kniha je poslednou z trilógie Vlčí věk, no je na nej vidieť, že Jaroslav Mostecký napísal posledný diel o tri roky neskôr než druhý. Kôň zaryčal hrôzou, keď sa jeho kopytá zanorili do močiara. Tretí diel je v podstate samostatnou knihou, vychádza z udalostí pred tým, no nemusíte ich poznať. Ten pes zabil môjho syna! A je dobre, že táto kniha nie je uvádzaná ako fantasy. Zomriem na nohách! Pretože toto nie je fantasy, toto je sága o vikingovi, ktorý pre ženu rozvrátil Írsko, dračie brlohy aj rodné Dánsko. Vytrhnite mu pupočnú šnúru! Toto je príbeh o živote a smrti, o láske a nenávisti. Beriem si ťa pred Bohom, aby som ťa ochránil v zlom, ale aj v tom najhoršom! A v tom mi Thor pomáhaj!
Tak – a tretiu trilógiu Star Wars máme za sebou. Ja neviem, čím to je, ale ani človeka natoľko prašteného svetelným mečom, ako je moja maličkosť, táto verzia nijako zvlášť neočarila… Príbehom to však rozhodne nie je.
O dvesto rokov ľudstvo lieta ku hviezdam. Vesmírne lety objavili stopy niekoľkých civilizácií. Jedna z nich postavila nádherné monumenty roztrúsené po celom ramene galaxie. A potom zmizla. Aký význam majú tie monumenty? Kam odišli ich stavitelia?
Už dlho pátrajú vedci po chýbajúcom vývojovom článku medzi Neandrtálcom a Homo Sapiens. Mali by si prečítať túto knihu. Aspoň by vedeli, na čom sú…
Kadiaľ vedie hraničná čiara medzi historickým románom zo stredoveku či staroveku a fantasy príbehom? Vydavateľstvo Ikar vydáva sériu historických románov z antického prostredia. Jeden z nich, Pieseň o Tróji, ktorý prezentuje príbeh zahalený hmlou tridsiatich troch storočí, v ktorom sa historické udalosti neoddeliteľne miešajú s mýtmi, môžeme považovať na fantasy.
Nezvyknem robiť recenzie na časopisy, ale tentoraz som sa akosi neubránila a nechala som sa ukecať. Pretože keď si vedľa seba položíte FANTÁZIU č. 15 a č.16, je to, ako by ste mali dva rôzne časopisy a nie dve čísla toho istého…
Prvé, čo vás na tejto knihe upúta, je jej cena. Vďaka spolupráci Laseru s firmou Levné knihy KMa a následnému nákladu 6000 kusov stojí tento poriadny kus príbehu (417 strán) len 89 Kč, resp. 130 Sk, a to je v dnešnej dobe skutočne zázrak. A za tie peniaze to pritom nie je žiaden odpad, ale celkom dobrá kniha o konflikte dvoch vesmírnych aliancií, medzi ktoré sa pripletú pozemšťania. A celý nápad nie je nepodobný Heinleinovej Hviezdnej pechote – až na to, že tu je trochu viac filozofie. Za tie peniaze…
Takúto sci-fi knihu dnes len tak neuvidíte. Motory Boha sú totiž o vykopávkach vo vesmíre, a doba týchto námetov sa už dávno minula. Je to skutočne ten najklasickejší príbeh o odhaľovaní tajomstva, miestami premiešaný s dobrodružstvom á la Indiana Jones. Od zaprášenej stariny sa kniha líši len dvoma vecami: je hrubá ako jeden z dielov nekonečnej fantasy ságy a nosný nápad som ešte nikde nestretol (aspoň nie v takomto prevedení, myšlienka už použitá bola). Takže, hor sa do vesmíru, tajomstvá Staviteľov monumentov čakajú…
Mám rád poviedky. Autor v nich nie je zviazaný veľkými investíciami, ktoré sú nutné u románov, môže si dovoliť experimentovať, nebrať príliš ohľad na predpokladaného cieľového čitateľa a písať tak, ako mu zobák narástol. Preto aj autori, ktorých romány sa mi nepáčia, ma občas veľmi príjemne prekvapia svojou poviedkou. Od Gardnera Dozoisa som síce žiadny román nečítal, zato vlastním niekoľko zbierok Year's Best Science Fiction, ktoré zostavoval. Takže som poznal jeho vkus a tým viac som bol zvedavý na jeho vlastné dielo…
Samozrejme, Guy Gavriel Kay nám nie je neznámy. Spolupracoval pri usporiadavní materiálov po profesorovi Tolkienovi a aj jeho zásluhou vyšiel Sillmarilion či Knihy stratených povestí. No v pamäti mi ostal viac po románe Tigana, ktorý v českom preklade vydalo vydavateľstvo Talpress v roku 1999. Bol to prepracovaný príbeh s postavami, ktoré si musíte zamilovať – a bola to jedna z najlepších kníh (nie len fantasy), aké som kedy čítal. Ale Pieseň pre Arbonne nezaostáva ani náhodou, skôr naopak. Opäť je to majstrovský kúsok Pána spisovateľa…
Prvá kniha z trilógie Runová magie ma príjemne prekvapila (Válečné runy – 8/10). Bola to poctivá fantasy, v ktorej hrdinovia napodiv takmer nikam nešli. A dokonca ani nič nehľadali (okrem seba). No druhý diel je iný – viac klasický. Hrdinovia sa vydali na nekonečnú cestu, aby našli tradičný čarovný predmet – tentoraz kotlík. Nuž, inšpirácia keltskou mytológiou je očividná – až na tie runy, ktoré sú skôr severským dedičstvom. Ale čo – hlavne, že je to napísané dobre – a to teda je!
Šílený les dorazil na pulty kníhkupectiev pár dní po Krvavom pohraničí – a to je dobre. Fantasy Vladimíra Šlechtu je z toho najlepšieho, čo vo fantastike (nie len českej) nájdete – a návrat do jeho sveta ma veľmi potešil. V príbehu Šíleného lesa som sa opäť vrátil do Arkastie, k úpätiu Zrkadlových hôr, do lesa Izironk – k rieke Lodus, kde sa budú naveky stretávať osudy štyroch rás: ľudí, elfov, orkov a zweregov. A v mieste, kde sa rasy stretávajú, bude vždy priestor pre lásku, nenávisť a boj – priestor pre príbehy.
Trilógia o Čiernej légii sa skončila – a je na čase rekapitulovať. Príbeh sa uzavrel, hrdinovia zomreli a zlo… zlo je večné. Súboj dobra a zla nikdy nekončí a často sa aj pod plášťom dobra ukrýva len menšie zlo. Táto trilógia je toho dôkazom – celý príbeh nebol o zničení zla, bol o Légii, a boj Légie sa skončil dôstojne…
Prvá kniha o Čiernej légii končila víťazstvom nad rebelmi. Felčarova platonická láska – temná kráľovna – vyhrala bitku a z povstalcov ostali trosky. Prežila však Biela Ruža, nádej na víťazstvo dobra nad zlom, a hlboko pod Mohylovým poľom ostal ležať sám Tyran – nemŕtvy, proti ktorému je temná Pani vánkom v polnočnom lese. Pre Čiernu légiu tak ostal ešte kopec práce – a Felčar (ako kronikár Légie) ešte nemôže odložiť pero. Naopak, príbeh ho spolu s ďalšími veteránmi posiela do mesta Jalovec – v ktorom precitá Tyranov tieň…
Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno Lesné kráľovstvo. Vládol mu múdry, ale starý kráľ a na jeho senilitu čakali dvaja synovia – starší Harald a mladší Rupert. Tatko ešte nebol natoľko senilný, aby nedokázal predvídať politickú situáciu a tak sa rozhodol riešiť potenciálne problémy s následníctvom tým, že poslal Ruperta na zdanlivo nemožnú výpravu – na draka. Vzhľadom na to, že draka už nikto stáročia nevidel, predpokladal kráľ, že syn pochopí jemnú narážku na vyhnanstvo. No synček zdedil po otcovi nie len postavu a oči, ale aj tvrdohlavosť a zmysel pre česť. A tak sa vybral po stopách pyromanského šupináča, nech to stojí, čo to stojí…
Predpokladám tri veci: 1. že nikto z vás nie je mudla, 2. že ste už dostali list s pokynmi, čo si máte zobrať na cestu so sebou, 3. že sa stretneme 1. septembra v Londýne na železnienej stanici King´s Coss na nástupišti deväť a trištvrte
Ono to jedného naštve, keď ho popravia bez príčiny, bez toho, aby stačil niečo vyviesť, všakáno? Ale túžba po pomste je veľmi, veľmi silný hnací motor…
Marbh Maidin News: Tento rozhovor so mnou spravil Frenky z denníka Korzár – a je vhodnou ukážkou, kam až človeka môže zaviesť „sláva“. Poznámka: Takéto slová a výrazy skutočne v bežnom živote nepoužívam ;-) Ďalej už pokračuje Frenky: Slovenský syndikát autorov fantastiky vyhlasuje každý rok literárnu súťaž o Cenu Gustáva Reussa. Za rok 2000, v desiatom ročníku tejto súťaže zvíťazila poviedka Alexandry Pavelkovej Súkromná záležitosť, pred Osudom vo vlastných rukách Rastislava Webera a Hudbou Števa Huslicu. O Cene Gustáva Reussa, ako aj o literárnych žánroch sci-fi a fantasy sme sa pozhovárali s oceneným Prešovčanom Rastislavom Weberom.
Ťažko hovoriť o vzťahu dvoch diel Rogera Zelazného – Amberu a Jacka, Pána tieňov. Podľa bibliografie autora vznikli knihy približne v rovnakom čase a podobnosť prostredia iste nie je náhodná. Povedal by som, že jediným rozdielom je pohľad rozprávača – Amber je rozprávaný Corwinom, resp. Merlinom, príbeh Jacka je podávaný z pohľadu tretej osoby. Nezmenil sa však poetický pohľad na fantastické svety – a to je dobre…
Ja teda vonkoncom nie som feministka a vízie typu „Sexmisia“ ma desia. Ono s chlapmi je to ťažké, ale bez nich by to tiež nebolo to pravé orechové, však, dámy?… Že o čom to tu trepem? Koncom minulého roka potichúčky a akosi mimo všeobecnej pozornosti vyšlo tretie české vydanie veľmi dobrého románu Roberta Merleho – Muži pod ochranou.
Dave Duncan ma už raz príjemne prekvapil – svojou tetralógiou Muži a slova. Bola to takmer klasická epická fantasy, postavená na originálnom princípe mágie. Tentoraz na to šiel z iného súdka, Prokletí sú skôr dark fantasy, no originalita mu ostala. Zápletky sú totiž postavené na na forme kliatby, ktorú na jednotlivých hrdinov zoslali hviezdy – bohovia…
V kapucni takej čiernej, že ho činí takmer neviditeľným, s mečom Terminus est ukrytým pod plášťom z rovnakej látky, s dokonalou pamäťou, ktorá uchováva každú podrobnosť i toho najzanedbateľnejšieho zážitku jeho života, kráča mestom Severian, tovariš cechu Mučiteľov. Vyhnali ho z Citadely, hoci bol jedným z najlepších.
Iste, počul som o „pottermánii“ a o nezvyčajnom komerčnom úspechu malého čarodejníka – o ktorom svedčí aj to, že značku Harry Potter od pani Rowlingovej kúpili Warner Bros. Počul som o pripravovanom filme a viem o (momentálne) štyroch knihách série. Ale hlavný dôvod, prečo som si knihu kúpil, bol niekde inde… Ja mám totiž strašne rád rozprávky :-) A poviem vám, lepší vianočný darček pre dieťa akéhokoľvek veku si neviem ani predstaviť (sorry, Barbie). Nuž, hor sa do čarodejníckej akadémie – sovy, čarovné prútiky a elixíry čakajú!
Po románe Vilmy Kadlečkovej som siahla okamžite, ako sa zjavil na pulte kníhkupectva a bola som zvedavá, ako to dopadlo tentoraz. Nemyslím teraz konkrétne na dej, ale na knihu ako takú. Prečo? Vysvetlím neskôr.
Trable Prcka Binka I. Teda – akože – pardon, ja viem, že teraz nie som ani trochu originálna, ale k názvu ma inšpirovala vpodstate zhoda mien hlavného hrdinu knihy a hlavného hrdinu spomínaného filmu. Nie že by tí dvaja nemali tak trošička niečo spoločné… Ale vlastne nie. Bink v tejto knihe je sympatický mladý muž a Bink vo filme je nenormálne múdre nemluvňa, resp. nemluvňa s nenormálnou dávkou šťastia, ale putovanie jedného aj druhého je plné nástrah a problémov. Že by predsa len niečo spoločné?…
Asi na tom niečo bude, že vo vesmíre nie sme sami, že existuje niekto vyšší, vyspelejší, že existujú plány v plánoch, čosi, čo je mimo nás, čosi, o čom by sme vlastne ani nemali vedieť… A zrazu sa niekde stane chyba. A celý váš život je buď celkom v ťahu, alebo aspoň hore nohami…
Som fanda na conanovky a preto prečítam každú, ktorá mi príde pod ruku. Dokonca ich zbieram. Ale v poslednej dobe som si ich prestala kupovať. Môže za to fakt, že to, čo vychádza v poslednej dobe – česť niekoľkým výnimkám – sú vlastne len odvary, okorenené postavou veľkého Cimerana. Keby nebol ich hrdinom, nestáli by za veľa. Aj po tejto knihe som siahla s nie príliš veľkým nadšením…
Kde já to už viděl (četl)…? Kdyby se mne někdo zeptal na vliv J.R.R.Tolkiena a jeho cyklu Pán prstenů na fantasy žánr, mohl bych zjednodušeně, ale velice výstižně, říci, že Tolkien jednak postavil svět, který dodnes mnoho dalších autorů jen kopíruje či parafrázuje, a za druhé, že stanovil úzus psát fantasy na svazky – tedy jedině cykly.A kdyby se mne donedávna (do minulého týdne) někdo zeptal, kdo nejvíce kopíruje Tolkiena, bez váhání bych odpověděl, že Terry Brooks se svojí sérií Shannara. Nicméně dnes už by to tak jisté nebylo, protože jsem přečetl první díl duologie Hélská nístěj nazvaný Do předpeklí z prostředí zázračného světa plného magie a nebezpečí – prostě z Mithgaru.
Prvá kniha Catherine Asaro (Osudový zvrat, FANTOM Print 1999) zanechala Sauscony Valdoriu (Soz – následníčku Imperátora Skolie), s jej manželom (budúcim cisárom Jubije) v exile na opustenej planéte – ďaleko od mocenského konfliktu, ktorý hrozil prerásť do otvorenej vojny. Kniha Zářivé hlubiny na tento dej priamo nadväzuje, i keď ju autorka napísala až ako štvrtú v poradí. Sauscony žije s Jaibriolom v pokoji, vychováva svoje deti v láske, až kým…
Catherine Asaro dokonale spája znalosti fyziky, chémie, biológie (etc, etc), s brilantným dejom – záhadami, akciou, láskou, nenávisťou (a inými koreniami života). V snahe o čo najplastickejší pohľad na autorkine dielo som sa pozrel aj do archívov najväčšieho sfaf servera v Čechách a na Slovensku – na www.sci-fi.cz. Nuž, pozrite sa, čo o Rubínovej dynastii povedali oni…