Mám rád tvorbu Rogera Zelazneho. Aj napriek výkyvom – ktoré siahajú od bezvýrazných prvoplánoviek po skvosty typu Amber či Okamih bouře (Ikarie 12/93). Zbožňujem jeho bizarnú fantáziu a prepracované postavy – s ich láskami a nenávisťami. Ako zvyknem vravievať, milujem Corwina a Deirdre v Rue Pigalle… plnej vône kvitnúcich gaštanov.
Takže, ak ste sa už s pánom Zelaznym stretli, na úvod vám postačí informácia, že Podvrženec je z tej lepšej tvorby pána vizuálnej poetiky. Ako vraví vydavateľ na obálke, je to „Zelazny ve své ranné podobě – stručný a neředěný…“
Najpredávanejšie knihy za mesiac september – v Brlohu. Veľmi potešiteľné je, že slovenské knihy (a slovenské preklady) sa nedali zahanbiť…
Rebríček najpredávanejších kníh za september 2001, opäť z košického kníhkupectva Atlantída. Na prvom mieste je podľa očakávania…
Vydavateľstvo Polaris má za sebou desaťročie existencie a stovku vydaných kníh. Toto dvojnásobné jubileum sa rozhodlo osláviť zbierkou poviedok od svojich kmeňových autorov a to tých, ktorí sa najviac podieľali na vytváraní jeho mimoriadne sympatického imidžu.
Napsat opravdu dobrou humoristickou fantasy dá práci. A ne každý je Terry Pratchett nebo třeba John Morressy. Nakladatelství Polaris se vydávání tohoto žánru věnuje pravidelně od doby svého vzniku a dlužno říct, že se střídavými úspěchy. Po již zmiňovaném Johnu Morressym a jeho skvělé sérii o čaroději Kedrigernovi, samostatném románu nevalných kvalit manželů de Campových Nesnáze s hraběnkou v nesnázích, vyloženém kroku vedle s trilogií Ebenezum C. S. Gardnera a komerčně úspěšném, avšak kvalitativně značně nevyrovnaném, a hlavně nekonečném seriálu o Rodu Gallowayovi od Christophera Stasheffa přichází na trh podle všeho samostatný román Johna Moora Zabij a zachraň.
Mojou prvou myšlienkou, keď som uvidela knihu Harry Potter 4, bolo „jéj“ a hneď nato „to je ale bichla“ – keď som ju vzala do ruky. Veru tak, pani Rowlingová sa prekonala a napísala ďalších sedemstodesať strán o chlapcovi s jazvou na čele. Hmm, máme sa desiť počtu strán ďalších pokračovaní? Možno nie… Niekedy na veľkosti záleží ;-)
Večný pútnik Merlin kráča po kruhových cestách okolo sveta. Celé tisícročia, od doby, keď zem aj ľudstvo boli mladé. V kostiach má vyrytú mágiu – všetky kúzla, ktoré kedy potreboval, alebo potrebovať bude, ale zaobchádza s ňou nesmierne opatrne, pretože každé kúzlo mu uberá z dní mladosti. Kedysi dávno sa zúčastnil na výprave Argonautov a bol pri tom, ako sa Iásonovi za pomoci čarodejnice Médeie podarilo získať zlaté rúno. No zároveň aj pri tom, ako sa Médeia pomstila Iásonovi za zradu vraždou ich dvoch spoločných synov.
Prvý diel ohlasovanej trilógie Miešanci bol prijatý s rozpakmi. Celkom slušne vystavaný príbeh bol zasadený do fantasy sveta tak plného klišé, ako to len bolo možné. Počínajúc čarovným kryštálom a Temným pánom končiac. Celkom dobre sa to čítalo, no… Chýbali tomu kvalitné postavy, vývoj charakterov, silnejšia zápletka a – koniec koncov – záver.
A vo vzťahu k týmto skutočnostiam si skúste predstaviť moje prekvapenie – druhý diel Miešancov je totiž ďaleko lepší, ba dokonca výborný!
Dážď ustal. Vysokou trávou okolo jazera sa prediera vraník, s jazdkyňou v sedle. Spolu sa vynárajú a zase strácajú v opare, unavení, no vytrvalí. Pred nimi uteká územčistá postava, špinavá a pokrytá vredmi. Kríva. Čo chvíľa stočí hlavu a kalnými očami sleduje ženu na koni. Smeje sa… obludným, mazľavým smiechom. Meno príšery je Bolesť a krásku v sedle matka pomenoval Vimkou. Je to vedma, liečiteľka a netvora prenasleduje už dlho. Dni, týždne, roky… celý život. Neľútostne, tak ako jej to velí prísaha. Prekliata prísaha…
Rebríček najpredávanejších kníh za august 2001, tentoraz z košického kníhkupectva Atlantída. Na počudovanie, na prvom mieste je…
Přiznám se, že na další krvavou řež zabíječů čehokoli jsem se velmi těšil a podle zájmu v knihkupectví jsem nebyl sám. Zdá se, že potoky krve mají stále značnou popularitu mezi čtenářskou obcí. Jak už to však bývá, velká očekávání přinášejí i velká zklamání. Tentokrát to zklamání nebylo velké, ale přesto bylo. Důvod je jasný a krásně ho vyjadřuje jeden ze známých sarkastických „zákonů“: „Každá změna může být jedině k horšímu.“ A přesně to se přihodilo i v této knize.
Fantasy vládne a na tróne sedia nekonečné ságy. Hádajte, kto vedie rebríček tentoraz? Nápoveda: Eddings to už nie je…
Ako som sa tak postupne prehrabovala ponukou kníh z posledného obdobia, natrafila som na jednu z minuloročnej produkcie, ktorá ma zaujala iba menom autora. David Morrell je spisovateľ, z pera ktorého som čítala už niekoľko dobrých vecí. Ako asi viete, je to autor skôr detektívnych a špionážnych románov a preto ma veci, ktoré sa mi od neho teraz dostávajú do rúk, príjemne prekvapujú. A rovnako je to aj s titulom Temný soumrak. Pod týmto názvom sa totiž skrýva zbierka horrorových poviedok. Nachádzame tu šestnásť celkov, nie všetko sú však poviedky. Sú tu aj krátke reminiscencia na vlastnú literárnu dráhu, spomínanie na to, kto a ako ovplyvnil autorovu tvorbu. Z tohoto pohľadu teda vrelo odporúčam prečítať si aj predhovor.
Meno David Morrell nie sme zvyknutí spájať so žánrom sci-fi, alebo fantasy. Je to skôr autor špionážnych románov, politicky ladených thrillerov. Ale dosť veľa jeho kníh sa radí do šuflíčka s názvom „horror“. A práve do tohoto šuflíčka patrí aj kniha „Totem“…
Vypukla vojna – vojna dvoch náboženstiev. Centrum ramusianskej viery, Aekir, je pokorené a zničené, pohanské vojská pod velením Šáhr Baraza zachvacujú zem a búrajú chrámy Svätého Ramusia. No nie je to jediná vojna, ktorá rozožiera a ničí západnú civilizáciu. Vojna zúri aj v jej vnútri – je to vojna Cirkve Svätého Ramusia proti všetkému, čo by ju mohlo akýmkoľvek spôsobom ohroziť, či podkopať jej moc.
Dušan „Duke“ Fabian je ako tak známy na košickej amatérskej rockovej scéne, nie však vo svete slovenského fandomu. Jeho počiny v hudobnej oblasti, inšpirované fantastikou, si ale pozornosť zaslúžia. Jeho tvorbu inšpiruje najmä fantasy, čoho dôkazom je nedávno vydané demo CD „Bard songs“. O čom vlastne „Dukova“ tvorba je? V nasledujúcom interview sa ju pokúsime priblížiť…
Po přečtení reklamy na zadní straně obálky může čtenář dojít k jedinému závěru: Autor této noticky evidentně nemá ani rámcové ponětí o obsahu knihy. Abych to uvedl na pravou míru, stručně shrnu několik prvních stran textu: Lidé již dávno ovládají větší část galaxie a z donucení žijí v míru s dalšími dvěma rasami. Nejlepší, avšak zakázanou, zábavou nejbohatších magnátů všech ras jsou válečné hry. Ty sestávají z nenápadného pošťouchnutí primitivních civilizací proti sobě a následných sázek na vítěze.
Román Snow Crash (1992, č. Sníh, Talpress 2000) Neala Stephensona sa stal kultovým – najmä vďaka noirovej atmosfére a ironickému pohľadu na vývoj spoločnosti. Česky sme si tento román vychutnali v geniálnom preklade Tomáša Hrácha a netrpezlivo sme očakávali ďalšiu knihu, tentoraz Hugom a Locusom ovenčený Diamantový vek (1996, The Diamond Age). A dočkali sme sa… Dej sa posunul o pár desaťročí dopredu, frančízové štátiky nahradila klanová spoločnosť a (nielen) virtuálny svet prerástli nanotechnológie. Dostali sa skutočne všade a poskytli dobrý odrazový mostík aj pre zmenu autorského štýlu. Z noirovky sa stal… viktoriánsky román (v štýle Dickensa). Svetlo sveta uzrela Obrázková čítanka pre urodzené slečny…
Konečně se na pultech objevilo netrpělivě očekávané třetí pokračování příběhů kapitána Nicholase Seaforta. Již při vydání prvního dílu se dlouze diskutovalo o tvrdých, místy až brutálních, námořních zákonech, které v tomto románu vydržely až do kosmického věku. Předpokládám, že o třetím dílu se bude diskutovat také.
Najpredávanejšie knihy za júl 2001, podľa kníhkupectva Brloh. Opäť nič prekvapivé, TOP 20 podľa očakávania vedie…
S tvorbou Glena Cooka sme sa prvý krát stretli (v českom preklade samozrejme) na jeseň roku 2000, keď vydavateľstvo Brokilon vydalo jednu z jeho najslávnejších sérií – Knihy Severu Čiernej légie (Black Company). Trilógia Černá legie (Black Company), Tyranův stín (Shadow Linger) a Bílá Růže (White Rose) mala okamžite úspech – a nie je to len tým, že v našich končinách stretnete kvalitnú dark fantasy málokedy. Príbeh Felčara a jeho spolubojovníkov na strane Zla bol vítanou zmenou v sivých vodách fantasy, zmenou, ktorá nemohla ostať bez odozvy. Možno vás preto bude zaujímať, kto vlastne Glen Cook je a na aké ďalšie jeho knihy sa môžeme tešiť…
Numeri, 32:29: „A Mojžiš im povedal: Ak prejdú synovia Gádovi a synovia Rúbenovi s vami Jordán, každý ozbrojený do boja, idúc pred Hospodinom, a keď už bude zem podmanená pred vami, dáte im zem Gileád do dedičného državia.“ A čo na to spisovateľka prvej triedy? Margaret Atwoodová – držiteľka Ceny Arthura C. Clarkea – odpovedá Príbehom Služobníčky. Gileád je to, čím sa môžu v budúcnosti stať Spojené štáty (alebo ktorákoľvek iná spoločnosť). Gileád je Zasľúbená zem, pred ktorou by sa sklonil aj Veľký brat. Gileád je obrazom dystópie, zemou, do ktorej odmietli vstúpiť synovia Gádovi a Rúbenovi. Prejdeme aj my Jordán, alebo ostane tento príbeh iba zlým snom?
Mlok je tvor obojživelný, svojou podstatou plazivý, a len občas sa postaví na zadné – ak mu to niekto prikáže. Kedysi dávno ho k tomu prinútil Karel Čapek, dnes Mlok vstáva, aby zaujal pózu na soške, ktorú získava víťaz literárnej súťaže – pomenovanej netradične ako Cena Karla Čapka. Je to najprestížnejšia súťaž v našom žánri, tak v Čechách, ako aj na Slovensku – a preto nikoho neprekvapí, ak sa najlepšie práce, ktoré bojovali o titul, zídu v knihe. Knihe pestrej, s príjemnou obálkou, v knihe, ktorá si pomaly, ale isto buduje tradíciu. Nuž, Mlok je Mlok – a tentoraz sa nám do rúk dostáva pod kódom 2001.
Takmer každý con má pre svojich návštevníkov pripravenú nejakú tlačovinu. Menšie cony fanzin, väčšie časopis, no a Parcon má (spravidla, v poslednej dobe) knihu. Ani v tomto roku to nebolo inak, skôr sa pražské conanie prekonalo – Kočas 2001 je regulárnou knihou. Je to kniha, či už hľadíte na obálku (plagát Parconu – Martin Zhouf), rozsah či obsah… Chuťovka?
S menom Henry Kuttner som sa doteraz stretla iba raz – pri čítaní poviedky „Byl to démon“, nepamätám si už však, v akom časopise bola uverejnená. A keďže ma vtedy táto poviedka zaujala, potešila som sa, keď som dostala do ruky celú zbierku diel tohoto autora. Obsahuje dvanásť poviedok a všetky majú čosi, čo nedokáže svojim dielam dať každý. Atmosféru, náladu…
Ságy nie sú práve moja obľúbená parketa, ale ako sa vraví, výnimka potvrdzuje pravidlo. A sága o Nicholasovi Seafortovi k týmto výnimkám v mojom prípade patrí.
Poznámka MM: Povedal som si, sranda musí byť, toto je prepis rozhovoru, ktorý som spravil pre sieť denníkov Korzár: Frenky: Prešov/Praha – Prešovčan Rastislav Weber (na obr.) sa v týchto dňoch vrátil z Prahy, kde si bol na podujatí Parcon 2001 prevziať cenu za druhé miesto v literárnej súťaži O nejlepší fantasy. Ide o spoločnú – českú a slovenskú – súťaž, ktorá má v kruhoch fantasy literatúry svoju tradíciu a prestíž. Súťažné práce hodnotia dve poroty – česká (Klub Julese Vernea Praha) a slovenská (Klub 451F Košice).
Pojem Wing Commander nie je neznámy. Prvý krát sa s ním mohli stretnúť hráči počítačových hier, kde táto séria, spolu so sériu Privateer a X-Wing kraľovala v blasti „3D lietačiek“ – fakticky od čias staručkých „štyriosemšestiek“. S veliteľmi formácií Wing sme sa ďalej stretli v roku 1999, keď do kín prišlo filmové spracovanie – aj keď bolo prijaté s rozpakmi. No a napokon (pre nás – českých a slovenských čitateľov), prichádza aj knižné spracovanie sveta, v ktorom súperia dve takmer rovnocenné rasy – ľudia a Kilrathi. Píše sa dvadsiate siedme storočie a prišiel čas na… nálet bez návratu.
Už po prvých stránkach románu Vladimíra Kostihu mi stŕpli zuby. Príbeh sa odvolával na text, ktorý v knihe nie je – a ja som sa mohol len domýšľať, prečo všetky postavy „híkajú“ pri pohľade na hlavného hrdinu. Zarazilo ma to – to sa predsa čitateľovi nerobí. No to ešte nebolo to najhoršie. Ako som sa prehryzával textom ďalej (sľúbil som, že to dočítam), ježili sa mi vlasy na zátylku. Bože, tento človek sa snáď zbláznil!!! Zabíjané ženy, kastrovaní muži, týrané deti… Bože, kam až môže literatúra klesnúť!
Po ôsmich rokoch sa príbeh Čarovného žezla (Runestaff, česky ako Kouzelná hůlka) uzavrel. Prvé vydanie prvého dielu tetralógie totiž vyšlo v roku 1993, kým druhé vydanie, spolu s ostatnými dielmi príbehu vyšli až teraz – v lete 2001. Nuž, čakali sme… A myslíte, že sa nám to vyplatilo? „Hawkmoon sa choulil v loďce, zatímco D'Averc stál na přídi a pískal veselou píseň, přestože mu vodní tříšť bičovala tvář.“ Áno, presne tak – osem rokov sme čakali na vyvrcholenie príbehu hrdinov, ktorých nezlomí nepriateľ, počasie a ani osud. Aj keby tým osudom malo byť Čarovné žezlo – magický predmet z dávnych časov, spred Tragického milénia…
Ako jeden z najväčších objavov ľudstva je uvádzaná kníhtlač. No ešte pred Guttenbergom musel ktosi vynájsť papier, aby bolo kam sádzať slová – aj keď v princípe by sa dali špinavé olovené litery odtláčať aj do pergamenu či hliny. No napriek existencii papiera, tlačiarenskej černe a lisu by knihy stále neboli, nebyť jednej podstatnej ingrediencie… V zmätku dejín akosi zabúdame na chudáka prapredka, ktorý z hromady kostí vylovil prvú myšlienku (aj keď mu v tom pomáhal Monolit) – pretože knihy, to sú len myšlienky (a sny) uchované v krehkom obale. Myšlienky, ktorými civilizácia začínala a ktorými môže aj končiť… Myšlienky, ktoré pomáhal páliť požiarnik Montag v hádam najslávnejšom románe Ray Bradburyho. 451 stupňov Fahrenheita – teplota, pri ktorej sa papier vznieti a horí…
Občas sa v argumentácii o kvalitnej fantasy objavia slová Zlomený meč. Tento temný príbeh je uvádzaný ako drsný protiklad tolkienovskej high fantasy – preto hádam nezaškodí, keď si ho trochu pripomenieme – veď nie všetci sa k tejto knihe, ktorá vyšla v roku 1993, dostali. „Jasný je den, a chladným nás vítr hlasem volá… na moře, kde duní ve hře obří vlny.“ Požiadajte otrokyňu o roh s pivom, sadnite si na vlčiu kožušinu k ohnisku a počúvajte: „Kdysi žil muž, zvaný Orm Silný, syn Ketila Asmundssona, svobodníka ze severního Jutlandu…“
Možno vás bude zaujímať rebríček najpredávanejších titulov za posledný mesiac – podľa kníhkupectva Brloh. Na prvom mieste je podľa očakávania…
Ako sa vyjadril vo venovaní knihy sám autor, napísal ju pod vplyvom návštevy Nepálu, očarený kultúrou, prírodou a – najmä – horami. A je to cítiť. Pri čítaní vám pod nohami praská ľadopád, mrzne vám dych pri ústach a bradu máte olepenú inovaťou. Na Evereste lapáte po dúšku kyslíka, v tajomnom údolí Šangri-la vám zúfalý boj tibetských utečencov vháňa slzy do očí a pri popisoch útrap Európanov nezvyknutých na osobitosti ázijskej kultúry sa vám trhá bránica. V knihe je len máličko fantastických prvkov (yeti, tulkuovia, samotné Šangri-La), no je to predovšetkým vynikajúci príbeh napísaný s láskou a chuťou, presne to, po čom túži každý čitateľ…
Klub Julese Vernea (Poutník) připravuje na září (september): "Vrátil se. Pouštní škorpion Koniáš se vrátil. Vrátil se muž, který nejenže dokázal přežít peklo rozpoutané krutou válkou o poušť, ale který z tohoto pekla dokonce dokázal zachránit unesené děti. Tři. Ze čtyř. To je na tak šílenou akci, kterou jakékoliv aktivity ve smrtící poušti mezi neméně smrtícími armádami jsou, dost slušné skóre. A tenhle nájemný zabiják se vrátil.
Veľká planéta znamená veľké problémy. Túto rovnicu použil vo svojom románe Jack Vance, nositeľ Huga aj Nebuly, no u nás takmer neznámy autor (kedysi dávno vyšlo česky pár jeho kníh, no poznať ho budú skôr čitatelia detektívok – písal pod pseudonymom Ellery Queen). Jack Vance, majster bizarnej fantázie (občas bradburyovskej), rýchleho príbehu a vtipu, pán zápletok (viď zbierka Poslední hrad, Winston Smith, 1992). Chcete vedieť, ako si poradil s problémami na planéte, ktorá roky slúžila ako útočisko „neprispôsobivých živlov“? Na Veľkej planéte, rútiacej sa vesmírom ďaleko za hranicami kontrolovaného vesmíru? Čítajte ďalej…
Riallina hra nie je novinku, vyšla v roku 1999 – a dokonca som na ňu už jednu recenziu napísal. Pýtate sa, prečo sa k nej vraciam? Nuž, dôvod je celkom prozaický. Všimol som si totiž, že z políc kníhkupectiev nemizne tak, ako by som bol čakal – rovnako ako sa ležiakmi stávajú aj iné knihy relatívne neznámych ženských autoriek (nielen fantasy, v poslednej dobe som si všimol nezáujem aj o Octaviu Butlerovú alebo Catherine Asaro). A okrem kníh na policiach si všímam aj rozhovory čitateľov… „Žena vo fantastike? Ruky preč od toho!“ Tento obmedzený prístup mi vadí a preto by som rád práve na Riallinej hre demonštroval fakt, že kniha ženskej autorky nemusí byť horšia ako kniha akéhokoľvek megaúspešného autora. A vzhľadom na to, aké publikum má predsudky voči autorkám, ako protiváhu Riallinej hre som si vybral megaúspešnú sériu Davida Eddingsa Belgariad (v princípe si sem môžete dosadiť akúkoľvek nekonečnú fantasy ságu)…
Ray Aldridge je u nás znám jako spisovatel kvalitní a originální sci-fi. V tomto románu se opět dostáváme do světa Dilvermoonu, opět se setkáme s mocenským bojem mezi vládnoucími organizacemi a opět se podíváme na Planinu.
Tieto legendy si psi rozprávajú pri táborových ohňoch, keď vanie severák. To sa vždy rodina zhromaždí pri kozube, šteňatá tíško sedia, a až keď príbeh skončí, zvedavo sa pýtajú. „Čo je to Fantázia?“ vyzvedajú. Alebo: „Čo je to Gurun?“ A niekedy: „Skutočne mala Fantázia osemnásť?“ Jednoznačná odpoveď na ktorúkoľvek z týchto otázok neexistuje. Iba domnienky a teórie a mnoho učených dohadov – ale to nie sú odpovede.
Po „gemmelovité“ prvotině Ivany Kuglerové se tentokrát vypravíme do prostředí příběhů Conanových. Tentokrát se inspirace může projevit jakoukoli silou, protože Conan je jen jeden a na rozdíl od originálních autorských hrdinů by se měl své předloze co nejvíce podobat.
Řekne-li se „varianta na vetřelce“, ihned každého napadne prvoplánovitá řež zavánějící plagiátem. Naštěstí to není případ této knihy, která vousaté téma nezničitelných monster staví do jiného světla.
Jaroslav Mostecký je již dobře známý spisovatel především žánru fantasy a jeho jméno je zárukou kvality. Ani tentokrát tomu není jinak. Knihu tvoří tři prolínající se příběhy z různých prostředí, ale se stejným tématem. Snad neprozradím příliš mnoho, když spolu s obálkou knihy řeknu, že ono téma jsou draci a jejich pololidské potomstvo – dračí panenky zrozené z dračích vajec.
V časoch ság a obrovských celkov sa postupne a nenápadne v rozpätí dvoch rokov vynorila trilógia. Naozaj uzavretá a celistvá. A hneď jej prvý diel vtiahne čitateľa do veľmi – naozaj veľmi podivného sveta…
Již podruhé se setkáváme s doktorem Huntem a jeho týmem v další vědecké detektivce z budoucnosti. V prvním dílu „Kdo zdědil hvězdy“ vědci pátrali po původu záhadného umrlce, který byl objeven na Měsíci a jehož stáří bylo určeno na 50 000 let.
Martin Komárek je známý novinář a publicista, který se tentokrát pustil na tenký led SF románu. Kniha je sice žánru SF, ale to je spíše jen prostředek pro vyjádření autorových myšlenek. Nejlepším označením by patrně byla satirická parodie s prvky SF.
Stalo sa neočakávané a v priebehu mesiaca máme na pultoch špeciálok ďalší diel dobrodružstiev Milesa Vorkosigana. Neviem, ako iní, ale ja z toho mám naozaj radosť, lebo Miles mi akosi prirástol k srdcu.
„To je tá najlepšia scifárina, akú som tento rok čítal!“ Toto som si povedal tesne po dočítaní tejto fascinujúcej knihy. Hoci zo začiatku to tak nevyzeralo. Na prvý pohľad Vás na knihe upúta jej veľká hrúbka, potom veľká cena a v neposlednom rade aj vydavateľ. Tým je Classic. Neviem, ako vy, ale ja si dávam na knihy od Classicu veľký pozor. Dôvody: chyby v preklade a chyby v samotnom prevedení tlače. No ani tieto počiatočné výhrady ma neodradili, a keď prispeli aj dobré referencie na autora, rozhodol som sa investovať. A dobre som urobil.
Kniha Kobercové vyšla poprvé v roce 1971 a Terry Pratchett ji napsal v době, kdy mu bylo sedmnáct. O dvacet let později, už jako známý autor populární Zeměplochy, ji přepracoval a vydal znovu (jen tak pro pořádek, v tomto roce vyšly z jmenované série romány Sekáč a Čarodějky na cestách, díly s pořadovými čísly jedenáct a dvanáct, česky obě Talpress 1996). „Není to přesně ta kniha, kterou jsem napsal tehdy. Není to přesně ta kniha, kterou bych napsal teď.“ tvrdí na úvod v Poznámce autora. A já k tomu dodávám: obojí je ku prospěchu věci.
Genesis: „…quia pulvis es et in pulverem reverteris.“ Prach si a v prach sa obrátiš. Alebo, obrátia ťa… Sú knihy, na ktoré sa nezabúda. Okrem obligátnej Biblie je jednou z nich Millerov Chvalospěv na Leibowitze, kniha, ktorá vyšla v českom preklade v roku 1994. Chvalospěv…, postkatastrofická science-fiction, ktorá zatína veľmi hlboko do ľudskej podstaty, do toho, čo nás ženie neustále dopredu – aj za cenu (nielen) vlastného zničenia. Leibowitz – upálený za vieru v človeka – mi je svedkom, že do prachu nemáme nikdy ďaleko…
Útlou novelku Kniha tří zjevení napsal americký spisovatel Lloyd Alexander v roce 1964, tedy v době, kdy žánr fantasy ještě ani zdaleka nebyl tak populární jako dnes, kdy ještě nebyl „zaplevelen“ filozofií, erotikou, politikou ani touhou po penězích zosobněnou snahou popsat co nejvíce stránek. Napsal ji k potěše své a dětí, vždyť i v pro nakladatelství Albatros typickém doporučení v tiráži čteme „Pro čtenáře od 9 let“.